Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. jún 2021

Otvorený list... ale aj tak s pachuťou lepidla na jazyku

Martin Leidenfrost je vo svojom aktuálnom otvorenom liste znechutený z nemastnej-neslanej, málo radikálnej mládeže progresivizmu. Nech prepáči, ale nebudem si dávať pred ústa servítku: „Ups!“

Nadšenie z kritiky nevýraznej revolučnosti, ktoré sa valilo z komentárov pod jeho článkom, celkom nechápem: Naozaj je treba vyhraniť sa proti progresívnej mládeži práve tým, že zosmiešnime nedostatok molotovových koktejlov a neochotu hádzať dlažobnými kockami? Viem, že išlo o hyperbolu, ale v kontexte reality nepôsobí tak vtipne, ako asi bolo zámerom. Protesty v USA v rámci BLM vari nepodporovali hlavne mladí? (Alebo sa aj tie zdali autorovi príliš diétne?) Ohľadom text-appealu – áno, super - nie nadarmo výraz "predposratosť" s obľubou a často používali už Voskovec s Werichom... Ale tá pointa?! Nie, radšej buďme radi, že zatiaľ "do nás idú" iba billboardovo a rušením dlhoročných priateľstiev. Naozaj netúžim po happeningoch v štýle Pussy riot v Dóme svätej Alžbety, aby som si liberálny dorast mohol viac vážiť.

Čo sa týka pohodlného životného štýlu, elektronickej aktivity a virtuálneho revolucionárstva, dnešná progresívna mládež je takáto, lebo celá mládež je dnes takáto. Mládež je dnes takáto, lebo celá spoločnosť je dnes takáto. Dakedy sa lynčovalo podľa receptu, ktorý nájdete v starom dobrom Lucky Lukeovi („Vezmete banditu strednej veľkosti, pripravíte si sud s ohriatym dechtom a za káričku čerstvého peria...“), dnes niekoho stačí zlynčovať shitstormingom na sociálnych sieťach a v médiách – hmatateľnejšie dôsledky, ako napr. koniec kariéry, sa dostavia až následne. Aj vojnu zažíva náš západný svet na vlastnej koži už väčšinou len s prívlastkom hybridná / informačná, takže sa mi na rozdiel od autora pôvodného článku nezdá nijako pozoruhodné, že aj mládež dnes razí svoje presvedčenie skôr takýmto spôsobom než dlažobnými kockami. (Ešte keby tak vedeli byť trochu virtuálnejšie aj tie tornáda!)

Spomínaná názorová bublina je, pravdaže, veľmi nešťastný fenomén, ale nemyslím, že by ním netrpeli aj iné skupiny obyvateľstva, a zrejme ide o nezdravú ľudskú tendenciu všeobecného charakteru, bez ohľadu na dobu – ako sám Martin Leidenfrost demonštruje na štúrovskej preferencii evanjelických fár.

Ale keď som pri tých Štúrovcoch, tam sa práve ukáže aj skutočný problém dnešnej progresívnej mládeže. Ten jediný a pravý problém, na ktorý mal pán Leidenfrost míňať svoj vzácny talent a inteligenciu! Mladí sa odjakživa búrili proti zaužívaným poriadkom predkov, dospeli vždy k nejakému bodu prebudenia a išli opravovať svet - majú to v popise práce – a ich horúce hlavy nedokázalo schladiť ani riziko možných následkov. Práve v ňom je ten zásadný rozdiel. Veď prišlo vylúčenie z bratislavského lýcea (1843/44)! Veď prišiel brutálny protektorátny záťah proti školám a internátom (1939)! Veď proti „máme holé ruce“ stáli obušky a vodné delá (1989)! Ale čo riskuje súčasný západný študent, keď na svojej akademickej pôde máva transparentom proti Thomasovi Jeffersonovi? Čo riskuje predseda študentského výboru, ktorý pobúrene žiada odvolanie profesora filozofie, lebo ten sa venoval univerzálnosti ľudských práv nie z hľadiska farby pokožky, ale z hľadiska štádia vývoja?

Mne osobne odlišuje tzv. revolučnosť dnešnej progresívnej mládeže oproti minulým, plnokrvnejším mládežiam skôr toto bezpečné plávanie s prúdom oficiálnej mienky (možno síce nie verejnej, ale určite oficiálnej – to stačí, aby to bolo bezpečné a s hrejivým pocitom, že slúžia pokroku), a nie diétna strava v ekologických bistrách, neúčasť na orgiách či lajkovanie screenshotov. Hádam prvý raz v histórii je konformný súhlas so široko propagovanou ideológiou doménou mladej generácie - tej, ktorá má mať guráž aj na vopred prehratý boj a ochotu priniesť hoci aj sebaobetu.

O koľko reálnejším rebelom sa dnes javí mladý, ktorý naozaj rozmýšľa a žije podľa kresťanských ideálov! Dosť tvrdo naráža v kolektíve rovesníkov na posmech a pohŕdanie, keďže v skutočnosti to práve on ide "proti prúdu". Nerobme si ilúzie ani o jeho ochranných bublinách – aj na kresťanských školách je realita za oficiálnym vývesným štítom skôr na zaplakanie, a to ani nevravím o západných školách, ktoré si nechali svoje tradičné názvy prezrádzajúce cirkevný pôvod len kvôli tradičnej značke. Byť dnes v partii teenagerských či adolescentných spolužiakov autenticky kresťanský - to chce naozaj silnú osobnosť so zdravým sebavedomím! Tam vidíte to radikálne presvedčenie revolucionára! Rebelanstvo prejavované útočnou konfrontáciou, po ktorom trochu zvláštne prahne autor otovreného listu, mi nielenže nechýba k obrazu šťavnato prirodzenej mládeže, ale nechýba mi vôbec.

A ešte poznámka k jóge. Na druhýkrát už vraj pôsobí otravne? Tá sa bude vracať ako dobrý holub ešte veľakrát, a poviem vám aj, prečo. Duchovný hlad neoklamete. Veľa ľudí, ak nie aj drvivá väčšina, nevierou v Boha nevyrieši deficit vyššieho zmyslu a nenaplnenie istej stránky ľudskej osobnosti – lenže aká alternatíva k tradičnému náboženstvu potom prichádza do úvahy? V tomto prípade myslím tradičným náboženstvom také, ktoré nerelativizuje dobro a zlo a nerezignuje na vzťah závislosti Stvoriteľ – stvorenie. Čiže faktory, z ktorých implicitne vyplýva aj odporúčaný typ správania, a to mladý človek, idúci si „svojou cestou“ predsa nemôže potrebovať. Takže ideálnou náhradou je nejaká východná panteistická ideológia, ideálne zdôrazňujúca hlavne zdravotné a psychické benefity. (Ale zároveň utišujúca modernú myseľ, že nie je obmedzená na materializmus.) V tomto zmysle sa asi nedá donekonečna vymýšľať odznova koleso, a tak nečudo, že sa od 1960s opakujú a budú opakovať vlny jogínov. Samozrejme, jogínov západného typu – nie indický variant, ktorý naozaj vyžaduje silnú sebadisciplínu. Podobne, ako sa od čias frankfurtskej školy opakujú a budú opakovať pod rôznymi neo-nálepkami a progresivistickými hnutiami odnože marxizmu. A mládež po nich vždy nadšene skočí ako po niečom modernom, čo nikto pred nimi nevymyslel, a čo naša spoločnosť už dávno potrebovala ako soľ. (Aj keď možno iba do rán.)

Martin Leidenfrost je publicista, ktorý je v mediálnom priestore potrebný a budem ho aj naďalej rešpektovať a rád čítať, lebo mu nechýba dobrá muška a pušný prach. O to radšej by som bol, keby si aj vždy rozumne vyberal cieľ.

Inzercia

Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.