Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. jún 2021

Ako byť dobrým otcom podľa vzoru Boha Otca?

Ako byť dobrým otcom podľa vzoru Boha Otca?

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autorka: Miroslava Psárová

Nedávno som sa dostala ku knihe Otcov tieň – príbeh svätého Jozefa od poľského spisovateľa Jana Dobraczyńskeho. Nie je to nová kniha, ale jej druhé vydanie v slovenčine bolo publikované len tohto roku. Autor knihy pútavým rozprávaním zobrazuje príbeh Jozefa a Svätej rodiny v kontexte ďalších biblických postáv Starého zákona. Zaujalo ma, ako sa spisovateľ v diele pohráva so slovom „tieň”. Jozefa zobrazuje ako tieň Boha Otca. Jeden z výkladov slova tieň podľa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra je „priestor, ktorý nie je priamo osvetlený”. Keď autor hovorí o sv. Jozefovi ako o tieni Otca, poukazuje na fakt, že Jozef ako muž a otec bol po celý čas v skrytosti, nesvietili na neho reflektory sveta, ale všetko, čo konal, bolo v tieni Najvyššieho. Možno aj práve preto je sv. Jozef priamo vo svetle tento rok, keď prežívame Rok sv. Jozefa vyhlásený pápežom Františkom. 

V tieni Najvyššieho

V apoštolskom liste Svätého Otca Františka pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi sa píše, že evanjelisti Matúš a Lukáš hovoria síce o sv. Jozefovi málo, ale dosť na to, aby sme pochopili, akým typom otca bol a aké poslanie mu Božia prozreteľnosť zverila.

Pápež František píše o siedmich charakteristikách Jozefa ako otca: milovaný otec, otec nežnej lásky, poslušný otec, prijímajúci otec, tvorivo odvážny otec, pracujúci otec a tieň Otca podľa spomínaného obrazu Jana Dobraczyńskeho. „Voči Ježišovi je Jozef akoby tieňom nebeského Otca na zemi. Ochraňuje ho, stráži, nikdy sa od neho neodlúči, ale stále sleduje jeho kroky. Spomeňme si, čo Mojžiš pripomínal Izraelu: Na púšti si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna po celej ceste” (porov. PC 7 a Dt 1, 31). Byť v tieni Najvyššieho teda znamená mať vždy v pamäti, že je tu niekto, od koho pochádza všetko stvorenstvo. Rodičia spolupracujú s Bohom pri tvorení nového života. Krásne to znázorňuje Žalm 139: „Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne...“ (porov. Ž 139, 13 – 16). Pre rodičov je mnohokrát ťažké „rozlúčiť“ sa s deťmi, keď dospejú a začnú samy kráčať životom. Vtedy je potrebné pripomínať si, že Boh pozemským rodičom „požičiava“ svoje deti, aby ich čo najlepšie vychovali. Raz sa totiž všetci vrátime k nášmu nebeskému Otcovi.

Boh Izraela ako Otec nežnej lásky

Pápež František zobrazuje Jozefa ako milujúceho, starostlivého otca nežnej lásky. Najkrajší obraz o bezpodmienečnej starostlivej láske môžeme nájsť vo vzťahu Boha k Izraelu. Napriek hriechom a neposlušnosti neverného ľudu Boh vždy dáva Izraelu novú šancu: Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj” (porov. Iz 43, 1). Boh Izraela je Boh nežnej lásky. Je milostivý a milosrdný, zhovievavý a veľmi láskavý” (Ž 145, 9). Vždy pripravený prijať dieťa, objať ho a odpustiť mu. Ako v podobenstve o márnotratnom synovi: Keď ho zazrel jeho otec, bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho” (porov. Lk 15, 20). Často počujeme od rodičov, že aj keď ich dieťa urobí niečo zlé, nedokážu ho nemilovať. O čo viac nás miluje nebeský Otec, aj keď sme hriešni. Známy Rembrandtov obraz Návrat márnotratného syna znázorňuje, akou láskou miluje Boh Otec a akou láskou sú rodičia povolaní milovať. Jedna ruka je ruka nežná, starostlivá, pohládzajúca. Druhá ruka je prísna, karhajúca, ale opäť dávajúca novú šancu. Takto by mal milovať každý otec. Aj prísne a zásadovo, ale vždy s nehou pripravený odpustiť a objať. Je dôležité vedieť, že muž – otec nemôže ani mávnuť nad svojim dieťaťom rukou, ale ani ho zhadzovať, pretože takto dieťa nemá motiváciu rásť a meniť sa. Ak sv. Pavol hovorí o tom, že deti môžu kvôli otcom zmalomyselnieť, tak je to pre nedostatok Božej lásky, akú má Boh k nám. Ku každému a vždy!

Poslušnosťou otec plní vôľu Otca

Poslušnosť nie je veľmi lákavá vlastnosť pre dnešný svet, napriek tomu ju pri sv. Jozefovi vyzdvihujeme. Prečo? Poslušnosťou plníme Božiu vôľu. Jozef poslušne prijal Máriu a dieťa Ježiša (porov. Mt 1, 20). V poslušnosti ušiel do Egypta pred Herodesom (porov. Mt 2, 14). Boh skúšal Abraháma, ktorý v poslušnosti išiel obetovať svojho jediného syna, až kým na neho zavolal Pánov anjel z neba (porov. Gn 22, 12). Protiklad poslušnosti a neposlušnosti môžeme pochopiť na dvoch dôležitých osobách: „Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými“ (porov. Rim 5, 19). Kresťanská tradícia vidí v tomto úryvku zvesť „o novom Adamovi“, ktorý svojou poslušnosťou „až na smrť na kríži“ prehojne napráva Adamovu neposlušnosť (porov. KKC 411). Ježiš vyhlasoval, že neprišiel plniť svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ho poslal (porov. Jn 4, 34). Aj my sme povolaní poslušnosťou plniť Otcovu vôľu podľa slov v Evanjeliu podľa Matúša: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (porov. Mt 7, 21 – 23). Muž si potrebuje uvedomiť, že jeho vedomá a dobrovoľná pokorná poslušnosť voči Bohu prináša požehnanie nielen pre neho, ale aj pre jeho rodinu, za ktorú pred Bohom zodpovedá. Druhým bonusom poslušnosti voči Bohu je príklad bez slov, ktorý deťom hovorí, že ich otec je silným mužom práve pre svoju odovzdanosť Bohu.

Inzercia

Pozemské otcovstvo „je znamením“

Páči sa mi myšlienka z nedávneho rozhovoru s jedným otcom, že otcovstvo je vzťah, ktorý sa začína na úrovni k pozemskému otcovi, potom k Bohu ako Otcovi, až potom môže byť muž sám otcom. Aj v rôznych situáciách Starého a Nového zákona vidíme paralely medzi pozemským a nebeským otcovstvom. Azda preto nedokážeme pochopiť Najvyššieho, že nevieme chápať svojich otcov,” píše Dobraczyński v knihe Otcov tieň. Pozemské otcovstvo je úzkospäté s nebeským otcovstvom. Často hľadáme v knihách alebo na internete odpovede na to, ako byť dobrým rodičom. Vzor Boha Otca je tým najlepším vzorom. Treba totiž pamätať na to, že v istom zmysle sme všetci neustále v Jozefovej situácii: sme tieňom jediného nebeského Otca. Pozemské otcovstvo je „znamením”, ktoré odkazuje na vznešenejšie otcovstvo (porov. PC 7). Každý otec si potrebuje uvedomiť, že je „zrkadlom“ Boha Otca. V rovnakom zornom uhle ako pozemský otec sa deťom objavuje aj Boh – Otec.       

Otcovstvo, ktoré bude obrazom Boha, bude príťažlivé a inšpiratívne nielen pre deti každého otca. A presne takých otcov potrebujeme!

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Adoptívny otec a kňaz: Otcom nie je ten, čo splodil, ale kto vychováva

Adoptívny otec a kňaz: Otcom nie je ten, čo splodil, ale kto vychováva

Nádherná výpoveď gréckokatolíckeho kňaza a adoptívneho otca Ľuboša (49), ktorý sa spolu s manželkou Žanetkou (47) stará o tri osvojené deti. Smeje sa, že v ich dospievaní a živote vidí kúsok zo seba, dokonca chute majú rovnaké ako on. V rozhovore sa s nami podelil aj o to, ako sa vysporiadal s faktom, že nie je ich biologický otec, a ako to vníma ich okolie.

Blog
Fenomén (Podnet pre dušu)

Fenomén (Podnet pre dušu)

PODUŠKA - POdnet pre DUŠu - 7. diel. Vraj sa to stáva len posledné dva týždne februára, že sa tento vodopád pri západe slnka rozžiari ako tečúca láva. Fenomén, kvôli ktorému do Yosemitského parku prúdia stovky ľudí. Niekedy nás takto zasiahne aj stretnutie s druhým človekom - rozžiari náš deň. Nadhľad, humor a životná múdrosť dokážu osvetliť a meniť životy. Odpustenie má moc premeniť tmu na svetlo. Dôkazom toho je napríklad aj príbeh slávneho leteckého akrobata Hoovera a tiež obdivuhodného vynálezcu Edisona.