Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. jún 2021

Ak nebudete ako deti… alebo Čo by sme sa mali (znovu) od nich naučiť?

Rodičia mnohých drobcov si budú musieť do dovolenkových playlistov automobilov pravdepodobne zaradiť aspoň zopár hitov aj od Mira Jaroša. Medzi staršími škôlkarskými vypaľovákmi je i pieseň s textom „Keď raz budem dospelý, budem ako vy. Opakujem, čo vidím, po mame tatovi.” Ak ho spievajú vaše deti, znie naozaj dojímavo. A predsa nás často zamrzí, ako rýchlo chcú vyrásť. Možno ich k tomu inšpirujeme my sami - príliš vážni dospelí. Lenže náš Učiteľ povedal: „Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva” (Mt 18, 3). A letné prázdniny sú ideálnym časom na omladnutie. Vyzlečme si teda obleky, hoďme sa na štyri, kedykoľvek sa rozbehnime, tancujme na lúke. Využime dovolenky na svoje obrátenie. Po inšpiráciu netreba chodiť ďaleko. Čo vás fascinuje NA VAŠICH deťoch? Čo by ste sa OD NICH chceli naučiť? Ponúkame odpovede oslovených rodičov.
Ak nebudete ako deti… alebo Čo by sme sa mali (znovu) od nich naučiť?

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Gabriela Fialová

BEZSTAROSTNOSŤ

„Mňa na mojom dieťati najviac fascinuje fantázia, čistota,
vnímavosť, úprimnosť, citlivosť a schopnosť napodobňovať,”
hovorí
tehotná mamička Veronika (30) z Popradu o svojom 2,5 ročnom
synčekovi
. „Bager si vie predstaviť, hádam, na hocičom, parádne
napodobňuje naše gestá i chôdzu počas telefonovania a už v tomto
veku vie, že mamku potešia kvety, a tak mi hocikedy nejaký sám od
seba odtrhne a prinesie. Do takejto bezproblémovosti a
prvoplánovosti by som sa chcela vrátiť. Neriešiť a neplánovať tak
detailne dni.”

Bezproblémovosť podčiarkla na svojich deťoch aj Monika (43) zo
Senca. Sú tri (16, 14, 7)
a vraj veľmi rozdielne. „Spoločnú majú
ale asi ľahkosť, s akou pristupujú k životným situáciám. Neriešia,
prehnane neprežívajú, nerýpu sa v možných dôsledkoch. Sú preto
slobodnejšie a šťastnejšie aj v porovnaní so mnou. Napríklad dnes
ráno mala dcéra - stredoškoláčka prísť do školy učesaná v
barokovom účese. Bol to časovo veľmi náročný počin, navyše mala stihnúť ranný autobus. Česala sa pokojne, pomaly, veď vraj ak
nestihne, nevadí, dokončí potom v škole. Mňa už pri nej od stresu
vystieralo. A čomu by som sa od nich chcela naučiť? Veselosti.
Smejú sa oveľa viac ako ja.”

ÚSMEV

Úsmev detí považuje za najinšpiratívnejšiu záležitosť aj Jozef
(44) z Abrahámu, otec dvoch synov (16, 7
): „Sú schopní usmievať sa
hneď ráno, keď sa prebudia, keď ma zbadajú. To usmievanie by som
sa chcel od nich naučiť. Mne to nejde.”

Viacerým z nás to veru nejde. Stratili sme vrodenú bezstarostnosť.
Plánujeme, zisťujeme, vyhľadávame informácie, očakávame možné
scenáre, poisťujeme sa, žijeme v napätí, čo sa môže pokaziť. A
hlavne, všetko chceme mať pod kontrolou. Lenže nemusíme. V Písme
čítame: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo
budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je
život viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské
vtáky: nesejú, nežnú, nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský
Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony? A kto z vás si
môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť?
A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie,
ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. No hovorím vám: Ani Šalamún sa
v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. Keď teda
Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia
do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? Nehovorte teda
ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď
toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to
všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho
spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení
o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť
vlastného trápenia.”
(Mt 6, 25-34)

ODOVZDANOSŤ

Vychovávanie detí však vie byť nielen inšpiratívnym, ale aj
náročným a dlhodobým procesom. Učia nás totiž aj povinné predmety ako trpezlivosť, prekonávanie vlastných limitov či boľavej
odovzdanosti. Porozprávala nám o tom Elena (44) z Banskej
Bystrice, matka piatich ratolestí (20, 17, 16, 14, 10
): „Teraz,
keď sú už starší, zamýšľam sa nad mnohými vecami. Čo som pri
výchove urobila správne, naopak, kde som pochybila. Najstarší syn
– veľké sklamanie, od neho by som sa naozaj nemala čo naučiť, snáď
len pochopiť prečo. Prečo sa správa tak, ako sa správa? Najstaršia
dcéra je veľkým pokladom. Keď vidí, že sa trápim, pomôže. Nielen
že navarí, ožehlí, ale prinesie napríklad knihu: Max Lucado –
Láska hodná dávania. Čo viac k tomu dodať? Ježiš nás učí niesť
kríž. Náš život má veľa podôb. Raz prinesie radosť, inokedy
smútok. No vždy pomôže, keď padnem na kolená. Najmladšia dcérka ma
zasa vždy obdarúva toľkou láskou, že sa len zamýšľam, kde ju
berie. Keď povie: «maminka, ty si tá najlepšia maminka na svete!»
Ďalší syn zasa pomôže, keď sa trápim s jeho mladším súrodencom
a vie ho osloviť v situáciách, keď mne sily nestačia.”

ENERGIA

A čo ju najviac na jej ratolestiach fascinuje? „Ich nekonečná
energia. Ja večer odpadávam a ony ožívajú. Pochopiteľne, snažíte
sa celý deň robiť aktivity: prechádzka, nákupy, spoločenské hry
v nádeji, že večer bude kľud, samozrejme, deti nás, naopak, vždy
prekvapia takou energiou, akú by sme od nich naozaj nečakali. Kedy
som si to uvedomila? Myslím, že už pri prvom dieťati, keď som od
únavy padala. Potom deti pribúdali a ja som nestíhala toľko
vecí... Našťastie veľakrát mi pomohla mamka.”

Vyčerpaní či sklamaní, nikdy nestrácajme nádej. Máme koho osloviť.
Rehoľná spoločnosť Misionárov Matky Božej z La Salette (Saletíni),
ktorá spravuje farnosť Rozkvet v Považskej Bystrici, nedávno
uverejnila na svojom facebookovom konte povzbudivú modlitbu pre rodičov: „Pane, tu sú moje deti, miluješ ich väčšmi ako ja,
dokážeš zmeniť aj to, čo je nad moje sily, preto ich odovzdávam do
Tvojej bezpečnej a láskyplnej opatery a radujem sa, lebo dôveru
vkladám v Teba.”

VZÁJOMNÉ ZDIEĽANIE

Daniel (33) z Korytárok obdivuje na svojich troch deťoch (5, 3, 2)
nasledovné: „Prežívanie prítomného okamihu, nevinnosť úmyslov, cit
pre spravodlivosť a veselosť. A ešte silnú túžbu podeliť sa s
niečím pekným, napríklad aj so zaujímavým objavom alebo situáciou.
Nedávno naša ročná dcérka zistila, ako krásne znie, keď svojimi
malými rúčkami búcha o seba dve drevené guľôčky. Najskôr sa veľmi
sústredila, a potom s obrovskou radosťou výskala, že našla
guľôčky, ktoré vedia ťukať. Alebo keď dvojročný synček naliehavo
beží ku mne, že «Ocko, ocko, videl som ní-nó, ní-nó!» (v preklade
húkajúce hasičské auto). Hneď sa mi snaží vysvetliť, že sa možno
niekto zranil alebo horí oheň. A keď dotvorím jeho príbeh o tom,
že niekoho išli zachrániť, súhlasne pritakáva a cíti sa byť
dôležitý, lebo sme sa spolu porozprávali o významnej téme dňa.”

Inzercia

My dospeláci sme uzavretejší. Našu zdieľnosť sme postupne dokonale
skrotili. Z prežívania výnimočných i bežných vecí sme urobili
čisto vnútornú záležitosť, ktorou predsa nebudeme „obťažovať”
okolie. Lenže naši drahí prahnú po poznaní našich radostí,
smútkov, túžob. Aspoň cez prázdniny si teda nechajme pofúkať
odreté koleno i ranu v srdci... Pochváľme sa hrachom, ktorý sa nám
podarilo vypestovať, spoločne žasnime nad motýľmi. Hovorme si, čo
sme dnes zažili! Pustime sa do prežívania našich životov.

PREŽÍVANIE PRÍTOMNÉHO OKAMIHU

No Daniel upozorňuje i na ďalšie veci, ktoré by sme sa mali od
detí naučiť. „Predovšetkým žiť prítomné chvíle. Malé deti
nepremýšľajú, čo bude zajtra, ani čo sa stalo včera, len naplno
žijú daný okamih a keď ich prerušíte v nejakej hre, do ktorej sú
ponorené, sú strašne nešťastné, lebo do nej dávali všetko - celé
svoje ja.”
Áno, čas sa nám stal takým nedostatkovým tovarom, že sa
počas jedného okamihu snažíme robiť vždy aspoň dve veci naraz.
Popri obede počúvame správy, prechádzky spájame s cestou do
obchodu, pri modlitbe ruženca kosíme. Ale skúsme aspoň niekedy
celé svoje ja vložiť do JEDINEJ činnosti. Úplne sa jej oddať. Naplniť ju nadšením, láskou a sebou.

NOVÉ ZAČIATKY

Vladimír (36) spolu s manželkou vychováva ich 4 deti (8,6,3,3)
neďaleko Pezinka
: „Každé z nich je úplne jedinečné a v každom z
nich je kus dobra, úprimnosti a radosti zo života. Syn sa ma večer
pýta: «Ako si sa mal dnes, tati?» Respektíve v iný večer po mojom
únavnom dni, keď už ledva držím otvorené oči: «Tati, chcel by si
sa ma ešte pred spaním niečo spýtať?»“
A čo by sa chcel od nich
naučiť? „Začať každé ráno úplne nanovo, zabudnúť na všetko
nevydarené zo včerajška. Pretože ja chcem to isté od iných.”
Áno,
viera v odpustenie našich zlyhaní je zaiste pilierom skutočného
obrátenia. Prisadnime si teda k zákonníkom a počúvajme, čo hovorí
náš Učiteľ: „,Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: «Odpúšťajú sa ti
hriechy,» alebo povedať: «Vstaň, vezmi si lôžko a choď!»? Ale aby
ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy' -
povedal ochrnutému: ,Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď
domov.' A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých
odišiel.”
(Mk 2, 9-12)

Urobme tak aj my! Uverme, že je všetko možné, nechajme si
odpustiť, postavme sa, zbaľme si lôžko, obráťme sa a poďme
domov... Učiť sa od našich detí životu čistého srdca.

Gabriela Fialová

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
P. Tomáš Gerboc: Vidieť potrebu je pekné, konkrétny skutok je viac

P. Tomáš Gerboc: Vidieť potrebu je pekné, konkrétny skutok je viac

Svetový deň utečencov si pripomíname 20. júna. Žijú aj medzi nami. V roku 2016 prijali vo farnosti v Nitre a okolitých obciach rodiny kresťanov z Iraku. Niektorí na Slovensku strávili kratší čas a vrátili sa domov, iní ostali. Kňaza Tomáša Gerboca SVD (37) sme sa pýtali, ako prežíval službu týmto rodinám a čo v ňom zanechala. 

Blog
Suscipe, Domine

Suscipe, Domine

Vezmi si, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a moju vôľu. Všetko, čo mám a čo vlastním, Ty si mi dal, Tebe, Pane,  to vraciam, všetko je tvoje, nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.