Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. novembec 2011

Pápež a zbojníci na Slovensku

Krátko pred septembrovou návštevou Benedikta XVI. hlásal denník SME že "pápeža čaká v Nemecku bojkot". Keďže sa nevyskytol žiaden škandál, ktorý by zvýšil náklad a sledovanosť, ani nič čo sa dá jednoducho využiť na útok proti Cirkvi, po skončení návštevy sa naše liberálne, ľavicové a bulvárne médiá ...

Krátko pred septembrovou návštevou Benedikta XVI. hlásal denník SME že "pápeža čaká v Nemecku bojkot". Keďže sa nevyskytol žiaden škandál, ktorý by zvýšil náklad a sledovanosť, ani nič čo sa dá jednoducho využiť na útok proti Cirkvi, po skončení návštevy sa naše liberálne, ľavicové a bulvárne médiá téme viac nevenovali. Názory viacerých politických a náboženských predstaviteľov uverejnené vo Frankfurter Allgemeine Zeitung, z ktorých väčšina tvrdila, že pápežova návšteva bola veľkým úspechom, im už nestáli za uverejnenie. Slovenské katolícke médiá a komentáre hovoria o tom čo pápež hovoril nemeckým poslancom, občanom, duchovným, evanjelikom a podobne, ale takmer nič o tom, čo dôležité a konkrétne by to malo povedať aj nám na Slovensku.

Cirkev a vlažní kresťania
Pre dobré riešenie otázky Cirkvi, jej činnosti, chýb a postojov k nej je podľa Benedikta XVI. „dôležité, pýtať sa a uvažovať: Prečo som v Cirkvi?". Byť v Cirkvi znamená „byť v Pánovej sieti, ktorý loví dobré a zlé ryby z vôd smrti pre zem života" Cirkev je zásadne odlišná od všetkých ľudských spolkov, do ktorých sa vstupuje a vystupuje podľa toho nakoľko vyhovujú našim chutiam a záujmom. je to „sieť, ktorá sa dotýka základu môjho bytia." Vzkriesený Kristus sa stotožňuje s Cirkvou a preto „Zostať s Kristom znamená zostať aj v Cirkvi". Na základe výroku matky Terezy pripomenul že „Cirkev nie sú iba druhí, hierarchia, pápež a biskupi. Cirkvou sme my všetci pokrstení" a zároveň „Existuje potreba zmeny. Každý kresťan a všetky komunity veriacich sú povolaní k neustálej konverzii." „...tí, ktorí nepoznajú Boha a kvôli otázkam o Bohu nenachádzajú pokoj; osoby, ktoré trpia pre naše hriechy a túžia po čistom srdci, sú bližšie do Božieho kráľovstva ako „rutinní“ veriaci, ktorí vnímajú Cirkev už len ako inštitúciu, bez akejkoľvek známky viery v ich srdci." „Ujma pre Cirkev neprichádza od jej prenasledovateľov, lež zo strany vlažných kresťanov."

Aj na Slovensku treba pripomínať že Cirkev netvorí iba hierarchia. Aj tu sú dôvody k zmenám, aj tu je väčšina kresťanov "matrikových", "rutinných", zvykových, a Cirkev vníma ako folklór či spolok od ktorého vyžadujú iba servis na služby, ktoré sa im páčia.

Aj pre nás platí pápežova výzva „opustiť akékoľvek taktiky a hľadať čo najväčšiu úprimnosť, ktorá nezanedbáva ani nepotláča čo-to z dnešnej skutočnosti, ale plne žije súčasnú vieru v prostote dneška. Privádza vieru k pravej identite tým, že ju zbavuje zdanlivých prvkov viery, ktoré sú v skutočnosti obyčajnými zvyklosťami."

Cirkev a svet
„Poslanie Cirkvi vychádza z tajomstva trojjediného Boha, z tajomstva jeho stvoriteľskej lásky." „Cirkev sa musí stále znovu otvárať potrebám sveta a bezvýhradne sa mu venovať, aby trvale sprítomňovala svätú výmenu, ktorá bola zahájená vo vtelení." „...aby plnila svoju pravú úlohu, však musí vyvinúť úsilie, aby sa odpútala od mondénnosti sveta.“ „Dejiny v istom zmysle Cirkvi napomáhajú prostredníctvom rôznych sekularizovaných období, ktoré napomohli k jej očisteniu a vnútornej reforme. Sekularizácia, či už formou vyvlastnenia cirkevného majetku či odňatia ich privilégií a podobne, vždy znamenala významné oslobodenie Cirkvi od svetských foriem." ... „Ak je Cirkev oslobodená od svojho materiálneho a politického bremena, môže sa lepšie a skutočne kresťansky venovať celému svetu a byť mu otvorená. Môže s väčšou voľnosťou znovu prežívať svoje povolanie k adorácii Boha a k službe blížnemu." ( na stretnutí s laikmi angažovanými v Cirkvi a spoločnosti)

Našu Cirkev barbarsky kruto "oslobodila od majetku a politického vplyvu" komunistická diktatúra. Na konkrétnu službu lásky v materiálnom svete sú potrebné aj materiálne prostriedky a fungujúce štruktúry, preto bolo nevyhnutné obnoviť ich. Našli sme však po páde režimu ten správny spôsob a mieru pri ich budovaní? Koľko formálnych zvyklostí, zdanlivých prvkov viery sme uprednostnili pred podstatou viery, ducha, pravdy a lásky? Kde na pôde Cirkvi o tom prebehla otvorená a tvorivá diskusia? Ako reaguje a vplýva naša Cirkev na spoločensko-politické, kultúrne a ekonomicko-sociálne potreby a problémy Slovenska?

Bundestag a médiá
Informáciu že zo 620 poslancov nemeckého parlamentu chce 100 (postkomunistov, ľavičiarov a zelených) bojkotovať pápežov príhovor, povýšil denník Sme na nadpis článku o pripravovanej ceste. Reportáž z tohto vystúpenia či nebodaj analýzu jeho slov som tam ani inde nenašiel. Internetové topky.sk pod nadpisom "Pápež vystúpil v Bunestagu, protestovali tisíce ľudí" citovali jeden a pol vety z jeho prejavu. Protestu organizovanému zväzom lesbičiek a gejov venovali viac slov než príhovoru hlavy Katolíckej Cirkvi najvyšším štátnym a politickým predstaviteľom Nemecka. Ako býva pri podobných príležitostiach proticirkevne-propagandistickým zvykom, nenapísali či tie "tisíce protestujúcich" boli dva alebo tri. Ani do nadpisu nedali informáciu, že potom na Olympijskom štadióne slúžil omšu pre 70 tisíc veriacich.

Tkkbs v komentári po návšteve citovala Die Tagespost - nemecký "katolícky časopis pre politiku, spoločnosť a kultúru". Údajne kresťanskejšie Slovensko takýto časopis nemá, ak odmyslíme Zrno (ktoré vyhodili z kostolov) a Postoy.sk, ktoré sa napríklad pri každoročných spomienkach na katolícke média ani nespomenú.

Postoy.sk priniesol 28.9. k veci: "Benedikt v Bundestagu: dva pohľady" na tento zásadný prejav analýzy od šéfredaktora amerického katolíckeho portálu a profesora Georgetown University. Kvalitné a písané samozrejme vo všeobecne platnej rovine a s akcentom na pápežovo rodné Nemecko. Hodnotili ho aj slovami: „Je ohromujúci najmä pre svoju vnútornú hĺbku. Zdá sa, že pre nemeckých politikov bude táto hĺbka závratná. Predpokladám, že nemeckí politici nemajú ďaleko od svojich amerických rovesníkov, pokiaľ ide o rozhľad vo filozofických, teologických, či filozoficko-právnych otázkach". Myslím, že slovenskí politici nemajú v týchto otázkach o nič väčší rozhľad. Politickú kultúru a právnu prax majú omnoho horšiu. Preto sa treba venovať tomuto prejavu aj z hľadiska slovenskej reality.

Politici, právnici a zbojníci
Pápežov citát sv. Augustína „Odober právo – a čo potom rozlíši štát od veľkej bandy zbojníkov?“ by mal ešte dôraznejšie odznieť v slovenskom parlamente, Najvyššom súde a prezidentskom paláci. Aj pre nás platí, že „vieme z vlastnej skúsenosti, že tieto slová nie sú prázdnou frázou. Zakúsili sme oddelenie moci od práva, ba dokonca protirečenie moci právu, pošliapanie práva až natoľko, že sa štát stal nástrojom ničenia práva – stal sa veľkou bandou zbojníkov, veľmi dobre organizovanou, ktorá ohrozovala celý svet a viedla ho až k samotnému okraju priepasti. Slúžiť právu a vzoprieť sa vláde nespravodlivosti je i zostane základnou úlohou politika". Pápež za štát, ktorý sa stal „bandou zbojníkov" označil režim riadený Hitlerovou NSDAP - Nacionálnosocialistickou nemeckou robotníckou stranou. Ako tu naznačil, a inde viac krát jasne povedal a napísal, takou bola aj komunistická diktatúra.

Mechanizmus a dôsledky totalitného prekrútenia práva podrobnejšie opísal kardinál Ratzinger v knihe Európa, jej základy v súčasnosti a budúcnosti : „...Po páde týchto diktatúr sa odhalilo, aké obrovské katastrofy táto nadvláda spôsobila v hospodárskej, ideologickej a duchovnej rovine.“

Slovensko sa po páde kominzmu podstnane menej než západné Nemecko po r. 1945 a zjednotené po r. 1990 zaoberalo intelektuálne - morálnym, historickým a politickým spracovaním svojej totalitnej minulosti. Nechalo omnoho viac bývalých riadiacich pracovníkov totalitnej diktatúry vo vrcholovej politike, štátnej správe, súdnictve i riadení privatizovanej ekonomiky. A podnes ich prieskumy uvádzajú ako najpopulárnejších politikov. Zákonie horšie doplácame na „obrovské katastrofy" ich vlády, lebo v krajine ani v cirkvi nebolo dosť múdrych a spravodlivých, ktorý by ich rázne vylúčili z riadenia spoločnosti.

Inzercia

Pápež a biskupi politikom
Kancelárke, ministrom i poslancom pápež ďalej povedal: „Základným kritériom a motiváciou pre prácu politika nemá byť úspech a ešte menej nejaký materiálny zisk. Politika musí byť snahou o dosiahnutie spravodlivosti a vytvorenie základných podmienok pre pokoj." Tým potvrdil základnú požiadavku učenia Cirkvi na štát a politiku, ako ju pápeži za posledných 120 rokov opakovane zdôrazňujú.

Príhovor evanjelikom začal ocenením Lutherovho hľadania odpovede na otázku „Ako je možný Boh, ktorý je milosrdný?“ pokračoval: „Kto dnes, dokonca i medzi kresťanmi, rieši niečo podobné? Čo znamená otázka o Bohu v našom živote?....Či nie je svet ničený kvôli korupcii veľkých, ale tiež malých, ktorí myslia iba na svoj vlastný prospech? Nie je snáď devastovaný mocou drog, ktoré sú udržované na jednej strane túžbou po živote a peniazoch a na druhej strane lačnosťou po pôžitku u tých ľudí, ktorí im prepadli? Nie je snáď svet ohrozený narastajúcim sklonom k násiliu, ktoré sa nezriedka maskuje zdanlivou religiozitou? Mohli by hlad a chudoba devastovať do takej miery celé oblasti sveta, keby v nás Božia láska, počínajúc láskou k blížnemu a k Božím tvorom, k ľuďom, bola živšia?"

Mohla by na Slovensku existovať taká biedna kultúrnosť verejného života, korupcia a rozkrádanie, nespravodlivosť štátu, súdov, sociálnych rozdielov, volebné výsledky za 20 slobodných rokov i súčasné preferencie popularity keby čo len polovica z tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu neboli vlažní, zvykoví ale konali podľa jeho učenia? Existovali by, keby naši duchovní pastieri a kresťanské médiá tak dôsledne ako pápež hovorili politikom o zásadách dobrej politiky, a učili veriacich podľa akých kritérií ich majú voliť?

Diktatúra a oslobodenie
V Erfurte začal homíliu slovami "...Áno, máme skutočne dôvod z celého srdce ďakovať Bohu“ - za pád nacizmu a komunizmu. „... tu – v Durínsku i v celej bývalej NDR – ste museli znášať „hnedú“ (nacistickú) i „červenú“ (komunistickú) diktatúru, ktorá bola pre vieru akýmsi kyslým dažďom. Mnohé z následkov tejto doby musíme ešte spracovať, najmä v duchovnej a náboženskej oblasti.“..„Znovunadobudnutá sloboda dopomohla k väčšej úcte voči ľudskému životu a umožnila otvoriť mnohé nové možnosti. Zo strany Cirkvi môžeme s vďačnosťou vyzdvihnúť mnoho ďalších uľahčení, ako sú nové možnosti pre farské aktivity, obnova a rozšírenie kostolov i farských centier, diecézne aktivity pastorálneho a kultúrneho charakteru. No priniesli nám tieto možnosti aj vzrast vo viere? Neleží základný kameň viery a kresťanského života v niečom inom než v spoločenskej slobode? Mnohí presvedčení katolíci zostali verní Kristovi a Cirkvi aj v ťažkej situácii vonkajšieho útlaku.“ Poďakoval kňazom, ich spolupracovníkom a spolupracovníčkam z tohto obdobia, a zvlášť rodičom ktorí počas prenasledovania vychovali deti v katolíckej viere.

Spomenul patrónku diecézy, sv. Alžbetu, (ktorá sa narodila v Bratislave), a misionárov vrátane sv. Kiliána ktorý „zomrel ako mučeník, pretože kritizoval morálne poklesky miestneho vojvodu". Svätí „nám ukazujú, že žiť aktívne s Bohom je možné a dobré, že je možné ho dávať na prvé miesto, a nepovažovať ho len za nejakú skutočnosť uprostred mnohých iných.“

„Politické zmeny v roku 1989 boli motivované nielen túžbou po bohatstve a možnosti cestovať, ale podstatne tiež túžbou po pravdivosti. Táto bola udržiavaná tiež vďaka ľuďom, ktorí boli pripravení obetovať svoj život v službe Bohu a blížnym. Títo ľudia i uvedení svätí nám dnes dodávajú odvahu, aby sme využili túto novú situáciu. Nechceme sa ukryť v čisto súkromnej viere. Ale chceme zodpovedne spravovať slobodu, ktorú sme dosiahli."

Žiadne hrubé čiary
Výzva apoštola napomínať a hlásať pravdu "vhod i nevhod" znamená v dnešnej reči hlásať ju dôsledne, múdro a bez politickej korektnosti. To spravil Benedikt XVI. aj pri septembrovej návšteve Nemecka. Sebe, téme a okolnostiam primeraným spôsobom dôsledne hlásal tú pravdu, ktorú Biblia a Cirkev učí už 2000 rokov. Mnohí bojujú proti Cirkvi a pápežovi práve pre neochotu prijať ju.

Na Slovensku sa viacerí hrdia nadpriemerne pozitívnym vzťahom k pápežovi. V oblasti spoločensko- politickej, kultúrnej ekonomickej je však naša spoločnosť i cirkev veľmi ďaleko od jeho príkladu, výziev a učenia. Naši cirkevní predstavitelia nenasledujú príklad sv. Metoda, posledných pápežov, ale i viacerých biskupov iných krajín, a až na výnimku biskupa Baláža za 20 slobodných rokov nepovedali politikom jasne a otvorene aké sú podstatné zásady dobrej a zlej politiky. Naši duchovní pastieri (až na zriedkavé výnimky) ani katolícke noviny takmer vôbec neučia veriacich ako podľa kresťanských kritérií posudzovať, podporovať a voliť politikov. Jeden zväčša príliš všeobecný pastiersky list raz za 4 roky je žalostne málo. Kresťania zlyhali v mediálnej oblasti, takže nemáme žiadne kresťansko-sociálno-konzervatívne ako-tak mienkotvorné médium. V rámci Cirkvi takmer neexistuje priestor na vecnú a otvorenú diskusiu, výmenu názorov a trebárs i kritiku z hľadiska kresťanského učenia. Tých pár jednotlivcov, ktorí sa o to niekedy so značnými obeťami snažia, nemá žiadnu podporu „duchovných pastierov“, a profesionálni „kresťanskí“ politici ich ignorujú.

Niektorí kňazi a biskupi sa viac krát vyjadrili „nevhod“ nie v zmysle požiadavky apoštola Pavla, ale tak, že podporili politikov konajúcich v príkrom rozpore s tým, čo učil Ján Pavol II., a čo povedal aj Benedikt XVI. v Nemecku. Nemálo katolíkov ospevuje vojnový Slovenský štát, ktorý vznikol pod tlakom a bol vazalom a spojencom toho nacistického režimu, ktorý pápež jednoznačne odsúdil. Dokonca aj na kresťanskom portáli Postoy.sk sa v diskusiách objavuje obhajoba nacizmu, podobnou rétorikou ako iní obhajujú komunistický režim - že v podstate je to dobrá myšlienka a systém, stačilo odstrániť niekoľko chybičiek. Iní pristali na politiku hrubých čiar za komunistickou minulosťou, vďaka ktorej spoločnosť ponechala veľkú časť politickej, mediálnej i ekonomickej moci a vplyvu bývalým funkcionárom komunistickej diktatúry. Zákonitým dôsledkom bolo, že Slovensko sa stalo krajinou zbojníkov, v zmysle bezprávia, rozkrádania a nespravodlivosti, ako to Benedikt rozobral v Bundestagu na základe citátu sv. Augustína.

Radosť z pravdy
„Bez poznania Boha sa človek stáva manipulovateľný. Viera v Boha sa musí konkretizovať v našom spoločnom úsilí pre človeka. Súčasťou tohto úsilia nie sú len základné kritériá ľudskosti, no predovšetkým a veľmi konkrétne práve láska, ktorú nás učí Ježiš v opise posledného súdu (Mt 25): Boh Sudca nás bude súdiť podľa toho, ako sme sa správali voči našim blížnym, voči tým najmenším spomedzi jeho bratov. Disponovanosť pomáhať v dnešných potrebách, nezávisle od vlastnej životnej situácie, je základnou úlohou kresťana." povedal pápež počas ekumenickej bohoslužby.

Benedikt XV. sa pri stretnutiach s rôznymi skupinami venoval aj iným témam. (Texty jeho rečí sú na stránke tkkbs. Tu som sa venoval tej oblasti, ktorá na Slovensku kriticky chýba.) Najčítanejší a najvplyvnejší nemecký denník Bild v článku o vigílii s mládežou poukázal na veľkú radosť zo stretnutia. Článok končil konštatovaním, že „pápež sa dotkol sŕdc Nemcov a už nie je v Nemecku neznámym.“ Ak skutočne spoznáme jeho slová a budeme sa nimi riadiť v našej Cirkvi i spoločensko-politickej, kultúrnej a ekonomickej oblasti, skončí sa vláda zbojníkov a prinesie to viac radosti aj na Slovensko.

Odporúčame

Blog
Chyby nášho najlepšieho prezidenta

Chyby nášho najlepšieho prezidenta

Keď zomrel Václav Havel, náš najlepší prezident za vyše 50 rokov, bol som okrem iného zvedavý aké reakcie to vyvolá na Slovensku, a zvlášť u slovenských katolíkov. Ako realistické sa znova ukázali pesimistické očakávania. Pre väčšinu občanov Slovenska to zdá sa neznamenalo takmer nič, čo priamo súvi...

Blog
Študenti objavujú nenápadných hrdinov - pozvánka na konferenciu

Študenti objavujú nenápadných hrdinov - pozvánka na konferenciu

Ústav pamäti národa, Konfederácia politických väzňov Slovenska a OZ Nenápadní hrdinovia Vás pozývajú na slávnostnú študentskú konferenciu, ktorá je vyvrcholením III. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom 1945 – 1989. pozvankaNH-title_0.jpg Študent...

Blog
O priateľstve

O priateľstve

Kto by netúžil mať skutočného priateľa? Takého človeka, ktorému by sa mohol so všetkým zdôveriť bez obáv, že to zneužije. Takého človeka, ktorý by ho prijal aj s jeho chybami. Človeka, ktorému by mohol povedať aj to, čo sa mu na ňom nepáči, bez toho že by sa preto na neho nahneval. Kto by netúžil ma...