DIVIDE ET IMPERA / ROZDEĽ A PANUJ: STÁLE PLATÍ (sic!)

Osobnosť božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka ešte stále polarizuje našu spoločnosť za hojnej podpory tých, ktorým prekáža možnosť jeho blahorečenia. Od roku 1945 isté skupiny neprestávajú na biskupa Vojtaššáka “kydať” nehľadiac, či je to pravda alebo nie. Ide o vážnu osobnú averziu, až nenávisť. Žiaľ, sú to ľudia, ktorí považujú nenávisť za neoddeliteľnú súčasť svojho životného presvedčenia. Vojnový Slovenský štát tvorí iba 5 rokov z Vojtaššákovho 88 ročného života a kto dokáže hodnotiť ľudský život komplexne, nemôže pri jeho hodnotení vynechať ani 11 rokov pobytu vo väzení a 4 roky v exile pod dozorom Štb. O týraní, ktoré prežil, sa hádam nemusím zmieňovať. Napriek tomu spomínané anti-vojtaššákovské skupiny navodzujú dojem, akoby Vojtaššák bol vojnový zločinec. Je to cielená a falošná demagógia smerujúca k jedinému cieľu: zmiasť katolíkov a zmeniť ich postoj k Vojtaššákovi a vytvoriť tlak na Apoštolskú stolicu, aby neuznala jeho verejný kult aktom beatifikácie. Takýmto tendenciám by katolíci nemali podľahnúť.

Divide et impera

Ide o staré rímske príslovie. Jeho obsah vysvetľuje aj legenda o troch prútoch kráľa Svätopluka. Logika príslovia spočíva v tom, že ak svojich protivníkov rozdelíš, potom ich už ako rozdelených a oslabených ľahko premôžeš. Je to taktika zasievania svárov a nejednoty. Toto často platí aj v histórii cirkevnej hierarchie. Keďže vatikánske archívy sú prístupné až do roku 1939, vieme ako to bolo s menovaním prvých troch slovenských biskupov v roku 1920. Dr. Karol Kmeťko na biskupský post Nitry bol prijateľným kandidátom pre Vatikán i pre Eduarda Beneša. Marián Blaha bol tak dôležitým kandidátom Beneša, ktorý od neho nechcel odstúpiť za nijakú cenu. Napokon Vatikán akceptoval jeho menovanie do Banskej Bystrice. Vojtaššákovo meno sa na kandidatúre objavilo na podnet Vatikánu a Beneš to akceptoval, lebo musel urobiť kompromis za Blahu. Ako možno vidieť z uvedeného, mocipáni vždy považujú niektorých za “svojich” a tým druhých iba tolerujú, ak musia urobiť kompromis. Teda už v roku 1920 Vojtaššák vstupuje do dejín Slovenska “na strane Vatikánu”. Po druhej svetovej vojne prichádza znova k slovu princíp “divide et impera”: komunistický režim si urobil nárok označiť, ktorí biskupi sú “vatikánskymi špiónmi” a “vlastizradcami” a, na druhej strane, zase ktorí sú tí dobrí budujúci nové ľudovodemokratické zriadenie. Vojtaššák spolu s Gojdičom a Buzalkom sa ocitol pre svoje protikomunistické postoje opäť na strane Vatikánu a preto putoval do väzenia. Iní biskupi v roku 1955 dostali Rád republiky. Mocipáni opäť “vedia”, ktorí biskupi sú dobrí a ktorí zasa zlí a v tomto smere usilovne “masírovali” mozgy svojich občanov vrátane katolíkov, aby ich znenávideli (a keďže štvanie pokračuje aj dnes, budí to dojem, že sa im to do značnej miery aj podarilo). V roku 1989 prišla vytúžená demokracia. Začiatky boli sľubné. Vyhlásenie Jána Pavla II. v roku 1995 o procesoch beatifikácie Vojtaššáka a Gojdiča bolo vážnym povzbudením. Vďaka Bohu sa podarilo blahorečenie Gojdiča, Trčku a neskôr Hopku a Sr. Zdenku. Traja Gréckokatolíci a jedna rímskokatolíčka. Je to nielen do očí bijúci nepomer vzhľadom na počty katolíkov na Slovensku, ale aj dôvod na zamyslenie. Najnovšie sme sa dozvedeli, že otec biskup Gojdič dostal titul “spravodlivý medzi národmi”. Tešíme sa z toho, prečo nie?! No, až príliš to pripomína staré známe príslovie “divide et impera”. Boli traja vo väzení Vojtaššák, Gojdič, Buzalka. Ak dnes ich opäť niekto “delí” na jedného ”spravodlivého” a druhých dvoch nie, čo to znamená?! Chtiac-nechtiac, vyvoláva to opäť množstvo otázok spojených so spomínaným príslovím: počas Slovenského štátu neboli všetci katolícki biskupi zlí, len niektorí. Gréckokatolícki biskupi boli obaja tí “dobrí”, najmä Gojdič, ale rímskokatolícki biskupi…? Nie, netvrdia, že všetci boli zlí, len niektorí napr. ako Vojtaššák (ten určite!), len robia všetko proti tomu, aby ani jeden rímskokatolícky biskup nebol vyhlásený za blahoslaveného.

Mučeníctvo

Od prvých kresťanských čias bolo mučeníctvo vo veľkej úcte, pretože preliatie krvi pre Krista bolo najvyšším prejavom lásky k Bohu. Preto v kresťanskom staroveku sa kult mučeníkov veľmi rozmáhal a veriaci deň ich umučenia považovali za “zrodenie pre nebo”. V novoveku koncept mučeníctva dôkladne teoreticky vypracoval právnik Prosper Lambertini (neskorší pápež Benedikt XIV.) v roku 1740. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, koncepcia mučeníctva, ktorá sa dokazuje pri procese kanonizácie nie je jednoduchým fenoménom. Chcem však upriamiť pozornosť na jeden dôležitý bod: niektorí by chceli spochybniť mučenítvo biskupa Jána Vojtaššáka. Vraj umrel vo vysokom veku a umrel na starobu a že jeho smrť nemá nič spoločné s jeho väzením, týraním a exilom pod eštebáckym dohľadom. Vynecham komplikovanú argumentáciu a použijem iba logický argument. Viete si predstaviť žiť 11 rokov v komunistickom väzení? Byť bitý, sedávať na samotke a korekcii (čo bolo vlastne väzenie vo väzení), podstúpiť týranie, aké len komunistická britalita dokáže vymyslieť (napr. bitie obuškami po chodidlách, že “kričíte” od neznesiteľnej bolesti)? A žiť takto alebo podobne 11 rokov počnúc až do 73. veku života? A posledné dva roky žiť tak, že vám “na krk” dýcha “všemohúci” eštebák? Fakt by ste z toho neochoreli, naozaj by ste z toho nedostali ischémickú chorobu srdca, alebo mozgovú mŕtvicu? Skutočne by to nepodlomilo vaše zdravie, ba nezabilo by vás to? Odpoveď je viac než jasná! Otec biskup Hopko umrel mimo väzenia a dokonca medzi svojimi v Prešove a je blahoslavený, lebo bola preukázaná spätosť jeho smrti s jeho mučením a týraním. Vojtaššák, aj keď nateraz nebol deklarovaný za blahoslaveného, je “martyr praesumptum” (predpokladaný, veľmi pravdepodobný mučeník). Oficiálne ho martýrom budeme nazývať až potom, ako ho Apoštolská stolica uvedie do zoznamu blahoslavených a povolí k nemu aktom beatifikácie verejný kult.

Nie si ani studený, ani horúci…

Žijeme v dobe, kedy mnohí verejní činitelia neradi dávajú navonok svoje skutočné postoje. Mohol by som menovať príklady, lebo je ich naozaj dosť… A nechýbajú v politických, ale ani cirkevných kruhoch. Zdá sa, že tento postoj siaha k začiatkom novovekej politológie, možno aj k Macchiaveliho Vladárovi, kde autor zdôrazňuje, aby Vladár “mĺčal” o tom, čo v skutočnosti chce konať. Niekto to nazýva “diplomatickým správaním” (hoci si myslím, že skutočná diplomacia je o inom). Netreba však zabúdať, že v náboženskej oblasti sa žiada vydávať svedectvo o Kristovi: “Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojim Otcom…" alebo v Knihe Zjavenia možno čítať posolstvo ázijským cirkvám: “nie si ani horúci, ani studený a už ťa z úst vypľúvam…” No otvorenejšie správanie nesie so sebou riziko konfrontácie, ba neraz i nepríjemnosti (pravda často oči kole). Preto takíto ľudia majú veľa úprimných zástancov, ale niekedy aj zákerných odporcov. Otec biskup Vojtaššák nebol ani politikom, ani diplomatom. Výslovne to uvádza Pavol Čarnogurský, ktorý povedal, že politika je umením kompromisov, ale že s Vojtaššákom sa to nedá, lebo on neuznáva nijaké kompromisy. Preto sa komunistický režim Vojtaššáka tak obával a preto ho Boží ľud mal tak rád. Netvrdím, že ho mal rád úplne každý, ale pre Spišskú diecézu, ba celé Slovensko, je aj dnes biskup Vojtaššák pojmom, osobnosťou, akú Boh nedáva svojmu ľudu často, ale iba zriedkavo, sťaby pre výnimočné kľúčové udalosti.

Spomienka

V týchto dňoch si katolíci na Slovensku pripomínajú deň, v ktorom sa biskup Vojtaššák "narodil pre nebo" (4. augusta 1965), ako i deň jeho pohrebu (7. augusta 1965). Tento človek si zaslúži našu spomienku i modlitbu.

Pane, ktorý si kráľom mučeníkov, povýš k úcte oltára svojho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka, lebo tvoj ľud je presvedčený, že veľa trpel pre Tvoje meno, aby sme sa mohli k nemu modliť nielen súkromne, ale i verejne “pred tvárou a so súhlasom Tvojej Cirkvi”.

Ján Duda
Autor je profesor cirkevného práva a redaktor internetového magazínu Nové horizonty.

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo