Z BLOGU: Pravda o cirkvi a KDH

V médiách sa občas objavuje téza, že na Slovensku vďaka KDH rastie vplyv cirkvi. Je to naozaj tak?

Keby bol vplyv Cirkvi úmerný vplyvu KDH, tak by zodpovedal počtu voličov KDH. Ten sa už asi desať rokov pohybuje na úrovni 8 – 9%, čo je výrazný pokles oproti prvým rokom a voľbám po novembri 1989. Čiže tvrdenie o rastúcom vplyve cirkvi pomocou KDH je zjavný nezmysel. Pravdu má, naopak, analytik Miroslav Kollár, podľa ktorého „jej reálny vplyv v skutočnosti pomaly klesá. Je to prirodzený vývoj, ktorý sa prejavuje aj v iných krajinách“.

Ak má byť prejavom neprípustného vplyvu cirkvi novela Zákonníka práce, podľa ktorej musia byť obchody zatvorené na Nový rok, Veľkonočnú nedeľu a čiastočne počas Vianoc, tak je Rakúsko, Nemecko a mnoho iných krajín, kde platí zákaz nedeľného predaja, podstatne viac kresťanským štátom než Slovensko. Tam však zákaz nedeľného predaja v záujme pracujúcich podporujú aj odbory. Sviatočný predaj totiž prospieva predovšetkým zvyšovaniu konzumnej mentality na úkor kultúry.

Miešanie sa do politiky

Neprípustné má byť aj tzv. miešanie sa cirkvi do politiky. Vrcholom drzosti je podľa rôznych ateistov, liberálov a ľavičiarov pastiersky list, kde sa veriacim nepriamo radí koho voliť. Voličom môžu priamo radiť skorumpovaní politici, bývalí členovia totalitnej komunistickej strany a rôzni hulváti, ktorých majetok o desiatky miliónov prevyšuje ich legálne príjmy, reklamný mág, ktorý od štátu, čiže z našich daní vysúdil vyše 100 miliónov odškodného za zrušenie klientelisticky uzavretej, pre štát nevýhodnej zákazky, len kňazi a biskupi nie. Úžasná predstava demokracie.

„Voličom môžu priamo radiť skorumpovaní politici, bývalí členovia totalitnej komunistickej strany a rôzni hulváti, len kňazi a biskupi nie.“ Zdieľať

Slovenská cirkev hovorí do politiky, kritizuje a radí podstatne menej než rakúska, poľská, nemecká, talianska a česká. Keby to robila len spolovice tak často a dôsledne ako to vyžadujú pápežské dokumenty, a keby sa len polovica voličov a politikov aspoň trochu podľa toho správala, mali by sme nielen podstatne vyššiu politickú kultúru a vymožiteľnosť práva, ale aj menej rozkradnutých miliárd a viac prostriedkov na zdravotníctvo, sociálne potreby a školstvo.

Štát netvoria a nevlastnia politici a štátni úradníci, aj keď sa tak niekedy správajú, ale všetci občania. Rovnako Cirkev netvoria iba biskupi a kňazi, ale všetci pokrstení. Pritom väčšina jej členov, vrátane niektorých kňazov a biskupov, za dvadsať slobodných rokov vo voľbách konala v rozpore s učením cirkvi. Nešla voliť, alebo volila bývalých komunistov, nacionalistov, liberálov a nemorálnych rozkrádačov národného majetku z rôznych strán.

Financovanie cirkví

"Asi 3500 duchovných na Slovensku platí štát, teda všetci daňoví poplatníci, či už ide o veriacich alebo ateistov," napísal svojho času napríklad denník Pravda. A je to pravda. Rovnako platia motoristi železnicu a takí, čo nemajú auto, diaľnice. Na Národné divadlo prispeli státisíce tých, ktorí tam nikdy nevkročia, na Národné tenisové centrum či hokejový štadión takí, ktorých tento šport vôbec nezaujíma. Pri týchto a mnohých ďalších štátnych výdavkoch zároveň prispeli stovkami miliónov na nespravodlivé obohatenie nečestných podnikateľov a skorumpovaných štátnych úradníkov. Štátnym lekárom platí štát aj náklady na priestory a zariadenia potrebné k ich činnosti, a súkromní si ich odpíšu zo zisku. Kňazom dáva štát len nízky plat, a všetky náklady na energie a prevádzku musia platiť z tohto platu a príspevkov veriacich.

Zatiaľ čo cirkev väčšinu svojich príjmov minie na tvorbu a údržbu kultúrnych pamiatok a vzdelávaciu, sociálnu či zdravotnú službu pre všetkých, čo majú záujem, rôzni zbohatlíci ho užívajú len na vlastný blahobyt.

Cirkevná agenda

Tvrdenie, že cirkevnú agendu prevzalo KDH, a jej základom je medzištátna zmluva so Svätou stolicou, financovanie cirkví a interrupcie, je nepochopením požiadaviek cirkvi na kresťanskú politiku. Podľa Benedikta XVI. „vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, ktorej musí znova čeliť každá generácia. Keďže ide o politickú úlohu, nemôže byť bezprostrednou úlohou cirkvi. Ale pretože zároveň ide o prvoradú úlohu človeka, cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné“ (Deus caritas est). „Kňazom neprislúcha zúčastňovať sa na výkone politických funkcií. Laikov však cirkev povzbudzuje, aby sa zúčastňovali podľa svojej spôsobilosti na občianskom a politickom živote a dali sa s otvorenosťou, poctivosťou, láskou a statočnosťou do služieb verejného dobra a v duchu evanjelia používali vždy, i v politickej práci čestné prostriedky“ (Ján Pavol II. pri prvej návšteve Československa). Súčasťou toho je aj dôsledná ochrana života, slobody a základných ľudských práv každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Ateistický komunizmus, ktorého aktívni budovatelia svoj vplyv šíria ďalej, slobodu a ľudské práva plánovite likvidoval.

Reprodukčné zdravie

„Osem mesiacov po narodení je dieťa na dospelých rovnako odkázané ako osem mesiacov pred narodením. To vymyslela príroda, nie cirkev.“ Zdieľať

Embryo, ktoré interrupcia likviduje, je začínajúcim ľudským životom. Potrebuje telo matky, ale nie je jeho integrálnou súčasťou. Nevyrastie z neho matke ani jeden vlas. Iba nový neopakovateľný človek. Osem mesiacov po narodení je na dospelých rovnako odkázané ako osem mesiacov pred narodením. To vymyslela príroda, nie cirkev. Je to skutočnosť biologická, medicínska, psychologická. So sociologickými dôsledkami a súvislosťami. Interpretovať ju ako tému náboženskú je zavádzanie.

Nie je pravda, že kresťania zabránili sexuálnej výchove v školách. Odmietli iba príručku, ktorú pripravila Spoločnosť pre plánované rodičovstvo (odbočka najbohatšej mimovládnej organizácie sveta IPPF, ktorá prevádzkuje najväčšiu sieť potratových kliník). Odmietli ju, lebo nevychováva k zodpovednosti a zdravým vzťahom, ale má pomáhať žiakom základných škôl „pri rozvíjaní sexuality" tak, že „deti a mládež by sme mali podporovať pri ich pokusoch v oblasti sexuality a vzťahov a nepokúšať sa pritom uchrániť ich pred nepríjemnými skúsenosťami". Medzi deťmi z úplných "tradičných" rodín je menšie percento kriminality, psychických porúch, narkomanov, samovrážd než z iných. Táto realita tiež súvisí s reprodukčným zdravím. Pomôže tu dekriminalizácia marihuany?

Pavol Martinický
Autor je publicista.

Ilustračné foto: archív

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo