Z BLOGU: Verejný nepolitický život Antona Neuwirtha

21. septembra pred šiestimi rokmi zomrel Anton Neuwirth. Žil život, podľa ktorého sa dá žiť nádherný život. Príklad zvlášť pre laikov-mužov. Preto stojí za to si ho pripomenúť.

„Hviezdou“ v seniorskom veku, osobnosťou počas celého života
Antona Neuwirtha som spoznal až v dôchodkovom veku. V tejto životnej fáze ľudia zvyknú spomínať na udalosti zo svojho života a zdieľať sa so svojimi skúsenosťami a názormi, ku ktorým počas života dospeli. Už sa veľmi nezapájajú do nových projektov alebo životných výziev, cítia, že už toľko nevládzu ako predtým a vyhľadávajú pokojný a stabilný životný rytmus. Avšak ak hovoríme o Neuwirthovi a o jeho poslednej etape života – dôchodku, vyvstáva pred nami úplne iný obraz. Obraz aktívneho človeka plného ideálov a plánov, človeka využívajúceho životné skúsenosti a životnú múdrosť, v plnom význame tohto slovného spojenia, na realizovanie ideálov, ktorým veril celý život, ale ktoré mohol verejne prejavovať a prezentovať až po roku 1989, čo bolo v jeho prípade v dôchodkovom veku. Dovolím si tvrdiť, že spolu s nežnou revolúciou prišla do žíl Antona Neuwirtha akoby nová mladosť, ktorá mu tak vydržala po celý život.

Omylom by ale bolo domnievať sa, že jeho verejný život sa začal až tam. Neuwirth sa nikdy nevyhýbal verejnému životu, nikdy nebol pasívny. Rozdiel nastal v externých okolnostiach. Zatiaľ čo počas komunistického režimu boli práve jemu podobné typy ľudí považované za najväčších nepriateľov spoločnosti, ktorých bolo treba zrovnať s ostatnými, s revolúciou v roku 1989 prišiel závan slobody, ktorý dal šancu tejto aktivite sa naplno prejaviť. Neuwirthova cesta do politiky začiatkom 90-tych rokov minulého storočia bola prirodzeným smerovaním viacerých aktívnych kresťanských osobností. V tej dobe sa verejný život točil takmer výlučne iba okolo politických otázok. Občianska spoločnosť, ako ju poznáme z rozvinutých krajín Európy a ako ju poznáme aj z reálií Slovenska dneška, vtedy vlastne ešte neexistovala. Avšak Neuwirth si už vtedy uvedomoval, že to tak nebude navždy a zaujímal sa aj o dôležité potreby a trendy mimo politiky.

V mojom príspevku sa nechcem venovať všeobecne dobre známej politickej angažovanosti Antona Neuwirtha, ale skôr priblížiť jeho menej známy záujem o veci verejné mimo politiky, ktoré ale on osobne považoval za rovnako dôležité. Tento postoj mal v sebe aj vďaka tomu, že zažil svet pred nástupom komunizmu. Vedel si predstaviť spoločnosť aj bez komunistickej diktatúry, čo pre väčšinu z nás bolo veľmi problematické. Aj z tohto hľadiska boli jeho aktivity veľmi dôležité a nápomocné.

Kresťan
Prehľad angažovanosti Antona Neuwirtha v nepolitickom verejnom živote začnem vyzdvihnutím Neuwirthovho kresťanského náboženského presvedčenia, pretože to bolo zdrojom jeho životného optimizmu a entuziasmu. Autentické kresťanstvo, ktorému sa Neuwirth naučil v časoch tvrdých skúšok počas perzekúcií fašistického a komunistického režimu, bolo motorom, ktorý ho hnal do angažovanosti v tom, čo považoval za podstatné. Neuwirth hlboko porozumel sociálnemu učeniu Cirkvi, tomu, čo je v tomto učení podstatné. Bytostne si uvedomoval, že autentické kresťanstvo je bez angažovanosti sa v prospech druhých nekompletné. Vždy, keď si dnes čítam Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi, zaletí mi myšlienka aj k Neuwirthovi. Vďaka nemu som bol už vtedy, pred vydaním kompendia, pripravený na jeho čítanie a vnáranie sa do problematiky služby Cirkvi svetu. Život s Bohom, život v Bohu a z neho prameniace porozumenie životu ľudí viedli Neuwirtha k službe druhým v rôznych sférach verejného života.

Pro-lifer
V opise angažovanosti Antona Neuwirtha priblížim najskôr oblasť, ktorá je mi najbližšia. Ochrana života bola začiatkom 90–tych rokov, podobne ako iné témy verejnej diskusie, „vytlačená“ do politiky. Akosi sa zabudlo, že otázka práva na život a s ňou súvisiace potraty, nie sú iba otázkou zákona a politiky. V roku 1998 bol Anton Neuwirth svojimi radami a povzbudením pri zrode neziskovej organizácie Áno pre život, ktorej cieľom je chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť, chrániť ľudský život v každej jeho vývinovej fáze, pomôcť zneužívanej žene a jej dieťaťu a posilňovať úctu voči ženám, materstvu i rodine. Áno pre život je dnes úspešnou organizáciou poskytujúcou konkrétnu pomoc zvlášť tehotným ženám v núdzi. Za prvých desať rokov existencie poskytla ubytovanie 396 osobám – ženám s deťmi, ktoré sa nachádzali v krízovej životnej situácii. V jej zariadení sa narodilo 39 detí, ktoré by sa, bez podanej pomocnej ruky ich matkám, nenarodili. To je iba neúplný výpočet pomoci, na ktorej má svoj podiel aj podporovateľ organizácie Anton Neuwirth.

Jeho druhým „dieťaťom“ v tejto oblasti je občianske združenie Fórum života, ktoré sa kreovalo v rokoch 1999-2001. Neuwirth sa v tomto období a potom aj neskôr až do svojej smrti, zúčastnil niekoľkých stretnutí, na ktorých ľudia z celého Slovenska diskutovali o zámere vytvoriť „niečo celoslovenské“ čo by vytváralo v spoločnosti povedomie „pro-life“ a zastupovalo ľudí, čo sú „za život“. Aj keď Neuwirth nebol tým, ktorý dával do tohto procesu najviac energie, ale predsa si pri veľkej vyťaženosti našiel na stretnutia čas, pretože túto myšlienku považoval za dôležitú. Vďaka svojej prirodzenej autorite a múdrosti sa na stretnutiach tešil najväčšiemu rešpektu a úcte. Preto boli jeho usmernenia a rady prijímané vždy s radosťou a uznaním. Som si istý, že aj vďaka nim Fórum života vstúpilo do verejného života s úspechom a v posledných desiatich rokoch významne prispelo k vytváraniu povedomia úcty k ľudskej dôstojnosti, manželstvu a rodine.

Európan
Jednou z nosných myšlienok, ktorou sa Neuwirth vo svojom živote zaoberal, bola téma spolužitia medzi ľuďmi a s ňou súvisiaca tolerancia a vzájomný rešpekt. Praktickým prejavom tejto myšlienky je aj jednota národov a úsilie o ňu. Z tohto dôvodu sa angažoval v Paneurópskej únii, ktorá časovo predchádzala Európsku úniu a zároveň ju aj myšlienkovo presahuje. Neuwirth bol predsedom Paneurópskej únie na Slovensku v rokoch 1993-2000, a bol taktiež osobným priateľom Otta von Habsburga, potomka Habsburgovcov a dlhoročného prezidenta medzinárodnej Paneurópskej únie. V spoločenstve európskych kresťanských intelektuálov rozvíjal úvahy o jednote Európy zjednotenej na báze žido-kresťanského a helénskeho dedičstva.

Odpúšťajúci väzeň
Aktivitou Antona Neuwirtha, ktorá úzko súvisela s jeho životným osudom, bolo jeho angažovanie sa v Konfederácii politických väzňov Slovenska. O jeho autorite v organizácii svedčí aj skutočnosť, že bol zvolený za jej predsedu a túto funkciu vykonával od roku 2003 až do svojej smrti. V tejto oblasti tiež možno badať jeho veľké úsilie o nadčasové hodnoty, v tomto prípade predovšetkým hodnotu odpustenia.

Intelektuál
Neuwirth sa tiež aktívne angažoval v Ústredí slovenskej kresťanskej inteligencie. Za prínos k rozvoju cyrilo-metodského dedičstva mu ústredie udelilo v roku 1998 čestnú Cyrilometodskú medailu. Láska k pravde viedla po celý život Neuwirtha k láske k vede, ktorá má byť hľadaním pravdy. Keby komunistický režim tvrdo nezasiahol do života mladého lekára a vedca Neuwirtha, pravdepodobne by veda bola hlavnou oblasťou jeho „kariéry“. Neuwirth je príkladom pravého intelektuála – premýšľajúceho, kriticky mysliaceho človeka, schopného analyzovať a spájať informácie z rôznych vedných i spoločenských odborov. Za dôležité považoval, aby sa intelektuálny a osobnostný rast rozvíjal zvlášť v mladej generácii.

Mladý až do smrti
Neuwirth bol jedným z inšpirátorov a zároveň aj kreátorov Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktoré sa hlási k odkazu Svoradova, Kolakovičovej Rodiny a tradícii podzemnej cirkvi na Slovensku. Za cieľ si predsavzalo vychovávať a formovať katolícku inteligenciu. Pre Neuwirtha bola spolupráca s novou generáciou mladých intelektuálov veľmi radostnou skúsenosťou, pri ktorej sa ukázala mladosť jeho ducha.

Činný aj po smrti
Sila príkladu Antona Neuwirta jeho smrťou neskončila. Skôr naopak, všetci sme si ešte hlbšie uvedomili, koho sme stratili. Fórum života už rok po úmrtí začalo za prínos pri budovaní kultúry života udeľovať významným osobnostiam z domova i zo zahraničia Cenu Antona Neuwirtha za ochranu života. Spoločenstvo Ladislava Hanusa zasa v roku 2009 spustilo prvý akademický ročník Kolégia Antona Neuwirtha, študijno-formačného programu pre vysokoškolákov.

Najvýznamnejším pokračovateľom odkazu Antona Neuwirtha a to aj v angažovanosti sa vo verejnom nepolitickom živote, je jeho dcéra Anna Záborská, ktorá je členkou alebo podporovateľkou viacerých organizácií, ktorých ústrednými hodnotami sú kresťanstvo, ochrana ľudského života a rodiny, porozumenie a jednota medzi ľuďmi i národmi, pravda a vzdelanie.

Svätý?
Anton Neuwirth nám môže byť príkladom v mnohých oblastiach života a aj v oblasti angažovanosti sa vo verejnom živote. Ukazuje nám, že angažovať sa pre dobrú vec v nejakom neformálnom či formálnom spolku alebo združení má zmysel. Dobrá myšlienka má zmysel a má moc meniť svet k lepšiemu. Opakom tohto postoja je pasivita a pesimizmus. Ale tie sú smrťou dobra, pretože ono je možné rozširovať iba vynaložením úsilia, premáhaním sa a prinášaním každodenných obiet.

Zdrojom jeho aktivít bol vždy Kristus. Neuwirth bol spolupútnikom vo väzení a neskôr aj na slobode mnohých Bohu zasvätených osôb, kňazov, rehoľných sestier, biskupov. Za svoju vieru ako laik znášal rovnaké perzekúcie ako oni, no ešte viac umocnené zodpovednosťou za rodinu. Dojímavé a veľavravné je jeho osobné priateľstvo s pápežom Jánom Pavlom II. Preukázal výnimočné svedectvo viery, ktoré nemožno označiť inak ako hrdinské a úctyhodné. Anton Neuwirth bol moderným človekom, ktorý rozpoznal výzvy doby. Rozpoznal ich vo svojej mladosti, keď sa obrátil proti fašizmu, rozpoznal ich v čase komunizmu, keď sa staral o mladú rodinu a rozpoznal ich aj ako senior v čase slobody, ktorú naplno využil na šírenie pravdy, dobra a lásky. Dnes som sa pokúsil poukázať na etapu jeho života, keď v podmienkach slobody, ale v divokej politickej situácii, pokorne a pokojne plnil úlohy, ktoré zastával. V týchto vôbec nie ideálnych podmienkach jasne dokázal pomenovať aj úskalia tejto slobody a stavať proti nim hrádze a zároveň vytvárať mosty pre vzájomné porozumenie. V jeho celoživotných postojoch a rozhodnutiach môžeme badať spoluprácu s Duchom Svätým, ktorý ho obdaril svojou múdrosťou a prorockým duchom.

Myslím si, že život Antona Neuwirtha môže poslúžiť ľuďom našich čias ako príklad kresťana vo svete, príklad laika zasväteného Kristovi. Autentické svedectvo svätého manžela, otca rodiny, intelektuála, verného syna Cirkvi, ktorý by nadchýnal súčasníkov, zvlášť chlapcov a mužov, je v dnešnej dobe veľmi potrebné. Domnievam sa preto, že by bolo vhodné, aby bol preskúmaný život Antona Neuwirtha aj z pohľadu Cirkvi. Za života zdieľal osud viacerých blahorečených a svätorečených z čias komunistického prenasledovania. Je prirodzené, aby aj po smrti boli v jednom spoločenstve. Preto dávam do pozornosti cirkevným autoritám túto možnosť a pripájam sa k modlitbám za požehnanie tohto procesu.

Marek Michalčík

Príspevok bol prednesený na konferencii „Ohrozenie seniorov chudobou a sociálnym vylúčením a Príklad Antona Neuwirtha, posla spolužitia Európy“, ktorá sa konala 17. 4. 2010 v Bojniciach

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo