Konšpiračná teória označuje vieru v krajne nepravdepodobné spiknutie.¹ Stúpenci aj odporcovia týchto teórií pri tom pripúšťajú existenciu sprisahaní. Rozdiel je len v tom, kde všade ich vidia.²

„Konšpirátor“ je diskreditujúca sociálna nálepka, ktorá sa stala prostriedkom informačnej vojny. Premýšľajúceho by, ale takéto označenie nezastaví a pýta sa na obsah domnelého spiknutia. „Ak je pravda tak dobre utajená, odkiaľ info o nej preniklo na povrch?“ Hneď môže nasledovať: „Komu táto informácia prospeje?“ Sú konšpiračné teórie zábavné a neškodné, ako napríklad tá, že Elvis stále žije.³ Tie, ktoré väčšinou pútajú pozornosť však predpokladajú spiknutie vyslovene démonických aktérov. Či už ide o farmafirmy, deepstate, židov, alebo slobodomurárov, vystihuje tieto teórie viera v mimoriadne mocné stelesnené zlo na pozadí viditeľných udalostí.

1. „Politikom sa neverí, politici sa kontrolujú“ (K. Kryl)

Všetky tieto teórie majú spoločnú vieru v neúprimnosť oficiálnych autorít. To, že politici sú apriori nedôveryhodní je tak samozrejme, že sa o tom ani nediskutuje. Už len vstup do politiky je podozrivý. A politik je podozrievaný celý čas, ak práve nie je uctievaný. Akosi to k tejto ľudskej činnosti patrí, hoci tento stav rozhodne nie je optimálny.

V poslednom čase ale rastie aj nedôvera v odborníkov a duchovných, vrátane tých najvyšších a to aj v prostredí ich stúpencov.

Za budovaním dôvery stojí skúsenosť. Človek, ktorý je neustále vystavený lžiam a podvodom nakoniec dospeje k presvedčeniu, že klamstvo je norma. Zároveň s tým stráca schopnosť veriť v dobrý úmysel. Automaticky predpokladá u druhého zlú motiváciu. Cíti, že bude oklamaný, podvedený. V extrémnom prípade to vedie k paranoidnému správaniu a sociálnej izolácii.

Problém je v nejednoznačnosti väčšiny situácií. Tie máme sklon vykladať jednoducho. Ak považujeme za normu klam a podvod, tak toto bude prvá interpretácia nejednoznačnej skutočnosti.

Ak sa po tom objaví iné vysvetlenie, je zavrhnuté ako naivné.

Existuje v spoločnosti hranica za ktorou miera nedôvery povedie k jej kolapsu? To je skôr otázka pre sociológiu. Výskumy naznačujú, že to tak rozhodne nemusí byť a jednoduché spoločnosti môžu aj v amtosfére nedôvery prežívať svoje nešťastné vzťahy po veľmi dlhú Dobu.⁴ 

V teréne nedôvery viera v zločinné sprisahania rastie enormne rýchlo aj preto, že poskytuje pocit spolupatričnosti. Ľudí tak spája spoločný nepriateľ.

2. „… tu nik nikomu neverí.“

Okrem sociálnej je tu aj psychologická stránka. Dôvera autorite predpokladá osobnostnú zrelosť. Pokiaľ človek nezažil dôveryhodný vzťah v detstve, v dospelosti si tohoto deficitu nemusí byť vedomý. Rovnako tak nemusí vedieť aké kritéria používa pri výbere toho komu verí. Tu je na jednej strane kameň úrazu, ale aj nádej na riešenie. To spočíva v uvedomení si, že sa nedá všetko si vždy overiť. V istom momente poznávania sa každý musí spoľahnúť na vieru a dôverovať. Ak tento krok neurobí vedome, urobí ho nevedome. Ako to beletristicky vyjadril G. K. Chesterton: „Strata viery z človeka neurobí neveriaceho, len začne veriť hocičomu.“ Tzv. konšpirátori okrem toho nie sú menej alebo viac nedôverčiví, len veria iným ako oficiálnym zdrojom. Čo nám, ale ponúka v tomto Cirkev?

3. Rok svätého Jozefa - katolícky liek na krízu autority?

Nie je možné skúmať konšpiračné teórie do hĺbky a nestretnúť sa s tými (v)o Vatikáne. Bez ohľadu na rôzne (lž)informačné zdroje nám, ale práve Rímska Cirkev pripomína sv. Jozefa, keď vyhlásila jeho rok.

Môžeme to vnímať ako liek na krízu otcovstva, ktorá je jednou z príčin krízy autority. O vplyve otcovskej výchovy na Postoj človeka už bolo diskutované mnoho.⁵ V tomto zmysle má sv. Jozef k tejto téme veľa čo povedať. Sv. Písmo o ňom píše, že bol „spravodlivý“⁶.

Čo to znamená vidíme zo situácie, kedy sa dozvie, že jeho snúbenica čaká dieťa o ktorom sv. Jozef vie, že nie je jeho. Situácia vyzerá jednoznačne a riešenie taktiež. Ako sa zachová?

Je rozvážny. Nad celou situáciou premýšľa. Vidíme, že nejedná afektívne a nedovoľuje, aby ho vášeň žiarlivosti prinútila k jednoduchému riešeniu.⁷ Trpezlivosť sa v tomto prípade prejavila ako schopnosť znášať nejednoznačné situácie.

Preto uvažuje triezvo. Jasný fakt, že dieťa nie je jeho neignoruje, ale zaujíma k nemu postoj v súlade so zákonom. Teda je rozhodnutý prepustiť Máriu, pretože nechce prebrať zodpovednosť za nevlastné dieťa. Niečo v zmysle: „Nech sa postará skutočný otec.“ Tento skutočný otec sa po tom aj naozaj postará, ako vidíme ďalej.

Svojej snúbenici Márii však dôveruje. Za situáciou nevidí hneď jej hriech. V tejto veci nevynáša nijaké súdy, pretože verí v jej nevinu.⁸

Zároveň možnosť cudzoložstva asi úplne nevylúčil a zmysel pre zákon mu zakazuje prejsť hriech cudzoložstva mlčaním⁹ a preto chce namiesto svadby zrušiť zásnuby.

Ale chce to urobiť tajne, aby Máriu nevystavil súdu. Tento postoj sa dá chápať, ako prejav jeho láskavosti ale aj ako prejav viery v jej nevinu.

Samozrejme v tomto všetkom je prítomná viera v Božiu prozreteľnosť. Aj pri tajnom prepustení by Mária ostala s dieťaťom sama, čo by znamenalo sociálnu smrť. A keďže je láskavý nemohol by toto riešenie zvažovať, ak by neveril v Boží zásah.¹⁰

A v tom do jeho rozhodovania zasiahne sen … Menej jednoznačný zdroj si ťažko predstaviť. Sny na jednej strane zvestovali veľké Božie veci.¹¹ Na druhej strane bola dôvera v ne zakázaná zákonom.¹² Aký prístup sv. Jozef zvolí? Ak by bol zákonník, tak snu neuverí. Neprehrešil by sa. Ale o koľko Božích skutkov vo svojom živte by bol ochudobnený! Keďže však bola jeho spravodlivosť väčšia¹³, uveril a prijal Máriu. V tomto urobil len malú zmenu postoja. Aj keby sen nebol pravdivý, tak Jozef ustúpil len z toho, aby videl za Máriiním stavom hriech. Pretože za tehotenstvom Márie nevidel hneď zlo, získal úplne nové skúsenosti, ktoré po tom spätne posilňovali jeho vieru. Neskoršie znamenia pri narodení Pána Ježiša¹⁴ potvrdili, že Mária bola Bohorodičkou, čo je vysvetlenie idúce ďaleko za hranice akejkoľvek predstavy a predsa bolo jeho ďalšou skúsenosťou potvrdené. 

Vidíme z toho, že morálka má výrazný vplyv na to, čomu človek verí a čomu nie a zasa naopak. Čomu človek verí, to ovplyvňuje jeho konanie.

4. „Preveruj, ale dôveruj!“

Jozefov postoj je presným opakom prístupu štandardných konšpiračných teoretikov. Tí často vidia zločin aj tam, kde ide o chybu. Sv. Jozef sa ani v zdanlivo jasnej situácii nenechal strhnúť k interpretácii Máriinho stavu ako morálneho zlyhania.

Zločinné spiknutie je objektívne horšie než nevera,¹⁵ preto je zdržanlivosť v tomto prípade na mieste ešte viac.

Každý človek má skúsenosť s tým, že tento svet rozhodne nie je dôveryhodný, tak, ako bola pre sv. Jozefa Panna Mária. Čo teda s tým? Aj tu sa môžeme inšpirovať sv. Jozefom, pretože uveril tomu, ktorý stojí aj nad týmto svetom.¹⁶ O tom v akom vzťahu sú konšpiračné teórie k evanjeliu, ktoré učí o dobrom Bohu stojacom nad všetkým zlom by bolo na ďalšie články. Tu stačí povedať len toľko, že každý človek si vyberá autoritu, ktorej verí aj podľa toho nakoľko je s ním kompatibilná. Jednou z podmienok súladu s dobrým Bohom je viera v existenciu tohto dobra, ktoré je mocnejšie než akékoľvek zlo.

A prvým krokom k tejto viere je práca na vlastných dobrých úmysloch a vlastnej dôveryhodnosti. V tejto úprimnosti si človek môže priznať, že nie všetko a vždy bude mať pod kontrolou a koniec koncov niekomu nakoniec (u)verí. Dôležité je, aby vedel komu verí a čo z tejto viery plynie. Predpoklad dobrého úmyslu je nielen evolučne úspešnejšou stratégiou, ale človek jeho realizáciou prispieva k celkovému zvýšeniu dôvery medzi ľuďmi. Je to teda krok presne spĺňajúci univerzálnu morálnu zásadu, ktorú Kristus pozitívne vyslovil: „Čo chcete, aby druhí robili vám, robte aj vy im.“¹⁷ Zároveň je to podmienkou poznania skutočne dôveryhodnej Božej autority. Ako učí Kristus: „Kto chce plniť vôľu môjho Otca, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba.¹⁸ Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ ¹⁹

Svätý Jozef nám teda ukazuje cestu ako dôverovať aj keď sa to zdá nerozumné. V takých situáciách, kedy sa samo ponúka vysvetlenie zlým úmyslom. Udalosti spomínané v Písme potvrdili pravosť viery sv. Jozefa, ktorá ale na začiatku začínala prostou dôverou v počestnosť jeho snúbenice, a v tom, že Jozef „bol muž spravodlivý …“

ODKAZY:

1. Statistical quality control rejects conspiracy theories

2. ...

3. FOOTNOTEHarrison199242,_157%E2%80%9360,_169_346-0

4. "Z analýzy třiceti společností nám vyplynou tři rozdílné, jasně rozlišené systémy (A, B a C). Liší se vzájemně nejen mírou agrese nebo mírumilovnosti, ale také svým charakterem, to jest řadou rysů, které vytvářejí celek a z nichž některé nemají žádnou bezprostředně rozpoznatelnou souvislost s agresí. Obyvatelé ostrovů Dobu (R. Benedict, 1934) jsou dobrým příkladem systému C. Příslušník kmene Dobu prožívá v neomezené míře ty nejhorší zlé sny, jaké lidé mohou mít, o nepřízni celého vesmíru, a podle jeho názoru je největší ctností vyhlédnout si oběť, na niž si můžeme vylít zlobu, kterou připisujeme lidské společnosti i samotné přírodě. Celý život mu připadá jako vražedný boj, v němž lidé musí svádět zápas na život a na smrt, aby ukořistili něco z darů života. Podezírání a krutost jsou zbraně, na které se v tomto boji spoléhá, a neposkytuje žádnou milost a sám ji neočekává." (FROMM, E. Anatomie lidské destruktivity. 1997: s. 168-180)

Dobu Ethics of exchange on a Massim island Papua New Guinea

5. „...aký vzťah s otcami mali fanúšikovia konšpiračných teórií, ktorí sú presvedčení, že svet zo zákulisia ovládajú nejakí „oni“, voči ktorým sme bezmocní?“ (Na den otcov o vychove bez otcov (a muzov))

6. Mt 1, 19

7. ...

8. ...

9. ...

10. ...

11. Gn 28, 12, Gn 37, Gn 41, Sdc 7, 13-15, Dan 2, Múd 18, 19, Joel 3, 1

12. Dt 18, 10, Jer 29, 8, Sir 34, 7

13. Mt 5, 20. Zahŕňala totiž aj láskavosť a dôveru.

14. Lk 1-2

15. Ktorá môže byť vždy koniec koncov výsledkom len ľudskej slabosti a nie zlomyseľnosti.

16. Jn 16, 33

17. Mt 7, 12

18. Jn 7, 17

19. Jn 18, 37