Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
16. máj 2021

Čo hovorí Biblia o homosexualite?

Hoci Biblia bola napísaná pred tisíckami rokov, aj dnes môže osloviť čitateľa pri hľadaní odpovedí na mnohé dilemy, ktoré ho zaujímajú a trápia.
Čo hovorí Biblia o homosexualite?

Homosexualita v rozličných formách sprevádza ľudstvo od samotného počiatku. Colin Spencer v knihe Dejiny homosexuality uvádza, že homosexuálny rituálny styk existoval už v archaickom indoeurópskom svete mimo Grécka, vo veľkej rodine národov obývajúcej územie od brehov Atlantického oceána až po rieku Gangu.

Biblia, základný text judaizmu a kresťanstva, spomína homosexuálne správanie na niekoľkých miestach - jej postoj je vždy a jasne negatívny. Napriek tomu dnes v kresťanskom svete vyvstáva kľúčová otázka interpretácie týchto textov. Ako vykladať biblické pasáže odkazujúce na homosexualitu - treba ich chápať čisto v dobovom duchu alebo majú aj nejaké morálne posolstvo pre dnešné časy? Táto otázka rozdeľuje kresťanské cirkvi. Kým liberálnejšie kresťanské denominácie obhajujú práva LGBTI komunity a požehnávajú homosexuálne páry, konzervatívnejšie krídlo bráni výlučnosť a posvätnosť manželstva jedného muža a jednej ženy.

V Biblii výraz homosexualita nenájdeme, ten sa poprvýkrát v angličtine objavuje až v 19. storočí, keď ho použil americký neurológ Charles Gilbert Chaddock. Vráťme sa však späť do biblických čias a preskúmajme aspoň niekoľko pasáží, ktoré priamo či nepriamo spomínajú homosexuálne správanie.

Padla Sodoma a Gomora kvôli homosexualite?

Biblické texty, ktoré narážajú na homosexualitu nájdeme už v prvej (hoci pravdepodobne nie historicky najstaršej) knihe Biblie - Genezis. V 18. kapitole Genezis sa dočítame, že Boh si nevie rady s problémovými mestami Sodoma a Gomora, a tak sa zverí svojmu oddanému služobníkovi Abrahámovi: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký.Abrahám však svojmu Pánovi odvážne protirečí a začne vyjednávať, aby ich kvôli zopár spravodlivým nezničil. Boh napokon ustúpi.

Krátko nato však do Sodomy prichádzajú dvaja anjeli oblečení za mužov, aby navštívili Abrahámovho synovca, Lota. Lot ich s radosťou prijme, no čoskoro nastáva otrasná scéna: všetci muža z mesta obkolesia dom a žiadajú Lota, aby im svojich hostí prepožičal na sexuálne potešenie. Lot zvrátenú požiadavku odmietne a namiesto toho im chce vydať svoje dcéry. Sodomskí muži trvajú na svojom. Pre Boha je toto už evidentne posledná kvapka a tak čoskoro spustí na nepodarené mestá síru a oheň.

Sodoma a Gomora boli skutočné mestá, ktoré sa nachádzali v blízkosti Mŕtveho mora a v oblastiach so seizmickou aktivitou. V súčasnosti vedci uvažujú, že možným hrobárom týchto miest bol meteroid, ktorý pred približne 3 700 rokmi pochoval miestnu civilizáciu.

Bez ohľadu na presnú historicitu príbehu - aké je jeho morálne posolstvo? Dlhé stáročia je sodomia v cirkevných kruhoch označenie pre hriech homosexuality. Liberálni teológovia však odmietajú prepájať zvrátené chúťky tlupy sodomských mužov s modernými zápasom za legitimizáciu homosexuálnych zväzkov, ktoré sú údajne postavené na vernosti a láske. Niektorí z nich dokonca hovoria, že Sodomu a Gomoru pochoval aj nedostatok pohostinnosti od miestnych sodomských mužov voči cudzincom (anjelom). Tak či onak, Biblia v tomto prípade ostro odsudzuje homosexuálne počínanie sodomských mužov. Na strane druhej, treba pripomenúť, že homosexualita nebola jediným alebo hlavným hriechom Sodomy. V Písme sa môžeme dočítať o ďalších príčinách: pýcha, sýtosť chleba a sebaistý pokoj. (pozri Ez 16,49)

Zákaz v knihe Levitikus

Na svete dnes nájdeme osem krajín, ktoré trestajú smrťou homosexuálne správanie. Ide o Afganistan, Brunej, Irán, Mauritánia, Nigéria, Saudská Arábia, Somálsko a Spojené arabské emiráty. Podobný trest za homosexuálne správanie je obsiahnutý v Mojžišovom zákonníku, v knihe Levitikus. Levitikus je v poradí tretia kniha v Starom zákone a obsahuje celú sadu právnych, liturgických, ceremoniálnych a morálnych predpisov a nariadení. Na praktizovanie homosexuality má skutočne tvrdý meter.

Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť. (Lv 18, 22)

Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Sami ponesú vinu za svoju krv.(Lv 20, 13)

Liberálni teológovia a biblisti by opäť protestovali a tvrdili by nám, že starozákonná doba je už predsa dávno preč. Dnes už väčšina nariadení z knihy Levitikus stratila svoju platnosť. Prináša vari dnes niekto ako obetu Pánovi teľa alebo býčka, ako sa píše v Levitiku 9,2? Alebo dodržuje nejaký kresťan zákaz jesť krv (Lv 17,10)? Prečo teda aj dnes trestať homosexuálov alebo odopierať im registrované partnerstvá?

Tento výklad však nerozlišuje medzi liturgickými a morálnymi biblickými nariadeniami. Kým liturgia sa v priebehu dejín (vidíme to aj v cirkevných dejinách) menila, morálka zostáva tá istá. Kým zabíjanie zvierat a ich obetovanie Bohu je prekonané a nahradené novozákonnou Kristovou obeťou, morálne nariadenia ako zákaz vraždy, krádeže či mimomanželského sexu sú trvalé a platné v celej Biblii.

Inzercia

Existujú však úvahy o tom, že Biblia by mohla poskytovať dokonca potvrdenie pre homosexuálne zväzky. Majú to byť slová slávneho Dávida, ktorý týmito slovami oplakával smrť svojho blízkeho priateľa Jonatána: Tvoja láska bola pre mňa podivuhodnejšie ako láska žien. Na strane druhej, uvedený výrok sa dá chápať aj ako poetické vyjadrenie alebo skôr ako Dávidov nárek. 

Pozrime sa však ešte na to, čo nám k našej téme môže povedať Nový zákon. Predbežne však môžeme povedať, že už nevyzýva popravovať homosexuálov, ako to robí kniha Levitikus.

Čo na to Ježiš a Pavol?

Ústredná postava kresťanstva - Ježiš Kristus v evanjeliách o homosexuáloch a vôbec o homosexualite mlčí. Aspoň zdanlivo. Toto zdanlivé Ježišovo mlčanie si niektorí kresťanskí zástancovia LGBTI práv vysvetľovali ako potvrdenie rovnocennosti homosexuality s heterosexualitou. Ježiš sa však nevyjadruje k mnohým etickým otázkam napr. k legitímnosti otroctva – fenomén, ktorý bol celkom bežný v jeho dobe. Mlčanie teda nemusí vždy znamenať potvrdenie.

Ježiš sa o manželskej a rodinnej etike vyjadruje iba striedmo. No pasáž z Mt 19, 4-6 hovorí jasnou rečou. Na otázky farizejov či smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny odpovedá takto: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ Ježiš teda potvrdzuje to, čo bolo Bohom stanovené od počiatku - manželstvo je záležitosť muža a ženy. Nikde ani len nenaznačuje žeby tomu malo byť inak.

V otázke homosexuality je oveľa jednoznačnejší apoštol Pavol. V Liste Rimanom nachádzame vari najpriamočiarejšie odsúdenie homosexuálneho správania. Svätý Pavol vníma takéto konanie ako dôsledok odvrátenia sa od Boha:

„Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“

Liberálni exegéti sa však domnievajú, že apoštol Pavol nemal na mysli primárne homosexuálov, ale heterosexuálov, ktorí obrátili kabát a chceli si spestriť svoj sexuálny apetít. Podobný argument je vytiahnutý aj v prípade Pavlovho varovania vo svojom Prvom liste Korinťanom: „Či neviete, že nespravodliví nedostanú do dedičstva Božie kráľovstvo? Nemýľte sa! Ani smilníci ani modloslužobníci, cudzoložníci, rozkošníci ani súložníci mužov, zlodeji ani chamtivci, opilci, utŕhači ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“

Niektorí teológovia sa domnievajú, že Pavol tu pod „súložnikmi mužov“ nemal na mysli homosexuálov, ale narážal na pomerne rozšírený dobový jav nazývaný pederastia - sexuálnej (a nielen sexuálnej) náklonnosti dospelých mužov k nedospelým chlapcom.

Tieto úvahy však privádzajú k otázke - ak Biblia jasne a konzistentne odsudzuje homosexuálne konanie, prečo by sme sa mali domnievať, že by nám nepovedala nič napríklad k partnerstvám dvoch osôb rovnakého pohlavia? Biblia sama o sebe ani náznakom nehovorí, že takéto partnerstvo je z pohľadu kresťanskej teológie a etiky rovnocenné s manželstvom jedného muža a jednej ženy. Nie je teda vari legitimizovanie homosexuálnych vzťahov zo strany niektorých kresťanov odvrátením sa od biblického učenia?

Rozhodujúcou otázkou však môže byť to ako budeme príslušne texty vykladať: či v duchu katolíckej tradície, ktorá konzistentne učí, že homosexuálne vzťahy nemožno schvaľovať alebo v duchu sola scriptura (iba Písmo), ktorá viac-menej stojí na výkladových schopnostiach (alebo ne-schopnostiach) konkrétneho jednotlivca. Samotná Biblia však podľa môjho názoru nedáva žiadnu schvaľovaciu pečiatku pre homosexuálne páry. 

Titulný obrázok – wikipedia.eng

Zaujímam sa o kresťanskú vieru vo vzťahu k spoločnosti, rozumu a vede. „Každý človek sa môže stať kresťanom, ale iba ten, kto sa ním skutočne stane, je bratom.“ (Joseph Ratzinger, Úvod do kresťanstva) Kontakt: bloger.kc@gmail.com

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Slovenskí konzervatívci, predkonciloví pápeži a očkovanie

Slovenskí konzervatívci, predkonciloví pápeži a očkovanie

Viacerí slovenskí super pravoverne sa tváriaci veriaci a „katolícko-konzervatívne“ dezinformačné weby odmietajú očkovanie (nie len) proti pandémii Covid-19. Ich názory sa medzi našimi kresťanmi šíria viac než slová a postoje pápeža Františka, ktorý očkovanie a protikovidové opatrenia podporuje. Františka aj weby ako Gloria.tv, Svetlo sveta zdieľané Hlavnými správami, Christianitas a podobné kritizujú za údajný liberalizmus. Zaujímavé fakty o postoji „predkoncilových” pápežov k očkovaniu priniesol edičný riaditeľ Vatikánskych médií Andrea Tornielli.