Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
27. september 2010

Trojaké otroctvo, do ktorého upadá ľudstvo

Svätý Gregor Nyssenský (žijúci v 4. storočí) hovorí, že ľudstvo upadlo do trojakého otroctva, ktoré mu bráni prijať evanjelium: týka sa oblasti psychologickej, sociálnej a náboženskej. Sme zotročení psychologicky: Len zriedka poznávame čistú pravdu. Až príliš často podliehame ilúziám. Tvoríme nesprá...

Svätý Gregor Nyssenský (žijúci v 4. storočí) hovorí, že ľudstvo upadlo do trojakého otroctva, ktoré mu bráni prijať evanjelium: týka sa oblasti psychologickej, sociálnej a náboženskej.

Sme zotročení psychologicky: Len zriedka poznávame čistú pravdu. Až príliš často podliehame ilúziám. Tvoríme nesprávne súdy, ovplyvnené našimi predsudkami a neusporiadanými vášňami a emóciami.

Ďalším otroctvom je zotročenie spoločnosťou iných: Tá by nám mala pomáhať rozvíjať sa. Opak je však pravdou. Obmedzuje nás svojím násilím (páchaným často v mene pokroku a spravodlivosti). Tiež nás viaže svojimi zvykmi, verejnou mienkou tak, že človek sa bojí vyjadriť svoj názor, ak nechce byť vylúčený zo spoločenstva ostatných.

Napokon je to náboženské otroctvo: pohanské náboženské systémy svojím učením a náboženskými obradmi (spojenými neraz so zvodnou zmyselnosťou) tiež zviazali duše svojich veriacich, a tak im znemožnili otvoriť sa evanjeliu.

My by sme dnes mohli do tohto tretieho typu otroctva zahrnúť i otroctvo pochádzajúce z filozofického myslenia, ktoré v niektorých prípadoch opustilo čistú filozofiu a stalo sa ideológiou majúcou rýdzo náboženský charakter. Tieto myšlienkové prúdy vkladajú do hláv svojich „veriacich“ predsudky typu: „náboženstvo je ópium“, kresťanská morálka je „morálka otrokov“, „náboženstvo je nepriateľom pokroku“ apod. Toto myslenie – nasaté prostredníctvom všade prítomnej mainstreamovej kultúry a načítané poväčšine z rôznych propagandistických, antikresťansky zameraných brožúrok – má na svojich prijímateľov ten vplyv, že apriori kresťanstvo zo strachu o svoju slobodu odmietajú.

Inzercia

A pretože sa predsudok rozbíja ťažšie než atóm (ako povedal Einstein), všetky spomenuté tri typy otroctva bránia človeku i dnes prijať evanjelium. Ale tým v konečnom dôsledku bránia ľuďom v raste k slobode Božích detí, lebo iba Kristus, ktorého evanjelium ohlasuje, môže človeka urobiť skutočne slobodným (porov. Gal 5, 1).

Evanjelium a náboženstvo sa ozaj nemajú chápať ako strašiak, ale ako cesta k slobode, ako to pripomenul svätý Otec Benedikt XVI. pri pred týždňom uskutočnenej ceste do Spojeného kráľovstva. V Glasgowe pred 100-tisícovým zástupom povedal: „Evanjelizácia kultúry je veľmi dôležitá v našej dobe, kedy hrozí, že ´diktatúra relativizmu´ zatemní nemennú pravdu o človekovi, jeho údele a jeho najväčšom dobre. Niektorí ľudia sa dnes snažia náboženské vyznanie z verejnej sféry vytlačiť, privatizovať ho, alebo ho dokonca vykresľovať ako ohrozenie rovnosti a slobody. Náboženstvo je však naopak zárukou pravej slobody a úcty a vedie nás, aby sme v každom človeku videli brata alebo sestru.“ A povedal tam tiež: „Dnešná spoločnosť potrebuje jasné hlasy, ktoré presadzujú naše právo žiť nie v džungli sebadeštruktívnych a svojvoľných slobôd, ale v spoločnosti, ktorá pracuje na pravom blahobyte svojich občanov, ponúka im poznanie a ochranu pred ich slabosťami a krehkosťou.“

Proti trojakému otroctvu treba postaviť život postavený na evanjeliu a na sile milosti prúdiacej z osláveného Krista. Treba sa mu vzoprieť rozumom, ktorý sa neriadi len svetlom prirodzeného poznania pochádzajúceho z vedeckého výskumu; ale rozumom, ktorý toto poznanie obohacuje poznaním nadprirodzeným, pochádzajúcim zo svetla Zjavenia. Askéza je pri tomto oslobodzovacom procese neodmysliteľným pomocníkom: pomáha rozum i telo udržať na uzde, aby „koč“ vezúci svojho pána, bezpečne dotiahli do cieľa cesty. Dôvera v Božiu prozreteľnosť, ktorá pomáha hľadieť s nádejou za horizont prítomnosti, zasa dodáva odvahu vymaniť sa z tlaku spoločnosti a jej momentálnych hrozieb. Láska a dobré skutky premáhajú hriech a diabla zotročovateľa, ktorý chce človeka uzatvoriť do klietky sebestačného egoizmu a rozkoší pominuteľného sveta.

Pri tomto oslobodzovacom procese napokon pomáha i čas. Oslobodzuje nás od ťaživých minulých starostí, a tak krok za krokom smerujeme k večnej blízkosti Boha. Za oponou času je totiž prítomná jeho láskavá prozreteľná ruka, ktorá sa o našu slobodu zaujíma viac, než my sami. On pracuje na našej spáse, hoci my sami si to ani neuvedomujeme (porov. Mk 4, 26-29). Od nás sa žiada potvrdzovať jeho neviditeľné a neraz možno nepochopiteľné pôsobenie svojím nepretržitým „Staň sa vôľa tvoja, Bože!“

Odporúčame

Blog
Odovzdanosť do vôle Božej

Odovzdanosť do vôle Božej

„Dokonalosť je v tom, že spájame našu vôľu s Božou vôľou tak, že jeho i naša vôľa sú jedno chcenie a nechcenie,“ napísal sv. Vincent de Paul. Chcieť a nechcieť to, čo chce a nechce Boh, to je základ dokonalosti, lebo je to návrat do pôvodného stavu pred hriechom – pred hriechom anjelov i prvých ľudí...

Blog
Páči sa mi to

Páči sa mi to

Svet reálny a svet virtuálny. Možno preto, že človek má dve oči. Žiaľ, nie také ako chameleón. Kým v reálnom svete je priateľov a slov „mám ťa rád“, či „páči sa mi to“ ako šafránu, v tom virtuálnom kvitnú ako lúčne kvety. Množia sa prázdne, až úplne nezmyselné statusy, narcistické fotky, či inform...

Blog
Pravá a nepravá bezstarostnosť

Pravá a nepravá bezstarostnosť

Život človeka býva poznačený mnohými starosťami. Pozná ich každý. Svätý František Saleský o tejto všeľudskej skúsenosti píše pani de Chantal: „Ľudia sa toľko nauvažujú o sebe, o svojich záležitostiach a o ich zmysle a bývajú z toho takí popletení, že ani nevedia, čo by vlastne mali chcieť.“ Starosti...