PÝTAME SA: Kňazi o J. K. Balázsovi

Niekoľkých známych kňazov sme sa opýtali, čo hovoria na to, že šéfom poradcov premiérky Ivety Radičovej bude františkánsky kňaz Ján Krstiteľ Balázs?

Anton Srholec, riaditeľ resocializačného centra: Politika, zodpovednosť za veci verejné, je prastará forma Bohu zasväteného života. Osôb, ktoré sa venovali len službe tomu „božiemu“. Politika, ako si ju predstavujeme my kresťania, je rehoľa. Ide v nej o ľudí, o mier, o život božích detí tu na zemi, pod týmto slnkom. V našich prastarých dejinách to robili kňazi a zákonníci. Často to nezvládli a „proroci“ ich kritizovali. V stredoveku to robili mnísi a šľachta. Tiež neuniesli ťarchu toho rizika. Zbohatli a život ich odpísal. Posledné storočia to robili liberálni ľudia, často bez Boha, alebo proti nemu, čoho dôsledkom boli revolúcie a vojny. My sme zažili desaťročia totality a dve desaťročia pokrytecky maskovanej totality. Zdá sa mi, že prichádza doba všeobecnej únavy, vyčerpania ľudských fondov. To je dôvod robiť poctivú politiku. Pre ľudí a pre konkrétnu krajinu.

J. K. Balázs je na správnom mieste. Ak ostane verný svojej charizme, bude zastávať záujmy ukrivdených, okradnutých a chudobných. Prvý, čo sa z našej strany priblížil k „horiacemu kru“ a verím, že sa nespáli. Tiež od neho a od tejto vlády nemôžeme čakať zázraky. Religio regionis, religio regis. Slovensko je politicky, teda reálne kresťanské tak na 10%. Na koho sa on a táto vláda môže spoľahnúť? Kde sú kresťanskí voliči? Želám J. K. Balázsovi veľa sympatizantov a dobrých poradcov.

Jeremiáš Daniel Kvaka, provinciál slovenských františkánov: Po skoršej vzájomnej komunikácii s br. Jánom Krstiteľom Mariánom Balázsom, ktorú doložil aj písomne, informujem, že sa rozhodol vystúpiť z Rehole menších bratov – Františkánov a z kňazskej služby. Rehoľa bude ďalej v tejto veci postupovať podľa predpisov Kánonického práva. (Zdroj: Webnoviny.sk)

Juraj Drobný, TV LUX: S Jankom sa poznáme roky. Nie vždy som zdieľal jeho názory, ale vždy som ho rešpektoval. V úlohe šéfa poradcov premiérky ho bude verejnosť pravdepodobne vnímať ako predstaviteľa cirkvi a to i vtedy, keď bude vystupovať „sám za seba“. V tom vidím isté riziko. Pokiaľ však so svojimi rehoľnými predstavenými bude vedieť nájsť cestu ako zostať predovšetkým klerikom a až v druhom rade poradcom, nevidím problém v tom, prečo by nemal stáť pri Ivete Radičovej i naďalej. Aj keď tentoraz už v úlohe oficiálneho poradcu.

Andrej Imrich, spišský pomocný biskup: Pozrime sa na vec najprv z pohľadu občianskej spoločnosti. Ústavní činitelia potrebujú svojich poradcov a pri ich výbere musia mať slobodu. Dôležité je, aby mali šťastie pri ich výbere a zabezpečili si múdrych radcov. Ak ústavný činiteľ požiada kňaza o túto službu, malo by sa to brať tak normálne, ako keď o túto službu požiada učiteľa, lekára, či právnika.

Pretože som veriaci katolík, pozerám sa na uvedenú skutočnosť ako člen cirkvi, z jej vnútra. Každý katolícky kňaz môže byť vysvätený len pre službu niektorej konkrétnej diecézy alebo rehole. Pred vysviackou skladá sľub poslušnosti svojmu ordinárovi. Bez toho sľubu nemôže byť vysvätený. Jeho ordinárom je buď jeho rehoľný predstavený, ak ide o rehoľného kňaza alebo jeho biskup, ak ide o diecézneho kňaza. Svoj sľub skladá ako dospelý muž a skôr, než uvedený sľub zloží, prežije v reholi alebo v kňazskom seminári dosť dlhú dobu na to, aby si mohol premyslieť, či sa k uvedenému sľubu odhodlá. Na základe uvedeného sľubu má byť v službách cirkvi pod vedením svojho rehoľného predstaveného alebo pod vedením svojho diecézneho biskupa. Preto ak katolíckeho kňaza osloví ústavný činiteľ, aby bol jeho poradcom, uvedený kňaz vie, že do spomínanej služby ho má uvoľniť jeho biskup alebo jeho rehoľný predstavený. Toto si vyžadujú rehoľné regule a cirkevné právo. Ak katolícky kňaz pri prijatí úlohy poradcu ignoruje predpisy rehoľnej regule a cirkevného práva, koná nezodpovedne a je dôvodná obava, že bude aj nezodpovedným poradcom.

Denník SME priniesol správu, že spomínaný kňaz bol poradcom terajšej pani premiérky už počas prezidentskej kampane a že bol poradcom aj u bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. Ak je to pravda, tak si myslím, že bol v obidvoch prípadoch neúspešným poradcom. Počas prezidentskej kampane sa Iveta Radičová prihlásila k veľmi nešťastnej zásade asi v tom zmysle, že čo je morálne a čo nemorálne, to určuje spoločenská dohoda. Táto zásada je v silnom protiklade s kresťanstvom, lebo popiera, že Boh je ten, kto určuje, čo je mravne dobre a čo zlé. Bola to prvá kandidátka v Slovenskej republike bez komunistickej minulosti, čo prerazila do druhého kola. Mohla mať veľké sympatie aj u všetkých veriacich voličov. Prihlásením sa k tejto zásade niektorých veriacich bolestne sklamala, lebo v druhom kole prezidentských volieb zostali bezradní a nevolili už nikoho. Ak pritom mala za poradcu katolíckeho kňaza, mal na ňu v tejto oblasti vplývať. Ak vplýval neúčinne, nebol úspešným poradcom. A nebola v prezidentských voľbách úspešná ani ona, možno práve preto, že inklinuje k uvedenej zásade.

Ak je pravda, že bol poradcom aj pána Mikuláša Dzurindu, potom mu mal poradiť, aby sa nebál plniť vládny program a neblokovať zmluvu o výhrade svedomia. Ak mu radil neúčinne, potom nebol úspešným poradcom. Tu začal aj neúspech Mikuláša Dzurindu. Na uvedenej zmluve oslabla jeho vláda, tam začala klesať jeho „politická hviezda“. Preto mám isté obavy, že pani premiérka si šéfa poradcov nevybrala dobre.

Miroslav Lettrich, bloger: Po zverejnení informácie, že poradcom premiérky Radičovej sa stáva komentátor denníka SME Rado Baťo, napadla mi myšlienka, či podobnú ponuku nedostane aj J. K. Balázs. Iveta Radičová už neraz dokázala svojimi rozhodnutiami prekvapiť, podarilo sa jej to aj v tomto prípade. Menovanie katolíckeho kňaza a člena františkánskej rehole za šéfa poradcov predsedníčky vlády je neobvyklé, ale pre toho, kto vníma ich vzájomný vzťah, to až také prekvapenie nie je.

Kánonické právo zakazuje klerikom, ktorým je aj J. K. Balázs, „aktívnu účasť na práci v politických stranách a na riadení odborových organizácií, ak to podľa úsudku kompetentnej cirkevnej vrchnosti nevyžaduje obrana práv Cirkvi alebo napomáhanie spoločného dobra“. Toto menovanie teda nie je v rozpore s kánonickým právom. S uvoľnením Balázsa do tejto funkcie musia súhlasiť jeho rehoľní predstavení. Oni si musia zodpovedať otázku, či ide o post, ktorý napomáha spoločnému dobru, resp. či je práve toto vhodná forma napĺňania charizmy rehole sv. Františka.

O dôvodoch tohto výberu je ťažké špekulovať, bude však zaujímavé počkať si na výsledky tohto menovania. Iveta Radičová si mohla Balázsa vybrať ako priateľa, ktorý je dlhodobo jej poradcom a oporou. Mohla si ho vybrať s cieľom obrúsiť imidž političky s názormi v rozpore s náukou Katolíckej cirkvi. A mohla si ho vybrať ako hrádzu možným návrhom KDH. Veľa bude závisieť od toho, akým spôsobom bude J. K. Balázs svoju funkciu vykonávať. Či bude mužom v pozadí alebo naopak výraznou tvárou tímu premiérky Radičovej. Je to menovanie s mnohými otázkami, na ktorých odpovede si treba počkať. Na rade sú teraz predstavení františkánskej rehole.

Vladimír Slovák, bývalý riaditeľ Rádia Lumen: Na prvom mieste treba poopraviť tvrdenie denníka SME, že bude „najbližším“ Ivety Radičovej. Poradca je vždy len poradca, aj keď šéfuje tímu ľudí s podobným poslaním. Mimochodom, nie je to nič nové - ani v politike, ani v cirkvi. Aj zboru veľvyslancov „šéfuje“ v kresťanských krajinách apoštolský nuncius, veľvyslanec Svätej stolice.

Voľba Ivety Radičovej pravdepodobne naznačuje, okrem osobnej blízkosti, aj pokus napraviť policajno-právne krivdy spáchané „národno-socialistickou“ vládou Roberta Fica. Dúfam, že neostane len pri „rehabilitácii“ poškodených františkánov, ale pozrie sa i na Hedvigu Malinovú, Róberta Remiáša a iné prípady. To, ako v tejto oblasti bude radiť, už bude i na kolegovi Balázsovi,. Myslím si totiž, že ako kňaz je tam práve kvôli týmto etickým, morálnym otázkam.

Jeho hlavnou úlohou bude trvalá rada na poopravenie priorít slovenskej politiky, aj súčasnej koalície. Teda vyzdvihnutie dôležitosti morálneho ozdravenia a skultúrnenia národa nad ekonomické otázky. V neposlednom rade to pomôže aj ekonomike, ktorá pre svoje dobré fungovanie potrebuje morálnych ľudí. Ide však o prioritu, poradie hodnôt. To kresťanské je také, že duchovné sú nad materiálnymi. Mali by sme sa posunúť smerom „od brucha k duchu“, k čomu, dúfam, kolega kňaz pomôže.

Ján Duda, cirkevný právnik: Neteším sa z rozhodnutia J. K. Balázsa a ako kňaza a katolíka ma to bolí. S jeho nástupom na úrad vlády je totiž spojený odchod z rehole a z kňazskej služby. Ako kňaz sa sám rozhodol „darovať seba“ službe Bohu a cirkvi a ako rehoľník dal pred tvárou cirkvi Bohu sľub čistoty, chudoby a poslušnosti nasledovaním Krista v reholi františkánov, nasledovníkov Krista podľa ducha a charizmy sv. Františka z Assisi. Svojim rozhodnutím „zahodil“ Boží dar sviatosti kňazstva, ktorý pri vysviacke dostal naveky (áno, naveky; aj na úrade vlády bude kňazom, síce „odpadnutým“, ale kňazom) a „odhodil“ aj sľub, ktorý dal Bohu v reholi františkánov.

Ak niekto takéto niečo urobí, deje sa s ním niečo veľmi vážne a niečo veľmi vážne musí stáť za jeho rozhodnutím. Je to aj pohoršenie pre veriacich. Nemalé pohoršenie. Jeho prípad je špecifický v tom, že odchádza na úrad vlády za šéfa poradcov pani premiérky, aby bol všetkým veriacim katolíkom na očiach ako „symbol“ toho, ako naložil so svojim kňazským a rehoľným povolaním. Toto je pre serióznych veriacich katolíkov veľmi bolestivé, zraňujúce a ponižujúce. Ak by si hocijaký politik a vládny činiteľ bol toho skutočne vedomý a spolucítil by s cirkvou, dal by mu inú vhodnú prácu, ale nikdy by mu nezveril kanceláriu na úrade vlády.

Anketa vznikla ešte predtým ako kňaz J. K. Balázs oznámil, že opúšťa františkánsku rehoľu a kňazstvo. Výnimkou je odpoveď Jána Dudu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo