Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. máj 2021

Komu slúžia masmédiá – dobru či zlu?

Komu slúžia masmédiá – dobru či zlu?

Ilustračný obrázok: pixabay.com

Autor: Júlia Kubicová 

Každoročne v 7. veľkonočnú nedeľu – nedeľu pred zoslaním Ducha Svätého – pápež i biskupi na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu vyzývajú ľud k modlitbám za pracovníkov v masmédiách. Prečo? Nie sú azda modlitby za iných ľudí, napríklad trpiacich, bez domova, chorých či závislých, dôležitejšie? 

Nie. Médiá majú v súčasnosti obrovský vplyv. Sami vidíme a veľmi citlivo vnímame, ako ľudia pracujúci v masmédiách svojou prácou a postojmi dokážu usmerňovať až meniť ľudské názory, túžby, chovanie, postoje, a dokonca i myslenie ľudí. Je len na nich, či tento dar mediálnej moci využijú v prospech dobra alebo zneužijú v prospech zla. 

Pre nás ako prijímateľov informácií to znamená rozlišovať zdroje a dôkladne si vyberať, akým správam, obrazom a zvukom budeme venovať svoj čas a dovolíme nimi zaplniť svoje vnútro. Je dôležité podnecovať kritický úsudok rozumu a byť otvorený i pre Ducha Svätého, čo vzbudzuje opatrnosť a pri výbere informačného obsahu volíme tie, ktoré sú v službách evanjelizácie. Na tento fakt neustále upozorňujú i naši duchovní otcovia. 

Sila médií očami pápežov

Cirkev uznáva dôležitosť komunikačných prostriedkov, keďže „sú spoločným vlastníctvom celého ľudstva a majú veľký vzdelávací a výchovný účinok“ (koncilová deklarácia Gravissimum educationiso kresťanskej výchove, r. 1965, b. 4). Konciloví otcovia od začiatku však upozorňujú aj na všímanie si sprievodných okolností, teda cieľ, osoby, miesto a čas, v ktorých sa komunikácia uskutočňuje, nakoľko ovplyvňujú mravnú hodnotu danej informácie. Zaujímavé, na akú vysokú úroveň vyzdvihli médiá pri výzve zapojiť ich do evanjelizačnej služby, ktorú prirovnali spôsobom, ako keď sa meno Pánovo zvelebovalo veľdielami klasických umení (koncilový dekrét Inter mirifica – o spoločenských komunikačných prostriedkoch, r. 1963, b. 24). Najmä po Druhom vatikánskom koncile nielen laikov, ale i kňazov vyzývali k používaniu moderných komunikačných prostriedkov pri pastoračnej činnosti vo farnosti, pri katechézach a kázňach (Koncilový dokument Optatam totius, r. 1965). O desať rokov neskôr pápež Pavol VI. nazval komunikačné prostriedky modernou kazateľnicou. Podľa neho majú byť médiá v službe evanjelia a Cirkev by sa dokonca cítila vinnou pred Bohom, keby tento spôsob evanjelizácie nevyužila (exhortácia Evangelii nuntiandi, r. 1975). Podľa koncilových otcov kresťanské posolstvo musí byť integrované do tejto modernou komunikáciou vytvorenej novej kultúry s novou rečou, technikami i psychologickými postojmi. Prejavili tak jasnú otvorenosť voči novosti nielen v technológiách, ale aj v psychológii, s kritickým nadhľadom vedúcim k upevneniu morálky a obrane slobody. Zdá sa, že ich výzva sa naplno realizuje až po päťdesiatich šiestich rokoch, a to práve „vďaka“ vládnym obmedzeniam spojených s koronakrízou, ktoré donútili kňazov v čo najväčšej miere využívať médiá na ohlasovanie radostnej zvesti.

Pápež Ján Pavol II. tiež pobádal rozvíjať a využívať médiá v prospech spásy ľudstva (apoštolská exhortácia Catechesi tradendae, r. 1979, bod 46). Podrobne sa týmto témam venuje v posolstvách k 33. - 39. svetovému dňu spoločenských oznamovacích prostriedkov. Jeho nástupca, pápež Benedikt XVI. pokračoval v tejto línii a napísal posolstvá k 40. - 47. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Súčasný pápež František napísal posolstvá k 48. a k 55. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. V tohoročnom s názvom Poď a uvidíš ľudí vyzýva k osobnému kontaktu, teda k spôsobu, akým sa za čias pozemského života Ježiša Krista odovzdávala kresťanská viera. Mediálnych pracovníkov podnecuje k jasnej a poctivej komunikácii. Apeluje na obozretnosť voči mediálnej manipulácii a „odhaľovaniu falošných správ, čo však nemá viesť k tomu, aby sme masmédiá démonizovali, ale k väčšej schopnosti rozlišovať a k zrelšiemu zmyslu pre zodpovednosť, tak pokiaľ ide o šírenie, ako aj prijímanie informačných obsahov“.

Varovanie Benedikta XVI. pred mediálnymi vlkmi v ovčom rúchu

K otázke ohlasovania evanjelia v médiách sa jeho predchodca, pápež Benedikt, ešte keď bol kardinálom, staval tiež veľmi kriticky. V masmédiách oprávnene videl veľa „vlkov v ovčom rúchu“ (Mt 7, 15), ktorí sa prestrojujú za hlboko veriacich katolíkov a hlásajú do neba volajúce bludy. A tak sa podľa neho ohlasuje chaotická miešanina najprotichodnejších ideí, ktoré však svojím spôsobom majú punc módnosti, k čomu sa prikláňa väčšina. A názor väčšiny dáva ľuďom akýsi pocit istoty. Keď sa však ozve Cirkev, už sa to nepáči ani tým veriacim, ktorí ešte včera patrili k jej verným. (RATZINGER, J.: Církev jako společenství. Praha: Zvon, 1994, s. 25.) Čo platilo vtedy, platí i dnes. K niektorým takzvaným katolíckym médiám sa v súčasnosti podobne vyjadril i hovorca KBS Martin Kramara, v súvislostiach so šírením dezinformácií prostredníctvom internetu

Médiá sú podľa Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky aeropágom dnešných čias

Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vydala dokumenty, v ktorých veriacich povzbudzuje k používaniu moderných technológií, teda i médií v službách evanjelia. Médiá nazvala „aeropágom dnešných čias“, ktoré vyšli v ústrety poslucháčom, aby ich získali. Zároveň upozorňuje aj na negatíva, a to, že médiá majú moc ovplyvniť nielen spôsob myslenia, ale aj jeho obsah. Teda, čo médiá neuznajú za dôležité, človeku sa zdá byť bezvýznamné. A tak môžu prehlušiť hlas evanjelia (pastoračné inštrukcie k dekrétu Druhého vatikánskeho koncilu o spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et progressio, r. 1971 a Aetatis novae, r. 1992) a zvrátiť chápanie cieľa a zmyslu života. O pár rokov neskôr poukazovala na užitočnosť reklamy, jej kultúrny a morálny význam, ale i na jej negatívne účinky, ktoré majú dopad na skazu morálky; preto vymenúva vybrané morálne zásady, medzi ktoré patrí napríklad pravdivosť v reklame, zachovanie dôstojnosti ľudskej osoby a spoločenská zodpovednosť (dokument Etika reklamy, r. 1997) a o päť rokov neskôr prostredníctvom ďalších dokumentov upozornila ako na pozitíva, tak i na negatíva internetu a odporúčala ho postaviť tiež do služby Slova (dokumenty Cirkev a internet, dokument Etika a internet, r. 2002).

A čo na to slovenskí biskupi?

Konferencia biskupov Slovenska zriadila Radu pre spoločenské komunikačné prostriedky, ktorej pôvodný názov bol Komisia pre masmédiá Konferencie biskupov Slovenska. Na svojej web stránke ponúka zoznam odporúčaných katolíckych médií na Slovensku a vo svete

V súvislosti s verejnou podporou masmédií na evanjelizačné ciele napísali biskupi v roku 1997 Príhovor na 7. veľkonočnú nedeľu – Svetový deň masmédiía o dva roky neskôr Pastiersky list biskupov Slovenska k 33. svetovému dňu spoločenských dorozumievacích prostriedkov, v ktorých upozorňujú na slovenské katolícke médiá a vyzývajú veriacich k ich podpore. V Pastoračnom pláne pre roky 2001 - 2006 venovali kapitolu v prvej časti masmédiám ako prostriedkom spoločenskej komunikácie, kde analyzovali situáciu. V nasledujúcom Pastoračnom pláne pre roky 2007 - 2013 mediálne výzvy len implicitne zahrnuli. V roku 2013 Konferencia biskupov Slovenska vydala Normy ohľadom katolíckych médií a vystupovania klerikov a zasvätených osôb a predkladania katolíckej náuky prostredníctvom prostriedkov spoločenskej komunikácie. Pravidlá pre pastoračnú starostlivosť Cirkvi na Slovensku ohľadom správneho a účinného predkladania evanjeliového posolstva zhrnula do pätnástich bodov. Okrem iného uvádza, že „nik nemá právo vystupovať v médiách v mene Cirkvi, ak na to nebol v zhode s kánonickým právom ustanovený alebo splnomocnený“. Toto právo sa dostane iba takému, ktorý sa vyznačuje „vernosťou učeniu evanjelia, spoľahlivými vedomosťami, rozvážnosťou a zodpovednosťou za vypovedané slová, starostlivosťou o lásku k pravde a o účinné odovzdávanie evanjeliového posolstva“. Avšak aj splnomocnenci sa majú zdržať vystupovania v médiách, osobitne ak ide o zložité a kontroverzné otázky, a sú povinní rešpektovať názor Konferencie biskupov Slovenska v otázkach, ktoré boli predmetom jej oficiálneho stanoviska. Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska prezentuje v médiách jej hovorca, ktorým je v súčasnosti Martin Kramara. 

Náboženské programy nielen v katolíckych médiách 

Náboženské spoločnosti majú právo na vysielací priestor i vo verejnoprávnych médiách. Okrem katolíckych médií tak i Slovenská televízia a Slovenský rozhlas by mali vysielať náboženské programy.  Na výrobu týchto programov bola v roku 1990 zriadená Redakcia duchovného života Slovenskej televízie. Slovenský rozhlas začal s náboženským vysielaním v roku 1927, ktoré komunisti v roku 1952 zastavili a obnovené bolo až v roku 1990. Dohoda o spolupráci medzi Vatikánskym rozhlasom a Slovenským rozhlasom (dnes RTVS) v Bratislave je od roku 1991. Na základe nej rozhlas prináša informácie o živote kresťanov na celom svete.

Zlo je v médiách rovnako reálne a prítomné ako aj dobro 

Dejiny poukazujú na fakt, ktorý prítomnosť potvrdzuje, a to, že zlo je aj v médiách rovnako reálne a prítomné ako aj dobro. V dnešnej dobe je nanajvýš nevyhnutné uvedomovať si existenciu realít, v ktorých človek žije – fyzickej, psychickej, duchovnej, a teda i virtuálnej, a to spôsobom vedomým i nevedomým. Reálne a viditeľné informácie si človek môže vybrať a rozhodnúť sa, či ich bude sledovať alebo nie, či s nimi bude súhlasiť alebo nie. Podvedomé informácie veľakrát nepostrehne, lebo sú mu médiami často podsúvané skryte. 

Inzercia

Ak človek vedome nevníma životné okolnosti, jeho podvedomie je v strehu a dokáže zachytiť i najmenšie detaily, ktoré môžu nechať stopu v jeho vedomí, ani o tom nemusí vedieť. Takýmto spôsobom zapĺňa svoje vnútro bez toho, aby si dané informácie či podnety zvolil a s nimi súhlasil. To sa deje napríklad pri pustenej televízii alebo rádiu, ktoré mnohým ľuďom počas dňa slúžia ako podmaz, aby zahnali ticho, tlmiac svoje svedomie hlásiace sa o slovo. Ak je vysielaný obsah biblický, jeho vnútro, srdce môže byť plné biblických odkazov. Ak je to obsah skazený, i jeho myšlienky a srdce sa môžu kaziť. Ak je to obsah neužitočný, jeho srdce bude plné zbytočností, ako napríklad pikošiek zo showbiznisu. 

Podprahové informácie bývajú nanútené, často s úmyselne pomýleným posolstvom 

Cieľom podprahových informácií v médiách je odovzdanie istých posolstiev, s ktorými nemusí byť človek stotožnený. V extrémnych prípadoch sa dokonca môže stať, že podvedomie vypláva na povrch a začne nahrádzať vedomie. To sa deje napríklad vtedy, keď je človek v stave depresie alebo užíva omamné látky. Informačný obsah, ktorý sa v ňom nahromadil, môže začať útočiť na jeho zmysly. Preto úlohou človeka je rozlišovať a správne si vyberať relácie, programy a články, ktoré obohatia jeho duchovný rozvoj a osobnostný rast. Namiesto toho, aby ho vtiahli do skazy a sebadeštrukcie, ktorá sa môže prejavovať negatívnym ovplyvňovaním jeho rozumu, hodnôt i viery, a v extrémnych prípadoch i ohrozovať jeho zdravie a život. 

Nie každé zlo sa snaží skrývať

Sú mediálne zlá, ktoré sú absolútne zjavné a pod rúškom atraktivity či zneužívania ľudskej nevedomosti až hlúposti im človek podľahne. Vidíme to nielen vo filmoch, reklamách a programoch, ale i v rôznych hrách a výzvach na sociálnych sieťach. Napríklad známy je prípad smrti dievčatka, ktoré sa snažilo uškrtiť sa pomocou pásky, aby plnila smrtiacu výzvu Blackout Challenge, v ktorej sa užívatelia TikToku snažili vyvolať mdloby alebo sa dostať do bezvedomia. Komunikácia so zlom zvykne končiť osobnou prehrou. Preto i médiá v područí zla treba striktne odmietnuť.

Z plnosti srdca hovoria ústa... 

Čo teda všetko majú v rukách pracovníci masmédií? Okrem výberu informácií, ktoré majú človeka informovať, vzdelávať, varovať alebo potešiť, sú zodpovední za informačný tok správ a obrazov vtláčaných do podvedomia ľudí, čím môžu ovplyvňovať ich zmysly. Zmyslovému vnímaniu sa venovali aj výskumníci informačnej a ontogenetickej psychológie, ktorí priniesli zaujímavé zistenia. Podľa nich človek zrakom vníma 83 % informácií, sluchom 11 %, čuchom 3,5 %, hmatom 1,5 % a prostredníctvom chuti 1,0 % informácií. (Porov. ŠELINGA, J.: Obraz a jeho úloha v katechéze. skriptá. Nitra : RKCMBF UK Teologický inštitút v Nitre, 1998, s. 25.)   Samozrejme, tieto údaje nezohľadňujú individuálne špecifiká; ako i fakt, že zatiaľ čo muži na spracovanie informácií používajú len jednu hemisféru, ženy používajú dve. 

Na jednej strane je tu zodpovednosť človeka, ktorý starostlivo vyberá dôveryhodné informácie z dôveryhodných zdrojov, a na druhej strane je tu i zodpovednosť pracovníkov masmédií, akými informáciami budú zapĺňať nielen mediálny a virtuálny priestor, ale i myslenie, a teda i postoje či veci, o ktorých budú ľudia v živote rozmýšľať a s akou informačnou formáciou budú vyrastať mladé generácie, a tak utvárať náš svet.

Ak chcú pracovníci médií naplniť výzvu pápežov a postaviť moderné komunikačné prostriedky do služieb evanjelia, je potrebné, aby boli otvorení kreativite, vnímaví na každodenné výzvy Ducha a odvážni ich plniť. Ak budú mať priority života zoradené v tom správnom poradí, budú vedieť určiť aj to, ktorá informácia je hodná toho, aby bola medializovaná. Ktorá informácia je hodná toho, aby ovplyvňovala ľudí a ich životy. Je dôležité, ako upozorňovali aj konciloví otcovia, aby všetci, ktorí majú účasť na príprave a šírení mediálnej tvorby, usmerňovali svoje ekonomické, politické a umelecké záujmy takým spôsobom, aby sa nikdy nestavali proti spoločnému dobru. Oni sú tými, ktorí svojimi informáciami a podnetmi môžu nasmerovať ľudstvo buď na správnu alebo zlú cestu (dekrét Inter Mirifica, b. 11). Je výzvou, aby redaktori a moderátori hovorili novými jazykmi (Mk 16, 17; porov. Aetatis novae, b.11) a šírili do sveta evanjelium radosti, nádeje a lásky. Teda nie sveta, nie seba, nie zbytočností či zloby. A to vyžaduje prácu na sebe. Ak kresťania, ktorí budujú, tvoria a ovplyvňujú verejnú mienku, majú na zreteli jasný zmysel a cieľ svojej práce, teda: Omnia Ad Maiorem Dei Gloriam, lepšie rozlíšia podstatné od nepodstatného, dobré od zlého, krásne od skazeného, pravdivé od falošného.

Sedmoro pri sledovaní médií:

  1. Overovať informačný zdroj, neveriť všetkému a každému. Skúmať a dať si do súvislostí všetky okolnosti zberu informácie.
  2. Byť pozorný na hĺbku a kvalitu prijímaných i odovzdávaných slov, či nie je informácia odovzdaná nadľahčeným alebo zmanipulovaným spôsobom. 
  3. Zvážiť, či prijímané informácie sú pre život osožné, a podľa toho sa rozhodnúť, či pokračovať v ich sledovaní a šírení alebo nie.
  4. Uvedomiť si svoju spoluzodpovednosť za šírenie informácií. To znamená nielen podporovať šírenie kvalitných pravdivých informácií, odmietať šíriť nedôveryhodné informácie z nedôveryhodných zdrojov, ale i pripomienkovať informačný obsah a zodpovedné osoby – teda aktívne reagovať konkrétnymi podnetmi, či už pozitívnymi alebo negatívnymi. Slovo má svoju moc a rezonuje i vo svedomí človeka pracujúceho v médiách.
  5. Nezapínať televíziu, rádio či internet len kvôli tomu, aby „nebolo ticho“. Ticho býva veľakrát užitočnejšie než informácie z médií, dokonca môže sprostredkovať oveľa dôležitejšie a múdrejšie posolstvo.
  6. Vedieť, kedy je správny čas televíziu či rádio zapnúť, prepnúť a vedieť, kedy je načase ich vypnúť.
  7. Nezabíjať a nemrhať svojím vzácnym časom bezcieľným sledovaním médií. 

 

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Americká potratová irónia

Americká potratová irónia

Prepáčte mi dnešnú ironickú poznámku. Vopred upozorňujem, že sa nechcem nikoho dotknúť. Všetkým preto posielam srdečné pozdravy, aj tým, ktorí so mnou nesúhlasia. O tom to je :).