Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
15. jún 2021

Matky politických väzňov

Bolo skoré ráno. Vonku bola hmla. Kráčal som cestičkou v kukuričnom poli smerom k väznici v Leopoldove. Pred väznicou už postávalo niekoľko ľudí. Premýšľal som nad cestou matiek do väzníc za svojimi nevinne odsúdenými synmi. Zvlášť vtedy, keď som si v leopoldovskom archíve prechádzal spisy politických väzňov s informáciou o návšteve matky. Dotýkal som sa ich podpisov...

Dňa 13. júna 1952 bol odsúdený Vladimír Jukl. V jeho pozostalosti sa našiel lístoček z kalendára. Sú pri ňom vyznačené len tri poznámky. Nepoznám silnejšiu didaktickú pomôcku pre pochopenie situácie politických väzňov a politických perzekúcií ako tento lístoček. Dá sa na ňom poukázať na faktografickú stránku veci: konkrétne dátumy; akým dňom začínal deň v týždni; aké mená a sviatky sú na danom lístku napísané. Rovnako je možné navodiť atmosféru detektívky. Čo znamenajú tie slová? Následne sa dá pátrať, prečo je tam slovo Mirko, keď bol reálne odsúdený Vladimír (Vladi-mír).

Keď som tento lístoček nedávno ukázal Martine Frajštákovej, ktorá vytvára komix o politických väzňoch, napísala mi: „Aké zvláštne, že to vlastne bolo  „včera“ len iný rok. Ale vidno z toho, aká skromná mamka to bola...ako si to podčiarkla, že aj tých 25 rokov počká a pretrpí, len aby ho videla znovu.. (ako keby to šla počítať od toho dňa, že už prešiel 1 deň z 25 rokov, druhý deň, tretí...no hrôza).“

Pred pár dňami som hovoril so sestrou Silvestra Krčméryho. Ukázala mi bielu vreckovku. Na nej štyri krížiku. „Viete, ja si myslím... som presvedčená, že to je tá vreckovka, v ktorej moja mama dala Silvovi Eucharistiu.“ Keď sa lúčili, nenápadne ju vložila Silvovi pod košeľu. Ďalšia matka a jej syn väzeň. V divadelnej hre o Silvovi od Ľubomíra Feldeka Nepolepšený svätec je jedna z najsilnejších scén scéna, ako sa Silvo vo sne zhovára s mamkou. Výčitka, že on je vo väzení a mamka zošedivela...

Nikdy nezabudnem na dotyk kňaza Bernarda Pánčiho, ktorý ma na Spišskej Kapitule chytil silne za ruku a povedal: „Dvanásť rokov, to nie je večnosť, to nejako vydržíš!“ To boli slová matky kňaza, ktorého odsúdili na súde v Žiline. „Vieš, ako ma to hrialo počas toho väzenia!“ Odvaha matiek.

Čoskoro bude spomienka na 100 rokov od narodenia biskupa Petra Dubovského SJ. Dubovského prepustili z väzenia, aby navštívil umierajúcu mamku. Prišiel do rodných Rakovíc a doma našiel bezvládne telo matky. Zomrela skôr, ako prišiel. Komunistický režim „zlatých 60 tych rokov“ mu dovolil ostať doma na pohrebe svojej matky a potom ho vrátil naspäť do väzenia. On, kňaz, biskup, bol len účastníkom pohrebu. Niesol s ďalšími chlapmi z dediny rakvu. Pochovávať ju nemohol.

„Mamka ho objala a dozorca hneď skríkol, že je to zakázané. Po pár minútach ukončil návštevu. Plačúca mamka sa vracala domov...“ spomienky netere lazaristu pátra Hutyru.

Inzercia

A čo synovia - väzni? Snáď najsilnešie zdokumentoval ich pocity politický väzeň a spisovateľ Rudko Dobiáš v básni Neodoslaný list. Báseň končí slovami:

Naozaj, mama. Mám sa skvele,
len mi je smutno bez teba.

Matky a ich príbehy. Nemali by sme na nich zabúdať, keď píšeme, hovoríme o ich synoch. O pár dní budeme prvýkrát v dejinách sláviť 24. jún ako pamätný deň SR – Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Hovorme príbehy matiek a ich synov. Zapáľme sviece na ich hroboch a v srdci túžbu ...ich nasledovať.

 

František Neupauer

Odporúčame

Blog
Ladislav Záborský a jeho unikátne fotografie profesora Kolakoviča

Ladislav Záborský a jeho unikátne fotografie profesora Kolakoviča

V týchto dňoch si pripomíname 100 rokov od narodenia Ladislava Záborského (22. január 1921, Tisovec - 31. december 2016, Martin). Pri pohľade do vyšetrovacieho spisu tohto akademického maliara, učiteľa, literáta i politického väzňa prekvapí niekoľko fotografií, ktoré smelo môžeme považovať za unikátne. Je na nich kňaz, ktorý u nás založil spoločenstvo Rodina. Je známy pod menom profesor Kolakovič.