Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. júl 2021

Osteň

V nedeľných čítaniach obdobia „Cez rok“ nás čaká posledný úryvok z Druhého listu Korinťanom. Pochádza z jeho predposlednej kapitoly, ktorá je súčasťou poslednej ucelenej časti spisu. V kapitole 10 sa totiž Pavol „opäť“ vracia k svojej obrane. Jazyk záverečných štyroch kapitol je však tak nezvyčajne ostrý a expresívny, že túto sekciu mnohí považujú za pôvodne samostatný list. Mohlo by dokonca ísť o niektorý zo „stratených“ listov do Korintu (porov. 2 Kor 7,8), ktorý neskorší redaktori zachovali tak, že ho zakomponovali na záver 2 Kor. V každom prípade pri porovnávaní s predchádzajúcim textom badať v slovách posun. Sú totiž plné detailov z Pavlovho vnútorného života a jeho emócii. O to viac to platí aj o našom liturgickom výbere, ktorý je dodnes zahalený rúškom tajomstva.
Osteň

Bratia, aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný. (2 Kor 12, 7b-10) Zdieľať

Jeho bezprostredný kontext začína na začiatku kapitoly 12, kde sa otvorila téma videní a zjavení (porov. 12,1). Ide pritom o skutočnosti, ktoré vzrušujú a vyrušujú kresťanské prostredie dodnes. Ich zmienka tu však nie je samoúčelná. Pavol by o nich nehovoril, keby sa predtým zjavne nestali argumentom jeho protivníkov. Opäť pritom iba spätne môžeme rekonštruovať situáciu, v ktorej sa v Korinte našli takí kazatelia, ktorí podopierali nadradenosť svojho učenia tým, že oni majú zjavenia a Pavol nie. Tým bol Apoštol pre dobro prvotných čitateľov (porov. 12,11-13) vyprovokovaný k tomu, aby sa aj on rozpísal o svojich mimoriadnych duchovných zážitkoch. No ani po prečítaní dotyčných veršov sa nedá dozvedieť niečo veľmi konkrétne. Ich formulácia je naozaj záhadná. Pavol totiž o sebe nielenže hovorí v tretej osobe, ale dokonca sa neodvažuje presnú povahu svojej mystickej skúsenosti definovať (porov 12,1-4). Ako vyplýva zo slov vo v. 5 a 6, autorovým úmyslom bolo odvrátiť pozornosť od toho, žeby svoju autoritu silou mocou staval na podobných fenoménoch. Ako je známe aj z 1 Kor 13, väčšiu cenu v kresťanskom živote dával praktickej láske. Navyše sa hneď na to, opäť mysterióznym jazykom, zmieňuje o tom, že kontakt s nebom neprináša iba „blažené videnie“ ale aj bolesť. To sa už ale dostávame k nášmu konkrétnemu textu.

V Korinte našli takí kazatelia, ktorí podopierali nadradenosť svojho učenia tým, že oni majú zjavenia a Pavol nie. Zdieľať

Pavol si je dobre vedomý toho, že bazírovanie na videniach môže človeka ľahko stiahnuť do pýchy. Nepriamo tak naznačuje, čo sa stalo jeho odporcom. Preto sa vyznáva, že jeho život z Božej vôle sprevádza aj niečo, čo opisuje ako telesný „osteň, satanov posol,“ ktorý ho bije po tvári (v. 7). O čo ide konkrétne, sa oddávna stalo predmetom špekulácii mnohých vykladačov. Len na ukážku: telesná alebo duševná choroba, závislosť, sexuálne pokušenie, útoky zlého ducha, neprijatie zo strany pohanov alebo židov atď. Použité obrazy sú však podľa mňa také nejasné, že si ich presný význam určiť netrúfam. To prenechám múdrejším. Ostaňme pri tom, že išlo o chronickú a akútnu nepríjemnosť/prekážku, ktorá Pavla držala pri zemi. Istejšie však je, že ju pisateľ dával do súvisu so svojím vzťahom ku Kristovi. V nasledujúcich vetách totiž Pavol opisuje svoju opakovanú modlitbu o to, aby bol tohto bremena zbavený (v. 8). Šokujúce pritom je, že nám na svoje prosby hneď uvádza aj odpoveď a to v priamej reči.

Bazírovanie na videniach môže človeka ľahko stiahnuť do pýchy. Zdieľať

Ježišove slová Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti,“ (v. 9) tak krásne poukazujú na reálnu dynamiku kresťanskej modlitby. Pavol od Krista nedostal to o čo žiadal. Dostal však to, čo bolo potrebnejšie. Milosť, čiže Ježišovu priazeň/blízkosť. Dostal to, vďaka čomu mohol aj prekážku považovať za Boží dar, ktorá ho uschopnila konať to čo má robiť, namiesto toho čo by chcel robiť.

Pavol dostal to, vďaka čomu mohol aj prekážku považovať za Boží dar. Zdieľať

Výsledkom tak bolo, že Pavol aj ostatné utrpenia nepovažoval za niečo nezvyčajné (v. 10). Naopak, ich prekonávanie mu dávalo čím ďalej viac vnútornej istoty, že v ňom pôsobí sila, ktorá sa nevyvyšuje. Sila, ktorá je týmto autenticky nadprirodzeného pôvodu.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Juraj Sedláček: Mužský strach je fenomén, ktorý vyžaduje risk

Juraj Sedláček: Mužský strach je fenomén, ktorý vyžaduje risk

Nie každý muž je ochotný podstupovať riziká. Kde je chyba – v mužovi, v jeho výchove či v jeho vzťahoch? Treba prekročiť vlastné hranice. „Až keď muž príde v diskomfortnej zóne na to, kým je, vtedy sa stáva veľkým darom pre seba a pre druhých,“ hovorí Juraj Sedláček (45) v rozhovore o mužskom strachu.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.