Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. jún 2021

Peter Šimko / Eucharistia v našich rukách je ako náš osud

Rozhovor s generálnym vikárom a riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave o pravdách a faktoch najsvätejšej Eucharistie.
Peter Šimko / Eucharistia v našich rukách je ako náš osud

Foto: Eucharistická adorácia 29. 3. 2021 v Katedrále svätého Jána Krstiteľa v Trnave

Živá prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii je nadprirodzený jav, o ktorom presviedčajú mnohé eucharistické zázraky. "Eucharistia je tu na zemi vrcholom stretnutia so živým Kristom. Nebo sa tu spája so zemou, preto, to, čo sa deje pri katolíckej svätej omši, má nadčasový charakter, " vysvetľuje Peter Šimko. "Svätá omša je obeta a dielo Ježiša Krista. Jej účinok je úplne v Božej réžii, dokonca až natoľko, že nie je závislý na svätosti kňaza," pokračuje v rozhovore, v ktorom odkrýva tajomstvá viery.

V rozhovore sa dozviete:

- čo je zdrojom zázračnej moci Eucharistie,  
- v ktorých cirkvách je prítomný živý Kristus pod spôsobmi chleba a vína,
- ako Eucharistia ovplyvňuje život človeka, jeho vieru a hriešnosť,
- ako človek v sebe blokuje jej účinky a čo je jej náhradou,
- prečo Boh dovolí zneuctenie Eucharistie satanistami.

Akú moc má Eucharistia?

Keďže Eucharistia nie je neosobná vec, ale živý Ježiš Kristus v podobe chleba a vína, teda moc Eucharistie je mocou Ježiša Krista. Je to ten istý Ježiš Kristus, ktorý rozkázal vetru a moru, aby sa utíšili, uzdravoval chorých, vyháňal démonov, odzbrojoval nepriateľov ako Nazarete, keď ho chceli zabiť zhodením zo skaly, ale zároveň je to ten istý Ježiš Kristus, ktorý sa nechal zajať, zbičovať, odsúdiť, opľuvať, umučiť. Napriek tomu je vždy víťaz. Moc Eucharistie je nepochopiteľná ľudskými mierami. 

Eucharistia je účinná vždy, ale tak,
ako to chce Boh a nie ako chceme my. Zdieľať

Nuž, veď aj my sa modlíme „buď vôľa tvoja“, nie moja. Samotní apoštoli boli najprv sklamaní z Ježiša, že podľa ich názoru neuplatnil svoju moc, keď ho zajali, ale neskôr porozumeli Božím plánom, ktoré sú vždy dobré.

Ako možno pochopiť nadprirodzený jav transsubstanciácie - premenenie podstaty Eucharistie?

Podstata je to, čo robí vec vecou. Vyjadrujeme ju definíciou. Napríklad definícia človeka je rozumný živočích - živočích obdarený rozumom. Termínom transsubstanciácia - prepodstatnenie, vyjadrujeme zmenu podstaty veci. Toto sa deje mimo úrovne zmyslového vnímania. Teda vonkajšia forma chleba a vína ostáva, ale vnútorná podstata sa celkom mení. Snažíme sa ľudskými slovami priblížiť k tajomstvu, ktoré nám Ježiš Kristus zanechal. To, že ide tu o tajomstvo presahujúce ľudské chápanie dokumentujú učeníci, ktorí opustili Ježiša v Kafarnaume potom, ako im prezentoval toto tajomstvo (Jn 6), alebo mučeníci, ktorí pre Eucharistiu obetovali svoj život.

Ako je dokázateľná živá prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii?

Po prvé, vychádzame z toho, čo nám povedal Ježiš. Po druhé, Boh nemôže klamať ani byť oklamaný. Skutočnosť Eucharistie sa nedá dokázať empiricky, ale neznamená to, že ide tu o niečo, čo neexistuje. Použijem analógiu s láskou. Môžeme dokázať lásku? Ak áno, aké má potom zloženie, akú hmotnosť, farbu...? Empiricky je nedokázateľná. Preto vstupuje tu druhý rozmer človeka, keďže má nielen telo, ale aj dušu. Táto skutočnosť je pochopiteľná iba vierou. A viera je o pokore a slobodnom rozhodnutí.

Nielen v Katolíckej cirkvi, ale aj v iných cirkvách prijímajú pod spôsobom chleba a vína; aký je v tom rozdiel?

Otázka je, či majú kňazov, ktorí sú právoplatne vysvätenými cez biskupov, ktorí majú apoštolskú postupnosť. Väčšina cirkví chápe Eucharistiu ako symbol. Skutočná prítomnosť Krista v Eucharistii je iba v katolíckej cirkvi a pravoslávnej.

V čom sa odlišuje prijímanie premeneného vína od prijímania premenenej Eucharistie?

Či prijímam Eucharistiu pod spôsobom chleba a vína alebo len chleba a len vína, prijímam toho istého Krista. Nemá to vplyv na účinok sviatosti, pretože i v kúsku Eucharistie pod spôsobom chleba, či v časti Eucharistie pod spôsobom vína, je prítomný celý Kristus s Telom, Krvou, Božstvom a Dušou. Oddelenie Tela od Krvi vyjadruje obetnú smrť Ježiša Krista. Pri obetovaní baránka na židovskú Veľkú noc sa vždy oddelila krv od tela. Potom obeta bola kóšer.

Svätá omša má nadčasový charakter - nebo spája so zemou

Sviatosť Eucharistie bola Pánom Ježišom ustanovená za veľmi dramatických okolností Zeleného štvrtka; nakoľko je táto dráma minulosťou a nakoľko je prítomnosťou?

U Boha neexistuje minulosť ani budúcnosť, iba večné teraz. To, čo sa modlíme v modlitbe Otče náš „buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi,“ sa naplno sprítomňuje pri svätej omši. Nebo sa tu spája so zemou, preto, to, čo sa deje pri svätej omši, má nadčasový charakter.

Svätá omša nemá čisto ľudský pôvod, je to obeta a dielo Ježiša Krista. A jej účinok je úplne v Božej réžii, dokonca až natoľko, že nie je závislý na svätosti kňaza. Zdieľať

Pápež Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia uvádza, že služobný kňaz koná eucharistickú obetu v Kristovej osobe. Čo to znamená?

Cez sviatostnú vysviacku kňaz dostal dar, ktorý ho prevyšuje. Svätá Ján Mária Vianney povedal, že keby kňaz spoznal naplno, kto je, zomrel by - od lásky. Ježiš koná jeho rukami, ústami, gestami cez sviatostné spojenie s ním, preto hovorí pri svätej omši: „Toto je moje telo.“ Nehovorí: „Toto je Kristovo telo.“

Ako treba správne chápať pravdu, že Cirkev žije z Eucharistie, keďže Cirkev udržiava, oživuje a obnovuje Duch Svätý, teda nemôžeme tvrdiť opak, že bez vysluhovania sviatosti Eucharistie by Cirkev nežila, že by zanikla?

Človek má dušu aj telo. Smrťou nekončíme, nezanikáme. Zaniká iba telo. S Cirkvou je to podobne. Duch Svätý ju oživuje, udržiava, obnovuje - ako nás naša duša. Eucharistiou sa živí tajomné telo Cirkvi. Ako historický Kristus zomrel, podobne aj mystický Kristus (Cirkev). Môžeme nájsť súvislosti s proroctvom proroka Daniela (Dan 12), keď píše o tom, že bude odstránená ustavičná obeta - čím myslíme svätú omšu (porov. Mal 1, 11). Na druhej strane proroctvám rozumieme najlepšie, až keď sa naplnia. Svätá omša bude do konca sveta, môže tu ísť o globálny zákaz slávenia. Po symbolických troch dňoch v hrobe, vstane z mŕtvych - to bude druhý Kristov príchod. Treba si uvedomiť, že historický a mystický Kristus je ten istý Kristus. Pochopil to aj budúci apoštol národov sv. Pavol, keď ako Šavol prenasledoval Cirkev. Zjavil sa mu na ceste do Damasku sám Kristus a povedal mu: "Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" (Sk 9, 4) Nepovedal mu, „prečo prenasleduješ mojich veriacich“, ale „mňa“.

Akým spôsobom je Panna Mária "eucharistická žena"?

Kristus si vzal telo z Márie. Matka je spojená so svojím dieťaťom nielen deväť mesiacov, ale v skutočnosti po celý život. Platí to obzvlášť o Panne Márii, jeho matke, lebo jej poznaniu a prežívaniu nebránil dedičný hriech. V tajomstvách svätého ruženca meditujeme o tom, ako ona prežívala to konkrétne špecifické tajomstvo v spojení so svojím Synom. Mária je nielen jeho matkou, ale aj učeníčkou. Kde je Kristus, nájdeme aj jeho matku.

Jedna z najväčších mystičiek a stigmatičiek 20. storočia Marta Robinová viac ako päťdesiat rokov prijímala jediný pokrm - Ježiša v Eucharistii. Dialo sa to tak, akoby do nej vstupovala živá osoba; zakaždým do nej Ježiš vlial nový život, bol v celom jej tele, akoby vstala z mŕtvych; keďže Najsvätejšia sviatosť je niečo viac ako zjednotenie: je to splynutie v jedno. Ľuďom odkázala, že oni sami v sebe blokujú účinky tohto pokrmu. 
Ako môže človek v sebe blokovať účinky eucharistického pokrmu?

Spomeňte si na ženu, ktorá 12 rokov trpela na krvotok. Koľkí sa dotkli Ježiša a nič, ona sa dotkla s vierou a stal sa zázrak (Mk 5, 25-34).

Dar viery nás otvára pre účinky Eucharistie. Zdieľať

Viera nie je o mojej sile, nie je to sugescia ani produkt manipulácie. Viera je vyjadrenie nášho vzťahu s Pánom. Nie je o citovom prežívaní, to je len bonus, ale o komunikácii a vnímaní srdcom. Preto, aby sme boli schopní komunikovať s Bohom, sám sa k nám znižuje na našu úroveň a ponúka dar viery. Je to len na nás, či po tom túžime a či nájdeme v sebe dostatok pokory. Koľko vecí by človek chcel, ale či je ochotný aj niečo obetovať pre to, aby to dosiahol? Ak nebo je našou najvyššou hodnotou, mali by sme byť ochotní obetovať pre jeho dosiahnutie všetko.

Inzercia

Ako na človeka a jeho život vplýva časté prijímanie Eucharistie?

Matka, svoje dieťa, ktoré nosí pod svojím srdcom, ochraňuje svojím telom a živí ho cez svoju krv. Ak je tomu zabránené, dieťa končí potratené. Dieťa po narodení sa živí materinským mliekom, ktoré je z krvi. Matka ho teda stále živí zo seba, ak aj nie telesne, tak duchovne. Sv. Pavol píše, že v Bohu žijeme, hýbeme sa s sme. Ako bábätko v lone matky príde pôrodom na svet a uvidí svojich rodičov, takisto aj my prídeme na druhý svet a uvidíme Boha z tváre do tváre. Aby sme neskočili "potratení", teda v tomto prípade zatratení, potrebujeme prijímať duchovnú stravu od Boha ako dieťa prijíma telo a krv svojej matky. Tak ako strava pre dieťa v lone matky je biologicky podľa prirodzenosti nezmeniteľne určená samotným Stvoriteľom, podobne aj duchovnú stravu na to, aby sme neboli duchovne potratení, nezmeniteľne určil Stvoriteľ. Preto Ježiš sám povedal: „Ak nebudete jesť telo syna človeka a piť jeho krv, nebude mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ Tieto Ježišove slová nepotrebujú komentár. Možno len dodať, ako píše sv. Pavol vo svojom liste, treba si dať pozor, aby sme hodne prijímali Eucharistiu - v milosti posväcujúcej, aby sme si nepritiahli na seba odsúdenie (1 Kor 11, 27-29).

Ako ovplyvňuje účinok Eucharistie úroveň viery a hriešnosti človeka?

V skratke vymenujem niektoré účinky prijímania Eucharistie:

  • Spája nás s Kristom. "Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56).
  • Vytvára jednotu veriacich. Čím sme bližšie k Bohu, tým sme bližšie sebe navzájom, čo sa dá ľahko pochopiť na symbole trojuholníka. Ak nás spájajú peniaze, kariéra, blahobyt,... sami sa časom rozvadíme.
  • Udržuje, zveľaďuje a obnovuje život milosti prijatý v krste.
  • Posilňuje lásku, silu vôle, čnosti a rozmnožuje dary Ducha Svätého.
  • Odpútava nás od hriechu - dôsledkom toho nám viac chutí dobro a máme odpor ku zlu - aj vtedy, keď sa javí zmyslom ako pekná muchotrávka, ale žiadostivosť skúsiť ju je utlmená.
  • Zotiera ľahké hriechy a dočasné tresty za hriechy.
  • Chráni pred budúcimi smrteľnými hriechmi.
  • Spôsobuje duchovnú radosť a je zárodkom budúceho vzkriesenia a slávy.

Čo sa týka našej hriešnosti, hriech je ako droga. Keď ju okúsime, strácame slobodu a prichádza závislosť. Na začiatku môže byť aj príjemná, no časom sa ukáže, že požiera naše vzťahy ako rakovina. Tu na zemi dokážeme s Božou pomocou dospieť iba do štádia abstinovania. Je to ťažké, ale treba to prijať, že to inak nejde. 

Eucharistia nám pomáha držať nad hladinou našu hriešnosť, aby nás nezvalcovala. Zdieľať

Musíme sa s tým zmieriť - ako keď niekto potrebuje na to, aby žil, napríklad inzulín. Udržuje ho to pri živote, pomáha mu to viesť plnohodnotný život. Samozrejme, k tomu patrí životospráva, lebo vážime si zdravie až vtedy, keď ho strácame. Takí sme všetci. 

Foto 1, 2, 3: Dušan Kolenčík 

Čím to je, že mnohí katolíci sú voči Eucharistii ľahostajní a satanisti robia všetko pre to, aby ju získali a zneuctili? Žeby satanisti mali väčšiu vieru v živého Krista v Eucharistii, než mnohí katolíci?

Diabol má vieru, ale bez lásky (Jak 2, 19). Z jednej strany manipuluje ľudí, aby boli ľahostajní voči Eucharistii, lebo nám ju extrémne závidí, a preto nedopraje, aby sa ľudia mali dobre a boli šťastní. Z druhej strany sa extrémne bojí Eucharistie, lebo proti nej nemá šancu. Aj keby ju zneuctil - Boh to môže dovoliť, ako aj dovolil, aby Ježiša umučili - aj tak Boh vždy zvíťazí.

Z diablovho strachu voči Eucharistii vyviera jeho nenávisť voči nej. Má poznanie, že tam je Kristus, ale nikdy nevie, ako zvíťazí, teda, akým spôsobom Kristus uplatní svoju moc. Zdieľať

Satanisti veria, Kto je Eucharistia, aj to, že satan je porazený, aj to, že sú na ceste do pekla. Áno, viem, že je to zvrátené a nelogické, ako keď pre niekoho je hanba slávou. Avšak nehľadajme v tom logiku, lebo zlo je vždy iracionálne a sebapožierajúce ako v jednom okultnom symbole, kde had v kruhu požiera od chvosta sám seba.


Prečo Boh dovolí, aby Eucharistia bola ľuďmi zneuctená, keď je v nej On sám?

Odpoveď už som čiastočne naznačil v predchádzajúcich odpovediach. Sv. Ján píše, že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna... Vydal nám ho do rúk. Láska sama sa nám vydala do rúk. Boh robí maximum, aby nás zachránil a ide do krajnosti. Lásku ťažko pochopíme, ale Eucharistia v našich rukách, živote je ako náš osud. Buď ho s veľkou láskou prijmeme a budeme ho opatrovať ako najvzácnejší a taký krehký poklad - láska je vždy taká -, alebo sa nakrátko zahráme na pánov nad Eucharistiou s pocitom, že môžeme robiť, čo my chceme. Boh dovolí, aby sme sa prejavili, akí naozaj sme. Láska, ako napísal sv. Pavol, všetko vydrží (1 Kor 13, 7). Len ako my vydržíme stretnutie s Pravdou?

Má Eucharistia nejakú ekvivalentnú náhradu?

Má Kristus ekvivalentnú náhradu? Sám povedal: Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa (Jn 16, 6). Iná cesta nie je. Inej alternatívy niet, ak nepovažujeme slepú uličku za alternatívu. 

Eucharistia je tu na zemi vrcholom stretnutia
so živým Kristom. Zdieľať

Na vrchol sa však nedostaneme lusknutím prsta. A kde je cesta na vrchol, doliny, jazerá...? Je to ako v peknom manželskom vzťahu, intímna chvíľa manželov spečaťuje ich vzťah, ale napĺňujú sa aj vzájomnou prítomnosťou, pekným slovom, spoločnou prácou, úsmevom, pohladením... Je toho tak veľa, ako nás Kristus môže naplniť. Ak túžim prijať Eucharistiu, potrebujem sa k tomu vnútorne disponovať (metanoia), a to sa deje cez Božie slovo, ktoré žijem, modlitbu. Ako sa dá naplniť Eucharistiou, keď neviem počúvať Pána v svojom živote a vychutnať si jeho jemné dotyky, darovať sa mu v maličkostiach a vôbec byť s ním vo všedných chvíľach či bolestiach?

Foto: Svätá omša v Kaplnke povýšenia Svätého kríža v Arcibiskupskom úrade v Trnave
 

Vsdp. ThLic. PETER ŠIMKO
v kňazskej službe pôsobil vo viacerých farnostiach a zároveň ako dekan Smolenického dekanátu, notár, neskôr obhajca zväzku a napokon sudca Arcidiecézneho tribunálu a generálny vikár Trnavskej arcidiecézy. Od roku 2018 je riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave, členom Kňazskej rady a Zboru konzultorov Trnavskej arcidiecézy. 
Vo voľnom čase sa rád kondične vracia k závodnej cyklistike a behu, ktorým sa v minulosti venoval profesionálne. Ako absolvent ZUŠ svoj hudobný talent dodnes rozvíja v hre na akordeóne. Medzi jeho špeciálne záľuby patrí mineralógia, zoológia, športová streľba a survivaling.


Prečítajte si i ďalšie rozhovory: 
Peter Šimko / Dajme si pozor, aby sa z čistenia našich rán nestala závislosť
Peter Šimko / Lá(s)kavé (ne)vinnosti
Peter Šimko / Človek participuje na moci a autorite Božej - dokáže aj nemožné

Absolventka RKCMBF UK a TF TU, externá moderátorka a redaktorka pre katolícke médiá; zaujíma sa o spiritualitu, fenomén utrpenia, Krásy a umenia...

Inzercia

Inzercia

Odporúčame