Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. október 2010

Odovzdanosť do vôle Božej

„Dokonalosť je v tom, že spájame našu vôľu s Božou vôľou tak, že jeho i naša vôľa sú jedno chcenie a nechcenie,“ napísal sv. Vincent de Paul. Chcieť a nechcieť to, čo chce a nechce Boh, to je základ dokonalosti, lebo je to návrat do pôvodného stavu pred hriechom – pred hriechom anjelov i prvých ľudí...

„Dokonalosť je v tom, že spájame našu vôľu s Božou vôľou tak, že jeho i naša vôľa sú jedno chcenie a nechcenie,“ napísal sv. Vincent de Paul.

Chcieť a nechcieť to, čo chce a nechce Boh, to je základ dokonalosti, lebo je to návrat do pôvodného stavu pred hriechom – pred hriechom anjelov i prvých ľudí v raji. Najhlbšou podstatou hriechu je totiž odmietnutie podriadiť sa Božej vôli. Kristus, ktorý prišiel vykúpiť človeka, sa totálne podriadil Božej vôli. Pri svojom príchode na svet a potom počas celého svojho života hovorí: Chcem plniť tvoju vôľu, Otče! (porov. Hebr 10, 5-7; Lk 22, 42). Tým dal človeku príklad, aby si uvedomil, kde začína jeho obnova, akou vôľou majú byť určované všetky jeho rozhodnutia. Najdokonalejšou nasledovníčkou v tejto úplnej podriadenosti a odovzdanosti do Božej vôle bola jeho matka Mária, ktorá si za motto svojho rozhodovania zvolila slovo: Služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova (Lk 1, 38).

Známa duchovná kniha Nasledovanie Krista hovorí o „rezignácii“ na svoju vôľu. Nemá tým na mysli akési osobne nezaangažované „zmierenie sa s osudom“ (s Božou vôľou), pri ktorom nie je účastné ľudské „ja“. Naopak, pri tomto druhu rezignácie sa človek sám za seba slobodne rozhoduje – nikým nenútený – podriadiť sa vo všetkom Bohu. A to preto, lebo sám chce! Človek, ktorý Boha uznal za Pána svojho života, rezignuje na svoju vôľu a chce sa úplne podriadiť jeho vôli.

Pokým je človek na zemi, sa mu však toto podriadenie a odovzdanie do Božej vôle darí viac alebo menej dokonale. Preto sa aj hovorí o stupňoch odovzdanosti do Božej vôle.

Na prvom sú tí, ktorí sú ochotní podriadiť sa Desatoru. Ono je pre nich vyjadrením Božej vôle. Z toho dôvodu sa chránia ho porušiť. Neprestúpiť prikázania Desatora je veľká vec, avšak je to ešte ďaleko od úplného odovzdania sa do Božej vôle. Život prináša skúšky či situácie, ktoré sú mimo okruh Desatora. Ťažká choroba, či už vlastná alebo blízkeho človeka, môžu kresťana postaviť pred ťažšiu úlohu, než je splnenie prikázaní. Povedať „Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ je v takých a podobných prípadoch skúškou skutočnej odovzdanosti do rúk živého Boha! A tak môžeme povedať, že ten, kto zachováva Desatoro (a to má zachovávať každý) musí – ak chce byť dokonalý, ak chce dosiahnuť Kristov pokoj – k tomuto prvému stupňu odovzdanosti pridať ďalší: musí si osvojiť evanjeliového ducha. Toho ducha, ktorého Ježiš zjavil v Reči na hore a celým svojím životom.

Ježiš nás naučil modliť sa „Otče, buď vôľa tvoja!“ Ak tieto slová hovoríme z celého srdca, potom pritakávame všetkému, čo Boh koná vo svete, i so spôsobom, akým zasahuje do nášho života. Ak sa ich modlíme ozaj úprimne, potom veríme, že nášmu životu prospievajú nielen príjemné a dobré veci, ale aj veci nepríjemné a zlé. Svätý Augustín povedal: „Nedeje sa absolútne nič, čo by Všemohúci nechcel: buď dopustí, aby sa dialo, alebo to sám koná.“

Morálny záver z tejto pravdy je oná svätá bezstarostnosť, o ktorej hovorí evanjelium: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?“ (Mt 6, 25-26).

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pravá a nepravá bezstarostnosť

Pravá a nepravá bezstarostnosť

Život človeka býva poznačený mnohými starosťami. Pozná ich každý. Svätý František Saleský o tejto všeľudskej skúsenosti píše pani de Chantal: „Ľudia sa toľko nauvažujú o sebe, o svojich záležitostiach a o ich zmysle a bývajú z toho takí popletení, že ani nevedia, čo by vlastne mali chcieť.“ Starosti...

Blog
Láska Božia a ľudská

Láska Božia a ľudská

Nikto zo skutočných kresťanov nikdy nepochyboval o tom, že dokonalosť je v láske. Veď láska k Bohu a k blížnemu je prvým a najväčším prikázaním (porov. Mt 22, 38). Preto si hneď v prvých dobách kresťanstva ctili mučeníkov a ich smrť považovali za prejav lásky, nad ktorú väčšej niet (porov. Jn 15, 1...

Blog
Skrytý stred človeka

Skrytý stred človeka

„Srdce“ je ústredný pojem, s ktorým sa stretávame v mystike, v náboženstve i v poézii všetkých národov. Väčšinou sa nám však s pojmom srdce spája iba citová stránka človeka. Že ide o niečo viac ako len city, naznačuje známy Pascalov výrok: „Srdce má dôvody, ktoré rozum nepozná.“ Je viacero miest i z...