Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. júl 2021

AD:Peter Goliaš z INEKO Decentralizáciou by Slovensko...

Zmenu vo verejnej správe a stavebnom konaní naozaj treba. Otázne je, či musí nevyhnunte ísť o decentralizácu

S veľkým záujmom som vzhliadol rozhovor Lukáša Krivošíka s analytikom inštitútu INEKO Petrom Goliášom. Reč bola o návrhoch inštitútu na decentralizáciu štátu, premietnutého do konkrétnych návrhov. Ide o veľmi užitočný počin, keďže v najbližších rokoch bude dobré fungovanie krajiny a obnova dôvery ľudí o správu vecí verejných závisieť od jasných a prehľadných pravidiel na úseku verejnej správy. Je fajn, že sa o týchto veciach diskutuje v predstihu. V tejto súvislosti by som rád uviedol niekoľko krátkych postrehov:

Slovo „decentralizácia“ (prípadne slovo „reforma“, alebo „transparentnosť“) sa za ostatných 20 rokov stalo akýmsi univerzálnym zaklínadlom, ktoré navodzuje dojem že prichádza zmena k lepšiemu, pokrok je nezastaviteľný a svetlejšie zajtrajšky sú hneď za rohom. Tento entuziazmus celkom nezdieľam. V prvom rade, decentralizácia mala byť prostriedok k lepšej správe vecí verejných, nie cieľ samotný. S inštitútom INEKO sa však dá súhlasiť, že zmena je určite potrebná, otázne je, či potrebujeme ďalšiu decentralizáciu (teda presun kompetencií od štátu na krajské a obecné samosprávy) alebo len zmenu a doladenie niektorých zásadný pravidiel, kompetencií a finančných tokov, zmenu územnosprávneho členenia, či municipalizáciu obcí.

Zaujímavá je aj úvaha, že  v prípade decentralizácie môže dôjsť k rastu slovenskej ekonomiky. Že by ďalšie prehlbovanie decentralizácie malo vplyv na hospodársku výkonnosť krajiny je však zjednodušenie. Predmetná štúdia OECD, na ktorý sa Peter Goliáš odvoláva, pristupuje k problematike výhodnosti decentralizácie na báze korelácie, nie kauzality a pripúšťa, že pomer medzi mierou decentralizácie a ekonomickou výkonnosťou je výrazný ale malý. Dá sa však súhlasiť, že dnešný stav by sa dal definovať ako slabé pravidlá – slabý štát – slabé samosprávy – nevyužitý potenciál. Dnešné pravidlá verejno-správneho členenia sú neprehľadné, chaotické a nepredstavujú optimálny model pre fungovanie hospodárstva. Veľa obcí  (vo „vzorovom“ Švédsku ich je 290, na Slovensku 3000), nedotiahnutý prenos kompetencií (či už na úseku školstva, čiastočne sociálnych vecí a tiež stavebné konanie) a takisto neprehľadné finančné toky sú najväčšou záťažou, ktorá bráni krajine vo väčšom rozvoji.

Tzv. Nižnanského novela z roku 2001 síce bola cestou k decentralizácií ale vzhľadom na politickú citlivosť a výbušnosť  (finálne schválený návrh priniesol osem krajov namiesto navrhovaných 12)  témy došlo v mnohých ohľadoch len k polovičatým riešeniam. Práve na dotiahnutí Nižnanského novely sa dá stavať. Princíp subsidiarity (prechod kompetencií od štátu na obce a mestá, pre výkon tých úloh, ktoré vie plniť efektívnejšie) si po 20 rokoch tiež zaslúžil audit. Subsidiarita by mala primárne vychádzať z už spomínaného presvedčenia a poznatkov, že obce tieto kompetencie vedia vykonávať efektívnejšie. Z 15 ročnej poslaneckej praxe v bratislavskej Petržalke som však napríklad presvedčený, že na úseku školstva sa štát v minulosti zbavil nepohodlného bremena a preniesol kompetenciu na samosprávy bez primeraného finančného, materiálneho a personálneho krytia. Zároveň sa zhodneme aj v tom, že krajina bude fungovať ak dôjde k prehľadnému doladeniu pravidiel a nastavení vzťahu štát – obec – občan

Navyše, pokiaľ ide o reformu verejnej správy, napríklad v Spojenom kráľovstve ide o v podstate súvislý, kontinuálny proces ktorý nie je zaťažený ideológiou ale pragmatickými, empirickými postrehmi. Dochádza tak k prechodu niektorých kompetencií na štát v prípade, že sa ukáže, že mestá, obce a regióny ich nevedia zabezpečiť, priebežnej úprave regionálnych pôsobností a kompetencií (v 2011 došlo k zlúčeniu mikroregiónov do metropolitných celkov, od roku 2011 napr. vznik Greater Manchester Metropolitan Authority) ale aj k opätovnému presunu úloh  z centrálnej vlády na samosprávy , napríklad v prípade zmeny demografickej situácie.

INEKO tiež prichádza s užitočnými návrhmi v súvislosti s rozvojom území. V súčasnosti je na pripomienkovom konaní návrh jeho novely, ktoré predkladá podpredseda vlády Holý. Stavebný zákon a dobrá verejná správa sú  „spojené nádoby“ pre efektívnu správu vecí verejných. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, neprešiel zásadnejšími zmenami od 70. rokov 20. storočia. Nereflektuje dnešnú realitu, je neprehľadný, miestami mimoriadne benevolentný (napríklad pokiaľ ide o sankcionovanie „čiernych stavieb“), v iných neskutočne prísny (vyjadrovanie viacerých ministerstiev, ktoré spomaľuje a zneprehľadňuje výstavbu). Takisto je na mieste diskusia, či súčasná prenesená kompetencia zo štátu na samosprávy na úseku stavebného konania, teda povoľovanie stavieb štatutármi samosprávy, je efektívna. Opätovne, ako poslanec Petržalky som bol za ostatné roky svedkom, že starosta obce je permanentne medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane tlak obyvateľov (jeho voličov), ktorí ďalšiu (či už komerčnú alebo verejno-prospešnú) výstavbu zväčša odmietajú, na druhej strane zákonné povinnosti starostu ako de jure štátom povereného „úradníka“ na úseku stavebného konania. Ak developer dostojí zákonom a územnoplánovacím požiadavkám, je pre štatutára obce veľmi ťažké nevydať súhlas s výstavbou. Už spomínané Švédsko (ale aj iné európske krajiny) má inštitút v mene štáu konajúcich stavebných inšpektorov, pričom samosprávy zvyknú mať oveľa flexibilnejšie územné plány, kde si vedia dopredu zaregulovať, čo sú ochotné na svojom území akceptovať.  

Inzercia

Dnešné nedostupné bývanie je tikajúca bomba pre mladé rodiny a stredné vrstvy. Zdĺhavé stavebné konanie a nejasné pravidlá predražujú ceny existujúcich nehnuteľností. Podľa indexu nehnuteňostí spoločnosti Deloitte  priemerný Slovák si na svoj byt zarába 9,9 ročného platu (Nemec za 5,6 ročného platu a Poliak za 7,6 ročného platu). Kľúčom je tak prehľadná revízia kompetencií, jednoznačné a prehľadné pravidlá, ktoré by zohľadňovali rovnováhu medzi záujmami komunity mesta a obce na jednej a potrebami bývania pre mladé rodiny na strane druhej.

Zmena a dotiahnutie pravidiel a princípov, na ktorých stojí verejná správa a samosprávy a územné konanie, nie sú dôležité len z hospodárskeho hľadiska. Prehľadný a funkčný servis verejného sektora môže obnoviť dôveru ľudí v štát a podporiť jeho legitimitu, ktorá je dnes v dôsledku na historických minimách. Preto je zmena potrebná, a podrobnejších diskusii na túto tému by malo byť v najbližších mesiacoch viac.  

Autor je poslancom Miestneho zastupiteľstva v Petržalke a spolupracovníkom Centra pre verejnú politiku (cvp.sk)

 

Odporúčame

Blog
Marcela Dobešová: Každý sa môže s niečím podeliť!

Marcela Dobešová: Každý sa môže s niečím podeliť!

Stála pri zrode viacerých projektov zameraných na pomoc rodinám a jednotlivcom v rôznych náročných životných situáciách. Marcelu Dobešovú, jednu zo zakladateliek Fóra života a ďalších sociálnych projektov, si dovolím nazvať vizionárkou v sociálnej oblasti. Rozprávali sme sa o jej životnej ceste, pracovných úspechoch aj neúspechoch a víziách pre ďalšie generácie.

Denník Svet kresťanstva