Quoist mi rozprával o láske

Keď bol tohto roku máj – lásky čas, čítal som pozoruhodné dielo Michaela Quoista Rozprávaj mi o láske. Katolícky kňaz Michal Quoist, ktorý zomrel v roku 1997 ako 76-ročný, patrí k najznámejším duchovným autorom vo Francúzsku. Medzi jeho knihy zaraďujeme Cesty modlitieb, Tvojimi očami, Úspešný život, Konštrukcia človeka a iné. Publikácia Rozprávaj mi o láske je postavená na dialógu mladého človeka s mudrcom, ktorý mu odhaľuje tajomstvá lásky.

Takmer dvesto strán, starých 20 rokov, bolo plných silných a krásnych myšlienok, pri ktorých čítaní som si nevdojak pripúšťal, že by to bol úžasný život, keby som miloval a bol milovaný. V 27. kapitole sa píše jedna z vecí, ktoré ma najviac oslovili:

„V ten deň mi mudrc povedal: „Skutočná vernosť manželov nie je to, čo si myslíš. Nie je to nátlak vynútený zákonom, spoločnosťou, Cirkvou. Nie je to dodržiavanie zmluvy pod hrozbou prísneho trestu:

Vernosť je dobrodružstvo, cesta, ktorú sme si vybrali
a ktorú musíme prejsť.
Vernosť sa žije a rozvíja sa, rovnako ako sa rozvíja láska
milencov.
Vernosť je láska v pohybe.
Vernosť je každodenný chlieb a víno jej radosti.

Láska nie je hotová, ale sa tvorí.

Láska nie sú hotové šaty,
je to látka, ktorú treba nastrihať, zošiť a dotvoriť.
Nie je to byt postavený na kľúč,
ale dom, ktorý najskôr vybuduješ, potom udržuješ
a často opravuješ.
Nie je to ani dosiahnutý vrchol hory,
ale výstup z údolia, dlhé stúpanie
a bolestné pády v zime, v noci
i pod páliacim slnkom.
Nie je to pevné zakotvenie v prístave šťastia,
je to plavba na voľnom mori, vo vlnách i v búrke.
Láska nie je víťazné áno,
obrovská záverečná bodka za zvuku hudby,
výkrikov uznania v mori úsmevov,
ale nekonečný rad áno,
z ktorých je vybodkovaný život,
zmiešaný s množstvom nie,
ktoré po ceste odstraňujeme.

Ani vernosť, nerozlučiteľná družka lásky, nie je daná raz
a navždy a podobne, ako láska, sa tvorí.

A tak byť verný neznamená
nevzďaľovať sa,
nezápasiť,
nepadať.
Znamená to stále sa dvíhať a kráčať ďalej.
Znamená to priviesť spoločne pripravené plány,
na ktorých sme sa slobodne dohodli, až do konca.
Znamená to dôverovať druhému napriek všetkým
tieňom a zatmeniam.
Znamená to vzájomne sa podopierať pri pádoch
a zraneniach.
Znamená to veriť všemohúcej LÁSKE,
ktorá presahuje všetku lásku.

Vernosť niekedy znamená
podobať sa Ježišovi, pribitému na kríž,
s údmi a srdcom bolestne napätými ľudskou nedôverou,
osamelým,
opusteným,
zrazeným,
až na smrť verným,
napriek tomu a stále znova dávajúcim,
podobať sa Ježišovi,
ktorý obetou svojho života
NAVŽDY SPASIL LÁSKU.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo