Pokrok v milosti

Kresťanom sa neraz ujde výčitka typu: „Ako veriaci v Boha, by ste sa nemali dopúšťať nedokonalostí; mali by ste byť dokonalí, ako je dokonalý on!“

Nemajú pravdu naši kritici? Nie je kresťanský život, v ktorom sú prítomné rozličné prejavy nedokonalosti pokrytectvom? Veď hovoríme, že sme v krste prijali semeno večného života, že nám bola darovaná milosť Ducha Svätého – teda, že je v nás Boží život! A my napriek tomu nie sme na výške ideálu, ktorý je nám v evanjeliu predložený: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“(Mt 5, 48).

O Ježišovi, vtelenom Božom Synovi je napísané: „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52). „Ako mohol rásť v milosti, keď je Boh, keď je dokonalý obraz Otca?“ pýtajú sa teológovia. Rástol preto, lebo bol zároveň i človek; vlastnil všetky ľudské vlastnosti, žil a rozvíjal sa v čase.

Podobne i náš život v Bohu, zostáva životom ľudským. A vlastnosťou každého života je, že rastie, že sa rozvíja – od menej dokonalého k dokonalému. Súčasťou onoho rastu sú však i rôzne detské, dospelácke či starecké choroby a zranenia.

Námietka našich kritikou nepochádza z kresťanského ponímania rastu v dokonalosti. Je skôr stoického pôvodu. Títo filozofi nepripúšťali pokrok v mravnosti: človek buď žije podľa rozumu alebo nežije. Celkom inak súdi svätý Pavol. I pokrstení Korinťania nie sú ešte „duchovní“, ale stále iba „telesní“; v duchovnom živote sú stále „nedospelí“ (porov. 1Kor 3, 1nn). Efezanom kladie na srdce, aby stále rástli v milosti, až „k miere plného Kristovho veku“ (porov. Ef 4, 13). Sám Ježiš vyčíta apoštolom, že majú malú vieru (porov. Mt 6, 30; 8, 26; 14, 31), ktorá musí dozrieť. Ale nehovorí, že ak majú takto nedokonalo žiť, nech to radšej zabalia a vrátia sa k rybám.

Pravdu o pokroku v milosti spojenom s nedokonalosťou musíme mať neustále na pamäti. A to z dvojakého dôvodu: jednak, aby nás nezneistili rôzni kritici, ktorých ideál dokonalosti vychádza z pohanských predstáv; ale taktiež aby sme si my sami nemysleli, že ten, kto raz prijal Ducha Svätého, musí fungovať bezchybne ako švajčiarske hodinky.

V spojitosti s rozvojom a pokrokom Božieho života milosti v kresťanovi sa hovorí o rôznych stupňoch. Svätý Tomáš Akvinský hovorí, že každá vec má svoj začiatok, prostriedok a koniec (vrchol). A podľa toho i v duchovnom živote sú začiatočníci, pokročilí a dokonalí. Upozorňuje sa na to, že toto rozdelenie nemožno chápať príliš schematicky; to znamená, že i začiatočník môže mať niečo z dvoch vyšších stupňov a opačne. Kto je na ktorom stupni, o tom skôr hovoria prevládajúce motívy konania. Tak pre začiatočníkov je charakteristickým motívom „strach z Božích trestov“. Nemožno ani tento motív úplne zatracovať, veď „základom poznania je bázeň pred Pánom“ (Prís 1, 7); ale predsa len stojí na prvom stupni rozvoja. Pokročilých v prevládajúcej miere motivuje „nádej na odmenu“. Aj to je legitímny motív; veď v liste Hebrejom čítame: „netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena“ (Hebr 10, 35). Dokonalí, tí sa prevažne motivujú „láskou Božou“. Chcú milovať, ako miluje Boh, ktorý je láska.

Veľmi známe je tiež rozdelenie na tri cesty, ak sa myslí na cestu, ktorú prechádzame v úsilí o duchovný pokrok. Prvá fáza je cestou očisťovania („via purgativa“). Druhou fázou je cesta osvietenia („via illuminativa“). A napokon tretia, posledná a najdokonalejšia fáza pokroku je cesta spojenia („via unitiva“). Aj tu musíme pamätať na vzájomné prelínanie sa jednotlivých ciest. Predsa však na začiatku duchovného života, hlavne ak sme predtým žili hriešne, musíme z cesty odstrániť balvany ťažkých hriechov a rôznych hriešnych návykov. Postupne rastieme v poznávaní pravdy a stále máme ambíciu sa v nej prehlbovať. Vrcholom však je spojenie duše s Bohom.

Z uvedeného vidieť, že nie je ľahké určiť, kto na ktorom stupni, či ceste rozvoja a pokroku v milosti je. To však nie je podstatné. Oveľa dôležitejšie si je pamätať na radu duchovným učiteľov, ktorí nás volajú k úsiliu nezastaviť sa na ceste pokroku. Upozorňujú tiež, že je treba vyhýbať sa každému nerozumnému náhleniu sa. Lebo zanedbá mnoho dobrého, kto chce nerozvážne vždy len to lepšie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo