„Drahý, dáš si kávu?“ opýtala sa ráno županova manželka a pomaly vyzliekala svoj aj županov župan. „Dnes nestíham drahá“ odvetil župan, prezliekol sa do obleku a vyrazil na svoj úrad. „Andrejka, dáte si dnes so mnou kávu?“ obrátil sa župan na kolegyňu. „Tak určite, pán župan! Chcete kávu pomlieť na jemno alebo na hrubo?“ milo odvetila kolegyňa Andrejka a dali si spolu dobre natlačené espresso v presklenej zasadačke krajského úradu.

Na obed bol župan pozvaný k pani prezidentke, s ktorou si pri obede dal svoju druhú kávu: medzi štyrmi očami, bez prítomnosti novinárov. Pani prezidentka bola so spoločnou kávou s pánom županom očividne nadšená. „Musíme si to niekedy zopakovať“ dodala šibalsky hlava štátu a mimo oficiálny protokol si oblizla bielu penu z práve dopitého dvojitého kapučína.

Po obedňajšej prestávke si župan zapol počítač a pozrel si desaťminútové video z dovolenky, kde hromadne pili kávu s celou jeho partiou spolužiakov. Tento unikátny zážitok bude navždy zapísaný v análoch Štvrtej Bé. Bolo to proste iné kafe.

Na tretiu kávu, viedenskú, pozval župana do bratislavskej kaviarne jeho stranícky predseda. Pri tretej káve došlo aj na súkromné rozhovory. Pospomínali na časy, keď ako puberťáci mali dospelácku kávu ešte zakázanú, a tak aspoň tajne pozerali časopisy dovezené z Juhoslávie, v ktorých vtedy známe herečky a speváčky pili kávu a vymieňali si VHS kazety, s filmami bohatými na kávu. Bavili sa na tom, ako im učiteľka biológie za základke objasňovala pestovanie kávy. Župan si vtedy spomenul aj na svoju úplne prvú spoločnú kávu so svojou spolužiačkou na gympli.

Pri návrate domov si dal župan ešte jednu rýchlu kávu z automatu na benzínke. Sám. A už štvrtú. Prečítal si pritom niečo z bulváru, kde bol jeden známy spevák odfotený, ako tajne pije kávu so známou herečkou priamo na pláži v Chorvátsku.

Na župana sa po návrate domov hneď vrhla manželka, či si spolu nedajú kávu. „Dnes som už mal kávy štyri a na môj vek a tlak to už je fakt veľa“ odvetil unavený župan. „Ale kávu sme spolu nemali už celý mesiac.“  dodala smutná manželka. „Ale zlatko, dáme si spolu kakao, veď potešenie z kávy a z kakaa je predsa skoro to isté“ vyjachtal zo seba prekvapený župan. „Keď myslíš, tak si daj kľudne kakao, my máme zajtra dámsku jazdu, kašlem na Teba, užijem si kávu s kamoškami. A mimochodom, Tvoja dcéra si chce otvoriť svoju vlastnú kaviareň, keď bude veľká". urazila sa manželka a šla spať.

Župan si ešte pred spaním spomenul na rannú kávu s mladou kolegyňou v presklenej zasadačke úradu a spokojne zaspal s úsmevom na tvári.  Čo myslíte, snívalo sa mu o káve, alebo o kakau?