REAKCIA NA ROZHOVOR S PÁTROM BUBÁKOM: publikovaná na "Svet kresťanstva" Imricha Gazdu

O pátrovi Bubákovi som počul veľa dobrého a je charakterizovaný ako príkladný a obetavý kňaz. Preto s veľkou úctou a pokorou k tomuto kňazovi píšem nasledovné vety:

1. Na otázku redaktora, aký je rozdiel medzi blahoslaveným a svätým, páter Bubák hovorí, že "v podstate tam nie je nijaký rozdiel" a dodáva, že "v cirkevnej praxi vyhlasovania niekoho za svätého je zaužívaný zvyk tzv. troch stupňov: Boží služobník, blahoslavený, svätý."
S touto odpoveďom alebo skôr s jej chápaním mám problém. Iste, ak je niekto blahoslavený a je v nebi a tiež ak je niekto svätý a veríme, že je v nebi, obaja sú v nebi a v tom niet medzi nimi rozdiel. Ale z teologického charakteru procedúry kánonizačného procesu tu musí byť rozdiel. Už logické hľadisko to naznačuje: veď ak nie je medzi nimi rozdiel, načo Cirkev robí dvakrát to isté? A potom: beatifikácia z teologického hľadiska znamená iba "povolenie verejného kultu" obmedzený na nejaké územie či rehoľné spoločenstvo, kým kanonizácia sa považuje za neomylný výrok pápeža, že "svätý" je skutočne v nebi a má sa to prijímať s vierou v celej cirkvi. Samotné slovo "kanonizácia" svätých znamená zapísanie blahoslaveného do "zoznamu" (=kánona) svätých. Moje tvrdenie si dovolím oprieť o včerajšie uverejnenie Rozhodnutia Kongregácie pre boží kult a disciplínu sviatosti ohľadom úcty k Jánovi Pavlovi II., ktorý bude čoskoro beatifikovaný Benediktom XVI.: Kongregácia určila deň jeho úcty a stanovila, že stupeň liturgickej záväznosti v Rímskej diecéze (ktorej bol diecéznym biskupom vyše 26 rokov) a v celom Poľsku (ako jeho rodnej vlasti). Skrátka: aj beatifikácia pápeža - ako je možno vidieť - bola lokálne vymedzená, aj keď uctievať verejne si ho môžu aj inde, ale inde nie sú povinní zachovať určený stupeň liturgickej záväznosti!

2. Problém mi robí členenie procesu kánonizácie na základe tzv. zvyku troch stupňov: Boží služobník, blahoslavený, svätý. Pre objasnenie veci na základe najnovšej kánonizačnej legislatívy Benedikta XVI. z roku 2007 Sanctorum Mater: kandidátovi sa priznáva titul "Boží služobník" potom, ako Kongregácia pre kauzy svätých na začiatku diecéznej fázy beatifikácie udelí tomuto procesu "nihil obstat" (slov. nič neprekáža; rozumej: zo strany Apoštolskej stolice čiže jej všetkých dikastérii beatifikačnému procesu nič neprekáža). Titul "blahoslavený" dostáva kandidát až po pápežom vydanom povolení verejného kultu, ktorý podľa najnovšej legislatívy vykonáva prefekt Kongregácie pre kauzy svätých počas svätej omše. Po vydaní dekrétu o hrdinských čnostiach kandidáta (dekrét podpisuje pápež) dostáva kandidát titul "ctihodný". Napokon po procese kanonizácie + dva fyzické zázraky naviac (po beatifikácii) pápež osobne vyhlási blahoslaveného za "svätého" a zapíše ho do zoznamu kánonizovaných svätcov Katolíckej cirkvi.

3. Pozoruhodná interpretácia je aj táto, že "k svätým sa neutiekame, ale skôr ich prosíme o príhovor u Boha". Nie je mi známe, čo má na mysli otec Bubák pod pojmom "utiekať sa" (či je to to isté, ako prosiť Boha o príhovor alebo niečo iné), ale určite sa to dá vyvrátiť jednoducho tým, že napr. po Loretánskych litániach sa cirkevné spoločenstvá veriacich modlili: "K tebe sa utiekame Svätá Božia Rodička..." Alebo "K tebe sa utiekame sv. Jozef..." Ide zrejme, z hľadiska súčasnej doby o archaizmus, ktorý by si vyžadoval lepšiu interpretáciu, ale - podľa mňa - ak ide o knihy ľudovej zbožnosti schválené cirkevnou vrchnosťou a určenou k verejným pobožnostiam, je trochu odvážne tvrdiť, že k "svätým sa neutiekame..." resp. ak to sa povie, žiadalo by sa to bližšie vysvetliť, ale s priznaním, že v modlitbách cirkevných spoločenstiev "utiekanie sa k svätým" jednoducho existuje a užívalo či užíva sa roky a roky.

4. "Hovoriť o silnejších a slabších pozíciách v nebi je trochu detské". Toto tvrdenie má svoju logiku, ktorú možno dedukovať dokonca z Biblie o žiadosti Zebedejových synov (Jakuba a Jána) o miestach v Ježišovom kráľovstve. Napriek tomu existuje v Katolíckej cirkvi presvedčenie, často vyjadrované v modlitbách, o mimoriadnom postavení a príhovore Božej Matky u Pána Boha. Napr. opäť v Loretánskych litániách je Mária "Kráľovnou apoštolov", ale aj "Kráľovnou svätých". Podobné vyjadrenia nájdeme v Patristike i v náuke Katechizmu Katolíckej cirkvi. Aj v Ortodoxných cirkvách sa stretávame s mimoriadnou úctou k Matke Božej a ju najväčší počet veriacich prosí o príhovor u Boha, ktorá je Božou Matkou, ale našou Matkou. Preto treba súhlasiť, že "hovoriť o silnejších a slabších pozíciách v nebi" je pre nás naozaj "neznámym terénom", ale nie som si istý, či pojem "detské" je tým vhodným pojmom.

Ján Duda, Spišská Kapitula

(autor je postulátorom kauzy beatifikácie Božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo