CIRKEV: Autosekularizácia v Katolíckej cirkvi

Sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu arcibiskup Jean-Louis Brugés, ktorý prišiel do Vatikánu z Francúzska v roku 2007 kde pôsobil ako diecézny biskup v diecéze Angers, predniesol na zhromaždení Rektorov pápežských kňazských seminárov závažný prejav. Text prejavu prevzal aj denník l´Osservatore Romano a uverejnil ho 3. júna tohto roku. Pokúsim sa priblížiť niektoré jeho tézy.

Fenomén sekularizácie

Arcibiskup si vybral fenomén „sekularizácie“ ako bod, od ktorého začína odvíjať svoje ďalšie myšlienky. Pripomenul, že „sekularizácia“ sa zrodila vo Francúzsku približne v polovici 18. storočia, ale jej prejavy sú v rôznych krajinách odlišné. Napríklad vo Francúzsku, ale aj inde, sa prejavuje výraznou agresiou voči náboženským znakom a prejavom a vytláčaním náboženstva z verejnej do privátnej sféry spoločnosti. Zase v USA sa sekularizmus prejavuje inak a to tým, že sa náboženské presvedčenie posúva do polohy akejsi harmónie a zhody s prejavmi verejného života spoločnosti, čo v konečnom dôsledku tiež negatívne vplýva na Cirkev a jej učenie. Ako príklad uvádza posledné voľby na úrad amerického prezidenta. Dokonca aj odborníci považovali európsky sekularizmus za štandardný „model sekularizmu“, kým americký považovali skôr za „výnimku“. V posledných rokoch však rastie počet tých, ktorí uvažujú opačne a poukazujú na fakt, že aj v Európe silne vplyv náboženstva na svetskú spoločnosť.

Sekularizovaná Cirkev

Téma „sekularizácie“ sa stala témou vo vnútri Cirkvi najmä po II. vatikánskom koncile. Mnohí si totiž vykladali učenie koncilu ako povinnosť „otvoriť sa svetu“ a teda vpustiť sekularizáciu aj do vnútra Cirkvi ako „autosekularizáciu“. Bol to proces, ktorý chcel „očistiť“ vieru od náboženských prejavov a symbolov. Arcibiskup uvádza dosť veľa príkladov, ktoré si čitateľ môže pozrieť v l´Osservatore Romano. Ja spomeniem len jeden, ktorý pripomína, že Cirkev vynaložila obrovské úsilie na obnovu katechézy, ale odmieta v nich človeku pripomínať posledné veci a cieľ, ktorým je utrpenie, smrť, súd a večnosť života. A je tu, podľa neho, aj generačný problém. Kým staršia generácia kňazov sa usiluje byť otvorená svetu a nažívať s ním, nakoľko sa to len dá, v súlade a pokoji, mladšia generácia, ktorá sa už v sekularizovanej spoločnosti narodila, sa usiluje o opak: je voči svetu kritická a dovoláva sa svojej vlastnej identity a toho, čo ju od sveta vymedzuje, odlišuje.

Ako ďalej v Cirkvi?

Podľa arcibiskupa, ak to zjednoduším, existujú v Cirkvi dva hlavné prúdy. Prvý prúd smerovania Cirkvi sa snaží zdôrazňovať skutočnosť, že aj v sekularizovanej spoločnosti existujú hodnoty, ktoré sú vo svojej podstate kresťanské (rovnosť, sloboda, solidarita, zodpovednosť) a usiluje sa skôr poukazovať na to, čo Cirkev so svetom spája a nepripomínať, čo nás od sveta odlišuje a rozvíjať tak pokojné spolunažívanie a spoluprácu. Druhý prúd smerovania je skôr opačný a usiluje sa akcentovať to vlastné a cirkevné, čo sa dosť dôrazne a niekedy až dramaticky prejavuje najmä v protestoch proti sekularizovanej spoločnosti v etických a bioetických otázkach. Kým prvý prúd je aj dnes dominantným prúdom v Cirkvi, druhý alternatívny prúd vznikol najmä zásluhou Jána Pavla II. v 80. rokoch minulého storočia. Aj keď tento druhý prúd je každým dňom mocnejším, nedokázal ešte premôcť ten prvý. To vlastne vysvetľuje skutočnosť, prečo v Katolíckej cirkvi prebieha polemika a sú aj určité pnutia.

Situácia v kňazských seminároch a katolíckych univerzitách a školách

Vyššie spomínaná situácia je, podľa arcibiskupa, dokázateľná aj na katolíckych univerzitách a v kňazských seminároch. Kandidátov na kňazstvo patriacich k prvému prúdu je stále menej, čo sa nepáči staršej generácii kňazov. Na druhej strane rastie počet seminaristov, ktorých možno zaradiť k druhému prúdu. Ale ani oni nie sú často spokojní, lebo v seminári, keďže ich formátori a vyučujúci patria k prvému prúdu smerovania Cirkvi, nenájdu to, čo od neho očakávali. Podobná situácia je aj na katolíckych univerzitách. Niektoré sa prispôsobujú sekularizovanej spoločnosti, kým iné sa usilujú zachovať si vlastné katolícke špecifiká aj s tým, čo to nevyhnutne obnáša: kritikou a odmietaním všetkého, čo je v rozpore s katolíckou náukou a mravmi akcentujúc aspekt verejného vyznávania katolíckej viery a postojov.

Na akej pozícii stojí arcibiskup Brugés?

Zdá sa, že sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu sa viac prikláňa k druhej alternatíve. Naznačuje to fakt, že na záver svojho príhovoru pripomína rektorom kňazských seminárov, že chápe v akých ťažkostiach sa nachádzajú. No odporúča im, aby svoje úsilie sústredili ani nie tak na pokojné spolunažívanie prvej s druhou skupinou, ale skôr na harmonickú reinterpretáciu učenia Druhého vatikánskeho koncilu od doterajšej k novej interpretácii.

Podľa l´Osservatore Romano z 3. júna 2009 spracoval Ján Duda.

Súvisiace články:
Arcibiskup Brugés má pravdu. Postoy.sk má dôkazy
Dialóg či identita? (Ad.: Arcibiskup Brugés má pravdu...)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo