Kresťanské trápenie

Na hodine náboženstva dal učiteľ žiakom otázku: aký je rozdiel medzi kňazom a farárom. Odpovede prichádzali rôzne a niektoré až vyvolávali úsmev, napr. že farár slúži omšu a kňaz číta oznamy. Nepomohla ani pomôcka, že vo farnosti okrem farára majú aj kaplána. Ba nevedeli to celé rodiny, lebo žiaci to dostali za domácu úlohu (aby sa spýtali svojich rodičov, starých rodičov a súrodencov). Odpoveď nevedeli ani o týždeň na ďalšej hodine náboženstva. V inej farnosti sa veriacim zdalo, že ich farár je tam už dosť dlho a že by ho bolo potrebné preložiť. A svoje názory dávali na príslušných miestach aj najavo. Biskupský úrad však nič nekonal. Uspokojili sa s vedomím, že jeden biskup je na ich farára prislabý. Znova ožili až pri vymenovaní pomocného biskupa. Vraj teraz sú biskupi dvaja, azda už niečo zmôžu.

Nepríjemná otázka

Je táto situácia na úsmev alebo na zamyslenie? Prečo veriaci nepoznajú zmysel ani takých pojmov, s ktorými veľmi často prichádzajú do kontaktu? Potom je kňaz, farár, dekan vsiorovno, a ešte vyššie pápež či dalajláma lebo veď všetko je náboženstvo. Ale otázku možno postaviť aj inak: prečo to duchovní pastieri svojich veriacich nenaučia? Ak niekedy duchovní pastieri dvíhali veriaci ľud aj k vzdelanosti, najmä na vidieku, dnes si niektorí ľudia si myslia, že je to naopak, že veriaci ťahajú duchovných pastierov dolu. Iste to neplatí všeobecne. V každom prípade to je pre kresťanov vôbec nepríjemná otázka.

Čo veriaci čítajú?

Nuž, niektorí nič, iní len čosi, ale nič hodnotne kresťanské, aby sa nebodaj nestali bigotnými. Zato pozerajú televíziu a počúvajú rozhlas a tí ešte zdatnejší internet. V súčasnosti ak by človek nemal televíziu, rozhlas a internet, bol by azda analfabetom. Lenže Boh, kresťanstvo, viera sa tam vyskytujú zriedkavo a ak áno, často v pokrivenej a najmä v negatívnej podobe. A tak sa kresťanské slová s ich kresťanským obsahom vytrácajú z myslí a hláv veriacich. Ak sa k nim prihovoríte náboženským jazykom nie cudzieho, ale ich vlastného náboženstva, často ako keby ste sa k ním prihovárali jazykom, ktorému už nerozumejú. Nie je to však iba problém jazyka, ale je to hlbší problém, je to problém kultúry. Jazyk je totiž súčasťou kultúrnej výbavy človeka. Vytratia sa kresťanské pojmy alebo sa kresťanským pojmom vtlačí iný zmysel než skutočne mali, vytratí sa aj kresťanská kultúra, kresťanský spôsob života a napokon aj kresťanské presvedčenie, kresťanská viera. Ale komu dnes už na kresťanskej viere záleží? No, azda kresťanom by záležať malo a ak im na tom nezáleží, sú ešte sami kresťanmi? Ale začal som otázkou, čo veriaci čítajú a tak na ňu aj odpoviem. Mali by čítať a učiť sa kresťanským pojmom rozumieť. Proces nášho záujmu o veci kresťanské a teda aj nebeské by v nás na tejto zemi nikdy nemal opustiť. Kresťania by sa nemali nechať „uspať“ záujmami tohto sveta a podľahnúť pokušeniu svojej pozemskej večnosti.

Túžiť

Nádej a túžba majú k sebe blízko. Kresťania by mali byť nositeľmi nádeje večného života a túžiť po živote s Bohom. Ozaj, slovo „tužiť“ vlastne znamená „tu-žiť“ čiže žiť tu, tu a na tejto zemi. Ale neznamená to žiť len pre „život tu“, iba pre túto zem, iba pre naše pozemské záujmy. Kresťanský život je reálnym životom na tejto zemi, ale nie iba pre túto zem. Túžiť znamená žiť kresťanským životom na zemi, ale už v očakávaní toho života, ktorý príde a ku ktorému nás volá Boh. Život bez nádeje a túžby by azda tu na zemi ani nebol skutočným životom. Veď ako by sa dalo žiť a už netúžiť, nemať nijakej nádeje a budúcnosti?

Záver

Tento príspevok je do istej miery odpoveďou tým, ktorí od kresťanov nechcú akceptovať pri verejnom pojednávaní kresťanskú argumentáciu či kresťanské pojmy a žiadajú sekulárnu argumentáciu a sekulárne pojmy. Paradoxne, niekedy to od kresťanov žiadajú tí, ktorí sú sami kresťanmi. Hovoria, že dnešní ľudia tejto argumentácii a týmto pojmom už nerozumejú a teda ani neprijímajú. Myslím si, že majú pravdu. Často už ani sami kresťania nerozumejú kresťanskej argumentácii a pojmom, hoci by sa im mali učiť. Ale toto je iba jedna stránka mince. Druhá je táto: možno žiadať od kresťana, aby používal iba svetskú a dnešnému svetu prijateľnú argumentáciu a pojmy? Ako svet potom pochopí, že existuje aj ohlasovanie, aj kresťanstvo, aj Božie záujmy v človeku, aj túžba človeka po životu s Bohom? Toto je tá správna cesta prístupu kresťana k svetu? Obe stránky mince sú potrebné a neoddeliteľné hoci je pravda, že niekedy a v určitej situácii treba ukázať viac raz jednu a inokedy jej druhu stranu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo