Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. máj 2021

Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (3/3)

Rozprava o kultúrnosti (1943) od Ladislava Hanusa ponúka šesť konkrétnych návodov, ktoré môžu pomôcť skultúrniť naše rodiny a spoločnosť. Prvými štyrmi sme prešli v predchádzajúcich príspevkoch – sú nimi SNAŽIVOSŤ, STANOVISKO, ŠÍRKA a PRÍRODA. Posledné dve vyvolávajú o čosi dráždivejšie otázky. Je kresťanstvo naozaj základom našej kultúry? A musia byť dobráci vždy naivní a slabí?
Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (3/3)

5. Zbožnosť

Túto podkapitolu Hanus začína opisom ušľachtilosti ako najvyššej cnosti. Ušľachtilosť by sme si dnešným jazykom mohli preložiť ako čestnosť, poctivosť či slušnosť. Bohužiaľ, len pre málo mladých sú tieto cnosti tým, čo by chceli v živote dosiahnuť. Nehovoriac o zbožnosti, ktorú Hanus vidí ako jeden z prameňov ušľachtilosti. Zbožnosť má dnes viacero negatívnych konotácií, od ľudovej zbožnosti cez svätuškárstvo až po bigotnosť. Aby sme si vyjasnili pojmy, Hanus ňou myslel snahu prijímať Božie pôsobenie a žiť podľa ideálu poctivého človeka – Krista. Inými slovami, žiť naplnené a plodné kresťanstvo. Ale ako to súvisí s kultúrnosťou?

Či si to chceme priznať alebo nie, vysoké kultúry majú náboženský základ. Na ich budovaní má samozrejme podiel nadanie, inteligencia a snaživosť. Ale dá sa čisto ľudskou snahou vytvoriť kultúra, ktorá nás presahuje? Podľa Hanusa to dokážeme iba v spojení s niečím nadprirodzeným. Pseudokultúra, ktorú vidíme vo svete, zavrhuje náboženstvo – mladí sú vychovávaní k ateizmu a povrchným hodnotám. Duchovné hodnoty ako idealizmus, altruizmus či národná hrdosť si u nich vysluhujú ľahostajnosť a pohŕdanie.

Je však toto ten správny smer? Vieme vytvoriť čisto ľudskú kultúru, ktorá nebude inšpirovať len nás, ale aj mnohé generácie, ktoré z nej budú čerpať? V tomto ohľade som skeptická. Možno ani vy nechcete, aby nás naše pra-pra-vnúčatá poznali len ako vynálezcov internetu, robotov či nákupných centier. Bez zbožnosti totiž aj inteligencia slúži iba nižším cieľom – rozvíjaniu individualizmu a materializmu, ktoré našim deťom mylne odovzdávame ako to najväčšie dobro. V západnej spoločnosti neexistuje zjednocujúca sila podobná kresťanstvu, ktorá by sa mohla odovzdávať ďalej ako hodnotné kultúrne dedičstvo. Veď tie najcennejšie kultúrne pamiatky a tradície sú spojené práve s náboženstvom!

Súvis medzi zbožnosťou a kultúrou dokazuje tiež umelecký vývin európskej civilizácie. Nádherné baziliky a katedrály v histórii od nepamäti prekonávali ľudskú predstavivosť a tvorivosť, nehovoriac o sakrálnej hudbe a maliarstve, ktoré dodnes očarujú mnohých ľudí. Schopnosť rozoznávať skutočnú krásu a symboliku bohužiaľ za posledné desaťročia výrazne ochabla. Mladí často nevedia rozoznať gýč od umenia a za kultúrnu udalosť považujú párty. Kto chápe, že to je problém, vychováva svoje deti inak. Vedie ich ku skutočnej kráse a dobru, ktoré sa poctivým hľadaním ešte stále dajú nájsť. Základy našej kultúry pramenia v antike a kresťanstve, a kým sa ich úplne nevzdáme, máme šancu ostať slušnou a kultúrnou spoločnosťou.  

6. Dobrota

Druhým prameňom ušľachtilosti je dobrota. K tomu, aby bol človek dobrý, nestačí len nechcieť a nerobiť zlo. Hanus kritizuje tých, čo sa pasívne prizerajú na zlo, trpia nemravnosť, korupciu či intrigy. K dobrote podľa neho patrí aktívna rozhodnosť pre dobro. Bohužiaľ, dobráci sú dnes vnímaní ako slabosi. Tieto „slabé články“ sú v partii často zneužívané či vyčleňované. No mnohokrát práve títo „naivní“ dobráci musia mať v sebe veľkú mravnú silu. Znášať urážky a nereagovať na ne protiútokom si vyžaduje hlbokú zrelosť a húževnatosť.

Dobrota sa však nevylučuje s prísnosťou. Rodičia, učitelia či šéfovia vedia, že musia byť tvrdí voči nedodržiavaniu pravidiel a disciplíny. Byť dobrým takisto neznamená vzdať sa svojho stanoviska len preto, aby sme nevstúpili do sporu. Energickosť, ktorú mladí vložia na spravodlivú obhajobu svojich postojov a práv, by sa nemala zamieňať za grobianstvo. Teda samozrejme, ak vedia krotiť svoje emócie a určiť správnu mieru požadovaných nárokov.

Lenže máme tu závažnejší problém. V dnešnej dobe sa prekrútil už aj pojem dobroty. Mladí (či kresťania ako takí) si častokrát povedia, že ak nikoho nezabili ani nič neukradli, sú „dobrými ľuďmi“. Ak by však tieto dve oblasti boli skutočne jedinými mravnými kategóriami, asi by sme ako ľudstvo nedopadli práve najlepšie. Dobrý človek verí v absolútne dobro a spravodlivosť. Neznamená to, že prehliada zlo, ktoré vo svete je, ale že sa aktívne snaží ho „prebiť“ dobrom. Čo z toho vyplýva v praxi? Najmä prekonanie vlastného ega, vlastnej sebeckosti. A to platí nielen pre nás mladých, ale pre každého, kto nedokáže druhým slúžiť. Sám Hanus totiž hovorí, že život dobrého človeka je služba druhým.

Bohužiaľ, v praxi vidíme skôr rozrastanie individualizmu a egocentrizmu. Niektorí mladí naschvál nechcú byť „tí dobrí“, iní potrebujú vzdorovať alebo nimi zmietajú hormóny. No ešte horšie je, ak pod záštitou „dobrého úmyslu“ robia úplne opačné skutky. Myslím, že príkladov si každý nájde v živote dostatok aj sám. Otázkou je, čo sa s tým dá robiť. Podľa mňa by nám stačilo uveriť v jednoduché heslo každej rozprávky. Skutočné Dobro vždy zvíťazí. A my mu svojím bojom k tomu môžeme pomôcť.

Inzercia

Záver

Cieľom týchto článkov nebolo moralizovať, ale poukázať na daný fenomén, analyzovať ho a ponúknuť konkrétne riešenia. Sama poznám vo svojej rodine a okolí viacero mladých živených západnou kultúrou a viem, aké náročné je ich „skultúrniť“.

Hanusov text je veľmi hutný, preto som ho musela pre účely blogu nevyhnutne zjednodušiť. Kto má záujem o plnú verziu, nech neváha si ju prečítať. Ďakujem všetkým, čo prišli až sem, vážim si to.

 

Poznámky:

HANUS, Ladislav. 1991. 2. vyd. Rozprava o kultúrnosti. Spišské Podhradie: Spišský kňazský seminár, 1991. 149 s. ISBN 80-7142-000-X.

 

 

Som študentka piateho ročníka divadelnej dramaturgie na VŠMU - baví ma písanie, čítanie, fotenie, grafika a akákoľvek iná kreatívna činnosť. Tento rok sa zúčastňujem formačno-akademického programu v Spoločenstve Ladislava Hanusa.

Odporúčame

Blog
Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

V predošlom blogovom príspevku som sa zaoberala prvými dvomi zákonmi kultúrnosti, ktoré ponúka Ladislav Hanus vo svojej zbierke esejí Rozprava o kultúrnosti (1943). Boli nimi SNAŽIVOSŤ a STANOVISKO. Dnes sa pokúsim pozrieť na dva ďalšie veľmi silné body, ktoré odpovedia aj na tieto otázky. Sú dnešní mladí obmedzení? A je túžba po moci vždy zlá?

Blog
Keď po rómskej akcii nebolo čo upratovať

Keď po rómskej akcii nebolo čo upratovať

Bola pekná májová sobota. Do Raslavíc sa hrnuli davy Rómov. Chystal sa tam rómsko-slovenský hudobný festival FestRom, ktorého hlavným cieľom je spájať slovenský a rómsky národ. Tentokrát sa tam podarilo dostať aj mne.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.