Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. máj 2021

Nezabúdajte, že ste boli cudzincami v egyptskej krajine!

Jeden zo záväzkov, ktoré som si stanovila na rok 2021, je prečítať (konečne!) celú Bibliu. Už som sa o to pokúšala niekoľkokrát, no vždy som zlyhala. Niekde som sa zasekla, dala som si „na chvíľu“ pauzu a späť som sa vrátila až po mesiacoch. Začínala som opäť odznova. Tentokrát som si vzala na pomoc moderné technológie a aplikácia v telefóne ma každé ráno upozorňuje na to, ktoré kapitoly na mňa v daný deň čakajú. Po prečítaní piatich Mojžišových kníh som si uvedomila, že sa v nich opakovane hovorí o postoji k cudzincom.

(Upozornenie: Nie som teológ a nasledujúci text nie je pokusom o teologický výklad použitých biblických citácii, ale skôr osobnou úvahou nad vybranými veršami Sv. Písma).

Hovoriť o cudzincoch je v spoločnosti obľúbenou témou. Žiaľ, takou, kde často hrozí, že emócie vyhrajú nad rozumom. Cudzinci zvyknú byť označovaní za hrozbu, za zlodejov pracovných príležitostí, či dehumanizovaní na úroveň potopy, ktorá sa valí na Európu. Je to však názor hodný kresťana? Dovolím si tvrdiť, že je to práve naopak. Veď kresťanské učenie nás nabáda ponúknuť pomocnú ruku každému, bez ohľadu na jeho pôvod, či náboženské vierovyznanie.

„Cudzinca nebudeš napádať a utláčať, veď sami ste boli cudzincami v egyptskej krajine!“ (Ex 22,21)

Biblická kniha Exodus hovorí o Božom vyslobodení Izraelitov z egyptského otroctva. Boh im prostredníctvom Mojžiša zjavuje svoj zákon, dáva prikázania a určuje spôsoby, ako ho majú uctievať. Okrem iných, viac či menej známych pokynov, nachádzame v 22. kapitole (a tiež v 23.[1]) príkaz nenapádať a neutláčať cudzincov. Inými slovami, nesprávať sa ako nepriateľ, ako nemilosrdný otrokár, nestavať sa do pozície nadradeného. Podľa poznámky pod čiarou k tejto pasáži v Študijnej Biblii[2] sú „chudobný, vdova, sirota a cudzinec – všetko bezbranní ľudia – objektmi Božieho zvláštneho záujmu a zvláštnej starostlivosti.“ Tieto slová chcem mať na pamäti. 

„Chudobný, vdova, sirota a cudzinec – všetko bezbranní ľudia – sú objektmi Božieho zvláštneho záujmu a zvláštnej starostlivosti.“ Zdieľať

Príkaz nenapádať a neutláčať môžeme transformovať do nášho každodenného života, aj keď nie sme v pozícii otrokára. Možno by mohol znieť: Neurážaj cudzinca pre jeho pôvod! Nezosmiešňuj ho pre prízvuk v reči! Nezneužívaj jeho nedostatočnú znalosť miestnych pomerov..!

„Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo,“ hovorí sv. Peter v Skutkoch apoštolov.[3]  Ani my nemusíme nikomu nadŕžať, či vytvárať zbytočné rozdiely medzi „nami“ a „nimi“ tam, kde nie sú. Zlo i dobro môže konať občan aj cudzinec. Navyše na tom, že sme sa narodili práve v tejto krajine a práve našim rodičom, na tom, že momentálne nie sme cudzincami, nemáme žiadnu zásluhu a preto by sme sa nemali cítiť nadradení nad ľuďmi, ktorým sa podobnej výsady nedostalo. 

„Cudzinec, ktorý sa bude u vás zdržovať, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine.“ (Lv 19,34)

Občas mám pocit, že nám chýba historická pamäť. Nech sa prihlási ten, kto nemá v rodine migranta. Prastarý otec, ktorý odišiel počas hospodárskej krízy do Ameriky. Príbuzní, ktorým sa podarilo ujsť v období komunizmu. Sesternice, ktoré si odišli zarobiť na západ, či brat, ktorý študoval v zahraničí a našiel uplatnenie v krajine svojho štúdia. Poznáme ich všetci. A napriek tomu ich nie sme schopní vidieť okolo seba, v tvárach cudzincov, pre ktorých je naša krajina tou vysnenou lepšou príležitosťou. 

Uvažujem nad tým, či aj Izraeliti nemali podobný problém, keď im Boh musel opakovane pripomínať, že aj oni boli kedysi cudzincami. V knihe Levitikus nachádzam pozitívny príkaz milovať cudzincov ako seba, pristupovať k nim ako k domorodcom. Podobné nariadenie, mať rád cudzinca, nachádzame aj v knihe Deuteronómium[4]. Plniť ho nemusí byť vždy jednoduché, najmä ak sa inštinktívne zameriavame na naše odlišnosti. Je určite ľahšie všimnúť si inú farbu pleti či vlasy zakryté šatkou, než sa snažiť hľadať pod touto „prvou vrstvou“ človeka, ktorého by sme mali milovať. Ak sa však pokúsime vidieť v cudzincoch vlastných blízkych, ktorí sa rozhodli (alebo boli nútení) emigrovať, môže sa pre nás stať splnenie tohto starozákonného predpisu o niečo jednoduchším.

„Láska rozbíja reťaze, ktoré nás udržujú izolovaných a oddelených a na ich mieste stavia mosty." (Pápež František: Fratelli tutti) Zdieľať

O prejavovaní lásky voči cudzincom akoby boli naši bratia a sestry hovorí aj Svätý Otec František vo svojej novej encyklike Fratelli tutti. Pripomína nám, že bratská otvorenosť „umožňuje uznať, oceniť a milovať každého človeka ... bez ohľadu na to, kde sa narodil alebo kde žije.“[5] Odvolávajúc sa na známe podobenstvo o milosrdnom samaritánovi zdôrazňuje, že láske nezáleží na tom, odkiaľ pochádza náš brat alebo sestra v núdzi, pretože „láska rozbíja reťaze, ktoré nás udržujú izolovaných a oddelených a na ich mieste stavia mosty.“[6]

„Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ (Mt 7,12)

Hoci tento verš nehovorí o vyslovene o cudzincoch, podobne ako starozákonné ustanovenia nás podnecuje k tomu, aby sme sa pokúsili vcítiť do roly toho, voči ktorému vystupujeme. Znie jednoducho a logicky, no v praxi môže byť jeho dôsledné dodržiavanie náročné. Asi nikto z nás netúži po tom, aby bol nevítaný a odmietnutý, aby mu nebola ponúknutá pomocná ruka, keď ju najviac potrebuje. Ak by som žila v zahraničí, chcela by som dostať pomoc v situáciách, v ktorých by som si nevedela sama poradiť. Zatiaľ môžem želané postoje prejavovať cudzincom žijúcim v mojej blízkosti, pamätajúc pritom na to, že raz sa sama môžem stať cudzinkou v egyptskej (či inej) krajine.

Inzercia

Kresťanská Veľká noc, ktorú sme nedávno slávili, dala nový význam židovskému sviatku Pesach. Židia si v ňom pripomínajú práve ukončenie obdobia, kedy boli cudzincami, svoje oslobodenie z rúk egyptského faraóna. Prajem nám preto, aby sme aj my v tomto období vedeli dať nový, praktický význam biblickým slovám o láske voči cudzincom.

Poznámky:

[1] Ex 23,9

[2] Študijná Biblia: Slovenský ekumenický preklad, Porta libri v spolupráci so Slovenskou biblickou spoločnosťou, 2015

[3] Sk 10,34 - 35

[4] Dt 10,19

[5] Pápež František: Fratelli Tutti, č. 1. 

[6] Tamtiež, č. 62, s odkazom na Prejav Svätého Otca Františka na stretnutí s klientmi charitatívnych diel Cirkvi, Tallinn, Estónsko (25. september 2018).

Baví ma hľadať spôsoby, ako sa veci dajú. Radšej staviam mosty než múry.

Odporúčame

Blog
Jana Pajanová: Modlitby matiek majú moc ovplyvňovať dejiny ľudstva

Jana Pajanová: Modlitby matiek majú moc ovplyvňovať dejiny ľudstva

Matka má na svoju rodinu veľký vplyv. Všetko, čo urobí, povie, ako sa zachová, má dopad na jej manžela a deti. Od jej rozhodnutí, slov a myšlienok sa často odvíja to, čo sa v jej rodine deje, aká je tam atmosféra, situácia, vzťahy. Paradoxom je, že sa musí vzdať svojich predstáv o tom, aké by to malo byť. V rozhovore s Janou Pajanovou, koordinátorkou Modlitieb matiek na Slovensku sa dozviete, akou veľkou pokladnicou milostí je pre manželov sviatosť manželstva a aké zásahy a zázraky koná Boh v živote veriacich matiek.

Blog
Rodinná politika: potrebujeme najmä zmenu mentality

Rodinná politika: potrebujeme najmä zmenu mentality

V týchto dňoch sa otvorila veľká debata o rodinnej politike. Keďže po diskusii voláme roky, ako prorodinných aktivistov nás to teší. Horšie už je, že niektorí do tejto agendy chcú skryť aj protirodinné opatrenia (SAS), iní výstrelom od boku avizovaním zvýšenej DPH vedia proti rodinnej politike postaviť aj polovicu národa. Tento blog samozrejme nemá ambíciu obsiahnuť celú problematiku, je príliš široká, treba k nej pristupovať systematicky, komplexne a múdro.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.