Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. október 2011

Pravda a lož

Pravda, pravdovravnosť a úprimnosť patria medzi sociálne čnosti. Zdravé medziľudské vzťahy bez nich nie sú možné. Preto každá lož je previnením proti láske k blížnemu. Prvé vzťahy človeka v raji, pred hriechom, sa vyznačovali úprimnosťou a pravdivosťou. Správanie rajského človeka bolo transparentné,...

Pravda, pravdovravnosť a úprimnosť patria medzi sociálne čnosti. Zdravé medziľudské vzťahy bez nich nie sú možné. Preto každá lož je previnením proti láske k blížnemu.

Prvé vzťahy človeka v raji, pred hriechom, sa vyznačovali úprimnosťou a pravdivosťou. Správanie rajského človeka bolo transparentné, priehľadné. Nepoznalo clonu falše a klamu. Adam hovoril s Bohom, rozumel svojej ľudskej spoločníčke i celému svetu. Mohol vysloviť nahlas všetko, čo sa v ňom dialo. Po hriechu sa však táto jeho priehľadnosť zašpinila, začal sa „ukrývať“ hanbil sa za svoju detskú prostotu, potreboval svoju „nahotu“ zakryť (porov. Gn 3, 8).

I dnes ľudia hovoria, že majú radi otvorenosť, úprimnosť, pravdovravnosť, prostotu. Hovorieva sa: „Aký by bol svet krásny, keď by všetci hovorili to, čo si myslia a nič nezatajovali!“

Otázka je však oveľa zložitejšia, než sa to na prvý pohľad zdá. Keď by sme si všetci navzájom vyjavovali svoje najtajnejšie myšlienky a prezrádzali svoje hnutia, sotva by sme vydržali žiť pospolu. Ľudské súžitie by sa podobalo mestu, kde sa všetka špina vyhadzuje von oknom ako na jednom našom sídlisku, a čo to spôsobuje si vieme domyslieť. Pravdovravnosť, úprimnosť, je rajská čnosť. Bohužiaľ nežijeme v raji. Je preto potrebné rátať so skutočným stavom, s podmienkami mravnými i psychologickými.

Pravdu nepoznávame vždy - aspoň nie jasne. A i tú pravdu, ktorú poznáme, vždy nehovoríme. Scholastická filozofia rozlišuje dvojakú pravdu: logickú a ontologickú.

 LOGICKÁ PRAVDA - touto pravdou nazývajú filozofi jasnosť a správnosť ľudského úsudku, nakoľko náš vnútorný obraz o skutočnosti zodpovedá svetu, nakoľko sa nemýlime. Je to teda, ako hovoria „prispôsobenie myšlienky veciam, skutočnosti“.

 ONTOLOGICKÁ PRAVDA - je naopak „prispôsobenie skutočnosti myšlienke“, avšak myšlienke pravej, t.j. Božej. Ontologicky je vec natoľko pravdivá, nakoľko zodpovedá Božej myšlienke, zámerom Prozreteľnosti. V tom zmysle vytýka Kristus svojim nepriateľom, že nenávidia pravdu, že nežijú podľa pravdy, že v nich nie je pravda. Nezachovávajú totiž Božie prikázania, nežijú podľa Božej vôle a preto nasledujú ducha lži (porov. Jn 8, 41nn).

Ľudská pravdovravnosť je akoby odbleskom pravdy Božej, ontologickej. Vychádzame z myšlienky a tej prispôsobíme niečo vonkajšieho. Človek ju však môže vedome a svojvoľne porušiť vtedy, keď je neúprimný, keď klame.

Inzercia

Starí moralisti predkladali veľmi širokú definíciu lži: hovorenie je v nesúhlase so zmýšľaním (locutio contra mentem). Mravouka uznáva, že lož je hriech. Je však možné a užitočné, aby človek svoje myslenie vždy navonok vyjadril? Realita života, ktorá je ďaleko od rajskej čistoty a priehľadnosti, donútila i prísnych moralistov k tomu, aby pripustili dovolenosť a nutnosť zamlčovania, výhodu guľatých a neúplných výrokov, tzv. reštrikciu. Príklad: „Neviem o tom nič (zamlčané: z toho, čo by som ti mohol a chcel povedať!)“. Niektorí ľudia nemajú právo poznať skutočnosť – eštebáci pri nespravodlivých výsluchoch.

Aby sme pochopili, čo je pravda a čo je lož, musíme si uvedomiť, aký je zmysel ľudskej reči. Dá sa vyjadriť krátkou definíciou: slová sú prostriedkom komunikácie, zdieľania. Sú akoby most nad priepasťou, ktorá oddeľuje duše. Je to samozrejme most padací. Dá sa spustiť a dá sa zdvihnúť. Styky môžu byť živšie alebo obmedzené. Vždy však slúžia (majú slúžiť) k tomu, aby posilnili vzájomnú dôveru a lásku medzi ľuďmi. Keď takto konáme, sme pravdovravní.

Preto sú mravne zlé tie slová, ktoré dôveru ľudí podlamujú, i keď by sa zdalo, že sa tu hovorí len pravda pravdúca. Typický príklad chybnej pravdovravnosti sú zbytočné slová o cudzích chybách. Nečestná úprimnosť sa volá „donášanie“. Isté je, že týmto spôsobom sa úprimný styk medzi ľuďmi nebuduje, ale borí. Rovnako pomýlená je otvorenosť, ktorá prezrádza tajomstvá, či už prirodzeného charakteru, zverené alebo úradné. Zvláštnym umením je dokázať zachovať nutný stupeň úprimnosti pre toho, kto sa pohybuje medzi dvoma rozvadenými stranami. Obyčajne nepomôže diplomatické pochlebovanie na obidvoch stranách. Vysypať obom pravdu do očí býva liek ako soľ na ranu.

Ešte môžeme k lži zarátať i tzv. simuláciu – vonkajšie predstieranie (napodobovanie) skutku, ktorý chýba. Tvárime sa napr. akoby sme pozorne počúvali, avšak medzitým myslíme na niečo úplne iné. Alebo naopak snažíme sa nepohnúť ani obočím, aby sa nezbadalo, že sme počuli. Predstieraní i zastieraní je v živote mnoho. Často sú nutné. Príde nemilá návšteva a slušnému človeku nezostáva nič iné, iba sa zdvorilo tváriť. Obdivujeme nemocného, ktorý dokáže zakrývať svoju bolesť a predstiera radosť. Sv. Hieronym preto hovorí, že „predstieranie je raz za čas užitočné“.

Objektívne sa i problém predstierania a zastierania nedá riešiť podľa tvrdého abstraktného princípu. Život si vyžaduje, aby bolo naše vnútorné srdce navonok priehľadné i nepriehľadné, podľa okolností a potreby (podobne ako zaťahujeme a odťahujeme záclony na okne). Samozrejme že existuje nepriehľadnosť, ktorá narúša pomer k druhým, nepriehľadnosť, ktorej chýba dôvera, sebecká, zlomyseľná, vypočítavá.

Odporný druh pretvárky je pokrytectvo. Pokrytec sa navonok vydáva za čestného, láskavého, nábožného, svätého a vo vnútri je plný zloby. Ježiš prirovnáva takých ľudí k „obieleným hrobom“, ktoré na slnku pekne svietia, ale vo vnútri sú plné hniloby (porov. Mt 23, 27). I tu je pravda, že nikto nie je povinný nahlas sa spovedať zo svojich hriechov. Aj telesnú chybu zakrývame; tým skôr duchovnú. Vážne však posudzuje sv. Tomáš pokrytcov, ktorí robia dojem svätosti, ale vo vnútri sa pramálo starajú o pokrok v duchovnom živote. Zvlášť nebezpeční sú pokrytci, ktorí predstierajú dokonalosť, aby sa vyšvihli k dosiahnutiu cirkevných úradov. Smiešni sú zasa tí, ktorí predstierajú zvláštne Božie poslanie a dary, zjavenia, aby sa stali zaujímavými.

Odporúčame

Blog
Zdvorilostné formy

Zdvorilostné formy

Pravdovravnosť, o ktorej sme naposledy uvažovali, by sa ťažko uskutočňovala v plnom lesku, keď by hovorenej pravde chýbala zdvorilosť. Zdvorilosť musí mať svoje formy a spôsoby, podľa miestnych i časových okolností. Čo o nich súdiť? Boli doby, kedy sa snažili zostaviť slovníky podľa rýmov, pravidie...

Blog
Pád vlády a odkaz na FACEBOOKu

Pád vlády a odkaz na FACEBOOKu

Včera padla vláda pani premierky Ivety Radičovej. Iste sa budú viesť dlhé diskusie o tom, či mala, alebo nemala padnúť. Či otázka eurovalu bola "až tak" dôležitá. Či naozaj len na Slovensku vieme, čo pomôže Európe a teraz sme to dokázali. predseda SaS Je potrebné vnímať postoj pána predsedu NR SR a ...

Blog
Nie testosteron, ale estrogén

Nie testosteron, ale estrogén

Vopred by som chcel upozorniť, že nasledujúci text nepodlieha princípom politiky rodovej rovnosti a je preto politicky nekorektný. Igor Matovič spomenul, že za rozpadom vlády je "testosteron, pričom rozum ostal doma". Dovolil by som oponovať poslancovi Matovičovi. Nie testosteron, ale estrogén. (Te...