Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. júl 2021

Všetko sme prijali skrze Krista

Úvod Listu Efezanom (1,3-14) z nedeľného čítania sa zaradzuje do starozákonnej tradície, aby zdôraznilo čosi výnimočné.
Všetko sme prijali skrze Krista

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať tu.

Z Listu Efezanom (1,3-14):
(3) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. (4) Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; (5) on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi (6) na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi. (7) V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, (8) ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, (9) keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v ňom predsavzal (10) uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi. V ňom, (11) veď v ňom sme sa stali dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý všetko koná podľa rady svojej vôle, (12) aby sme boli na chválu jeho slávy my, čo sme už prv dúfali v Krista. (13) V ňom ste boli aj vy, keď ste počuli slovo pravdy, evanjelium o svojej spáse, a keď ste v neho uverili, označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, (14) ktorý je závdavkom nášho dedičstva na vykúpenie tých, ktorých si získal, na chválu jeho slávy.


Nedeľné čítanie z Nového zákona nám ponúka jeden z hymnov, ktoré v týchto spisoch nachádzame. Ten dnešný pochádza s listu, ktorý označujeme ako List Efezanom, hoci jeho identifikácia s touto cirkevnou obcou nie je úplne jednoznačná. Je tiež veľmi pravdepodobné, že list nepochádza priamo od Pavla, ale je skôr istým súhrnom jeho teológie.

Tento hymnus nachádzame v samom úvode listu, hneď po pozdravoch. Ono to vlastne ani hymnus nie je, ale skôr ide o chválu, či chváloreč. Podobný prvok nachádzame napríklad aj v úvode Druhého listu Korinťanom, avšak tam je prítomný vo veľmi krátkej forme a navyše nahrádza tradičné vďakyvzdávanie na úvod listu. V liste Efezanom ono vzdávanie vďaky nasleduje po vzdávaní chvály Bohu, ktorú máme dnes pred sebou.

Zvolená forma chvály, najmä jej úvod, má svoje korene v starozákonnej tradícii. Takého vzdávania chvály či požehnania nájdeme aj v textoch hebrejskej Biblie, najmä v žalmoch, napríklad: „Nech je zvelebený Boh, lebo/ktorý neodmietol moju modlitbu a neodňal mi svoje milosrdenstvo,“ (Ž 66,20) alebo: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, čo jediný koná zázraky.“ (Ž 72,18)

„Požehnaný si Pane, Bože náš, kráľ sveta, ktorý vyvádzaš chlieb zo zeme.“ Zdieľať

V podobnej forme si našli tieto chvály miesto aj v židovskej tradícii. Takýmto spôsobom sa formuluje tzv. beracha, teda doslova požehnanie. Aj úvod nášho textu by sme mohli preložiť: „Nech je požehnaný Boh...,“ alebo len: „Požehnaný Boh...“ Tak sú formulované práve požehnania v židovskej tradícii na rôzne príležitosti, napríklad aj pri požehnaní chleba, ale aj jedla všeobecne: „Požehnaný si Pane, Bože náš, kráľ sveta, ktorý vyvádzaš chlieb zo zeme.“ Takáto chvála je vlastne vzdávaním vďaky Bohu za jeho starostlivosť a prijaté dary. Táto prax sa odráža aj v kresťanskej tradícii modlitby pred jedlom. Táto beracha je prítomná aj liturgii sv. omše, keď sa kňaz modlí pri príprave obetných darov: „Dobrorečíme ti Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb.“ Ono „dobrorečíme ti“ by sme mohli lepšie preložiť práve: „Požehnaný si Bože“. Najlepšie to vidno v textoch sv. omše v modernej hebrejčine, ktoré na tomto mieste majú text identický s berachou nad chlebom. Rovnako pri príprave vína pri sv. omši sa používa text berachy nad vínom.

Inzercia

Úvod dnešného úryvku sa teda priamo a úmyselne zaradzuje do tejto tradície požehnaní. Ako sme si mohli všimnúť pri príklade spomenutého požehnania nad chlebom, táto formula požehnaní má svoju formu. Najprv sa spomína Boh, zvelebuje sa, resp. požehnáva a potom nasleduje identifikácia Boha ako pôvodcu niečoho za čo sa vzdáva chvála, napr.: „ktorý vyvádzaš chlieb zo zeme“ alebo „ktorý tvoríš ovocie viniča.“  Prijatý dar či dobrodenie je tak priamo spojené s Bohom ako ich pôvodcom.

ten istý Boh, ktorému starozákonná tradícia vzdáva chvály a vďaky za všetky dobrodenia je zároveň Otcom Ježiša Krista. Zdieľať

Vzdávanie chvály z úvodu Listu Efezanom sa nielen pridáva k tejto tradícii, ale aj vnáša do nej nový, podstatný element. Boh, ktorý dáva rôzne dobrodenia je identifikovaný ako „Otec nášho Pána Ježiša Krista“. Teda ten istý Boh, ktorému starozákonná tradícia vzdáva chvály a vďaky za všetky dobrodenia je zároveň Otcom Ježiša Krista. Alebo môžeme to zvýrazniť aj opačnou formuláciou: Ježiš Kristus je milovaný Syn toho istého a jediného Boha, ktorému starozákonná tradícia vzdáva vďaky za všetko. Tento vzťah dnešná chváloreč zdôrazňuje aj v 6. verši, kde sa hovorí o Božej milosti, „ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi“. V gréckom texte sa slovo „Syn“ nenachádza, hovorí sa len: „ktorou nás obdaroval v Milovanom“. Toto spodstatnené prídavné meno ešte viac zdôrazňuje vzťah medzi Bohom, Otcom a Ježišom Kristom, jeho Synom, jeho milovaným. Navyše toto vzdávanie chvály nielenže identifikuje Boha ako Otca Ježiša Krista, ale navyše vyjadruje, že všetky dobrodenia, ktoré Boh udeľuje prichádzajú skrze Ježiša Krista: „V Kristovi nás požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním.“

Cez pozorné čítanie tohto textu a cez jeho zaradenie do starozákonného kontextu a kontextu židovskej tradície môžeme vidieť, ako sa zdôrazňuje postava Ježiša Krista. Všetko kulminuje práve v Ježišovi a to dokonca už spred stvorenia sveta: „V ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil.“ (v. 4) Centralita Ježišovej postavy ešte viac vystupuje do popredia najmä vo vyjadrení, že Boh chce „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.“ (v. 10)

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Osteň

Osteň

V nedeľných čítaniach obdobia „Cez rok“ nás čaká posledný úryvok z Druhého listu Korinťanom. Pochádza z jeho predposlednej kapitoly, ktorá je súčasťou poslednej ucelenej časti spisu. V kapitole 10 sa totiž Pavol „opäť“ vracia k svojej obrane. Jazyk záverečných štyroch kapitol je však tak nezvyčajne ostrý a expresívny, že túto sekciu mnohí považujú za pôvodne samostatný list. Mohlo by dokonca ísť o niektorý zo „stratených“ listov do Korintu (porov. 2 Kor 7,8), ktorý neskorší redaktori zachovali tak, že ho zakomponovali na záver 2 Kor. V každom prípade pri porovnávaní s predchádzajúcim textom badať v slovách posun. Sú totiž plné detailov z Pavlovho vnútorného života a jeho emócii. O to viac to platí aj o našom liturgickom výbere, ktorý je dodnes zahalený rúškom tajomstva.

Blog
Ústava Spojených Štátov zaniká!

Ústava Spojených Štátov zaniká!

'Lebo ten deň je blízko, Jehovov deň sa približuje. Bude to deň mrakov, čas súdu nad národmi. Proti Egyptu príde meč a Etiópiu zachváti hrôza, keď budú v Egypte padať pobití. Jeho bohatstvo poberú a jeho základy zrúcajú’! - Ezechiel 30:3, 4.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.