Večný život

„Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Vo Svätom písme, vydanom Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme v r. 1995, je k tomuto Ježišovmu slovu jednoduchá poznámka: „večný život“.

Ježiš priniesol ľuďom večný život. Výrazu „večný život“ sa však rozumie v dvojakom zmysle. Ľudia, keď bežne hovoria o večnom živote, tak myslia na život na večnosti, po smrti, keď sa skončí tento časný pozemský život. To je prvý význam tohto pojmu - eschatologický. Večný život (ten život, ktorý priniesol Ježiš Kristus) však začína kresťan vlastniť už v tomto živote, už počas pozemského života začína mať na ňom účasť. V krste ho prijal v podobe milosti Božej ako semeno nového, nadprirodzeného života, ktoré sa neustále rozvíja, až definitívne pri druhom Kristovom príchode sa rozrastie do plného plodu Kristovho božského života. Večný život prítomný v kresťanovi v tomto pozemskom živote je teda druhý význam onoho výrazu. Obidva významy sú správne a patria k plnosti radostnej zvesti.

Kresťan má vnímať spojitosť eschatologického a už v tomto čase počatého a prežívaného večného života. Korene večnosti totiž začínajú v čase. Kto žije v milosti posväcujúcej, už v tomto pozemskom živote „prešiel zo smrti do života“ (Jn 5, 24). Ešte síce neprežíva plnosť budúceho osláveného života, ale už doňho vstúpil. Môže ho síce smrteľným hriechom stratiť. Preto si ho musí strážiť, rozvíjať a chrániť. Ale vo svojom pozemskom živote má žiť z plnosti večného života, ktorý mu priniesol a daroval Ježiš Kristus.

V novoveku bol „večný život“ podrobený iracionálnej kritike a moderný človek často žije akoby Boha nebolo. Večný život bol vyhlásený za modlu, ktorú treba rozmetať a tí, ktorí ho vychvaľujú, boli vyhlásení za zločincov. Bájny novoveký Zarathustra volá: „Zaprisahávam vás, bratia moji, zostaňte verní zemi a neverte tým, ktorí vám hovoria o nadpozemských nádejach! Traviči sú to, či to vedia, alebo nie... Kedysi bol zločin proti Bohu najväčším zločinom, ale Boh zomrel, a s ním zomreli i títo zločinci. Páchať zločin proti zemi a vnútornosti nevyspytateľného ceniť vyššie než zmysel zeme – to je teraz najhroznejšie!“ (F. Nietzsche, Tak vravel Zarathustra, Prvý diel, 3).

Iste by bolo zvrátenosťou a chorobným útekom zo sveta, myslieť iba na nebo, alebo keby všetci kresťania boli povinní odísť na púšť či do samoty a venovať sa len modlitbe. Bolo by proti Bohu a večnému životu v nebi, nemyslieť na potreby zeme. Sem-tam sa môže zjaviť jedinec, podivín, ktorý sa dopustí takéhoto omylu. Nerozdeliteľným učením a praxou Cirkvi však vždy bolo spájať modlitbu s prácou („ora et labora“), spájať záujem o večný život so záujmom o život pozemský. Každý skutočný veriaci si je dobre vedomý Ježišových slov (ktoré budú kritériom pravoverného života pri poslednom súde): „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (porov. Mt 25, 31-46). Nakoniec, dôkazom tejto jednoty praxe a učenia sú nemocnice, školy, ktoré Cirkev a jej najlepšie deti vždy zakladali a stavali, aby v nich slúžili ľuďom tohto sveta, bez rozdielu vyznania, rasy, národnosti apod.

Pohľad upretý na večný život nie je zločinom proti zemi. Naopak, len z jeho perspektívy sa človek správne pozerá aj na túto zem, na jej hodnoty, na pomer a vzťah ku ním. Práveže človek, ktorý je v zajatí časnosti, ktorého nezaujímajú „nevyspytateľné“ hlbiny jeho ľudskej prirodzenosti a jeho definitívny večný cieľ, ten je najväčším škodcom tejto zeme. Kto opomína večný eschatologický život i večný život prítomný v pozemskom živote človeka, ten ho okráda o najpodstatnejšiu časť jeho prirodzenosti. Vykonáva na ňom duchovnú interrupciu, lebo ničí v ňom embryo plodu večného života!

Keď chcel Ježiš ľuďom priblížiť skutočnosť večného života, ktorá sa stala súčasťou ich ľudskej existencie, robil to pomocou rôznych prirovnaní a podobenstiev. Mne sa páči ono o horčičnom semienku, ktoré keď sa zasadí je najmenšie zo všetkých, ale keď vyrastie je z neho obrovský strom, v ktorého konároch si môžu robiť hniezdo nebeský vtáci (Mt 13, 31-32). Toto podobenstvo ma povzbudzuje v mojej krehkosti, lebo mi hovorí, že mám k dispozícii silu života, silu večného života, ktorý nezastaví žiadna prekážka a ktorý je schopný uchytiť sa i na najnevhodnejšom mieste. Podobenstvo o semienku mi hovorí, že ako veriaci v Ježiša Krista mám v sebe život, ktorý je silnejší ako smrť pokušenia a hriechu; že mám v sebe život, nad ktorým ani „druhá smrť“ nemá moci (porov. Zj 20, 6).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo