Príbeh jedného zvončeka

"Panenka Mária s Jozefom sa išli prejsť!" zvolá napoly posmešne okoloidúci, na čo sa mi strachom rozbúši srdce. Ako je to možné?! Panna Mária predsa nemôže nechať Ježiška samého v jasličkách. To by žiadna dobrá mama neurobila. Pre vzrušenie na chvíľu nič nepočujem. Až keď sa upokojím, začujem nový hlas.

"Tu majú náhradné voľno," pridá sa dievčina, ktorá sa očividne tiež na chvíľu pristavila pri neďalekej maštaľke. Začína ma chytať panika. Upokojím sa však aby som lepšie počul ďalšie rozhovory.

"Keď to kôň žerie – starý chlieb a rožky – tak hádam aj somár, veď to je taký malý koník." Tak predsa! Začínam si byť istý, že kdesi nablízku je malý Ježiško uložený v jasličkách a zvieratká v maštaľke ho zohrievajú svojim dychom.

"Živé! Živé ovce!," počujem radosť v hlase staršieho pána. "Páčia sa ti? Kúpim ti také?" s úsmevom mu odpovedá ženský hlas. Prečo tu len musím trčať? Prečo nemôžem visieť radšej kdesi na teplom huňatom krku jednej z ovečiek pri malom Ježiškovi?

Snažím sa rozkývať, aby som aspoň na chvíľu zbadal, čo sa to tam neďaleko mňa vlastne deje. No márne. Odrazu však akési dievčatko pristúpi k nášmu stánku, schytí ma opatrne do drobných rúčok a polohlasom pošepká: "Môžem ho vyskúšať?" Moja pani jej odpovie, že samozrejme a už sa aj kolembám v mrazivom decembrovom závane. Chvíľa, na ktorú som čakal a ktorú som si predstavoval, odkedy ma vyrobili v zvonárskej dielni. Nikdy by mi však nebolo napadlo, že v tú istú chvíľu budem myslieť iba na jedno – aby ma dievčatko rozhojdalo tak silno, že by som dovidel do neďalekých jasličiek.

Srdiečko vo mne bije ako o dušu, kníšem sa sem a tam, jednoducho nádhera! A vtedy ho zbadám. Leží tam v drevenej kolíske na slame, za ním oslík a dve ovečky. Chcem zakričať, upozorniť dievčatko na to, čo sa tam vedľa stalo.

Odrazu si však všimnem, že na miesto sa náhlia tri postavy. Nepochybne ide o Máriu, Jozefa a pastiera. Každý z nich drží v jednej ruke plastový pohárik, z ktorého sa parí a do diaľky zaváňa horúci grog. V druhej žemľa s cigánskou pečienkou, lokša s makom a grilovaná panenka. A konečne je mi všetko jasné.

Nedá mi nezasmiať sa, keď si spomeniem, ako som sa ešte pred chvíľou bál o malého Ježiška v jasličkách, pretože som si myslel, že naňho všetci zabudli. A môj smiech v podobe veselého bimbania sa ozýva po celých vianočných trhoch, keď si ma moja nová majiteľka s úsmevom na malej tváričke hrdo nesie k sebe domov, aby som jej každý deň pripomínal, že to malé a bezmocné Jezuliatko sa už onedlho znova narodí v jasličkách v Betleheme.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora