Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
08. máj 2021

Európske predmestia a kvas novej civilizácie

Sme svedkami zrodu novej civilizácie na predmestiach a v "no-go zónach" západnej Európy?
Európske predmestia a kvas novej civilizácie

Vychádzam tu z diela troch teoretikov vývoja civilizácii: nemeckého filozofa Oswalda Spenglera, amerického historika Carrolla Quigleyho a anglického historika Arnolda Toynbeeho.

Vo svojom diele, ktoré Oswald Spengler príznačne nazval Zánik Západu , prichádza k tomu, že Západ už vyčerpal všetky svoje formy, a dospel na koniec svojho vývoja ako civilizácia. Nejde tu o bedákanie a horekovanie, ale o konštatovanie nevyhnutnej ďalšej etapy. Pre Spenglera Západ už nič nové nevymyslí, ale môže pokračovať zo zotrvačnosti ešte pomerne dlho. 

Carroll Quigley je optimistickejší vo svojom pohľade na našu civilizáciu. Nie je až taký fatalista ako Spengler, a hovorí, že civilizácia sa vie spamätať aj po zničujúcom konflikte, ak nájde spôsob, akým odstrániť nefungujúcu inštitúciu (napríklad feudalizmus), čo vedie k novej etape rozvoja (expanzie). Pripájam tu tabuľku z jeho diela The Evolution of Civilizations.

Vývoj západnej civilizácie v jednotlivých sférach života spoločnosti

V tabuľke označuje koniec tretieho obdobia konfliktov v roku 1950 (po skončení druhej svetovej vojny), pričom však neurčil, ako pomenovať obdobie v rokoch 1950-2050 (ak sa pozrieme na storočné intervaly, láka nás to pomenovať ako ďalšie obdobie expanzie/rozvoja).

Model Arnolda Toynbeeho o zániku civilizácie, ktorému sa venuje najmä vo svojom štvrtom zväzku, hovorí o "Time of Troubles", akomsi období konfliktov, veľkých vnútorných konfliktov, počas ktorého civilizácia vyčerpala svoju vnútornú silu. V prípade antickej civilizácie ide o nám známu peloponézsku vojnu medzi Aténami a Spartou, v západnom Stredomorí o púnske vojny. V civilizácii starej Číny, ktorú nazýva sinická, išlo o obdobie "Jari a jesene" a "Bojujúcich štátov". Vitalitu "babylonickej" (postsumerskej) civilizácie zasa odčerpali neustále vojny medzi Asýrčanmi a Bybylónčanmi. V prípade Západu je takýmto hegemonickým konfliktom par excellence práve obdobie oboch svetových vojen. Po ich skončení sa nadvláda Európanov nad ostatnými kontinentmi zrútila. 

Podľa Toynbeeho na určitý čas sa podarí spomaliť úpadok ivilizácie zjednotením do univerzállneho impéria. Je to však, ako hovorí Toynbee "babie leto", posledným zábleskom slávy zanikajúcej civilizácie. Zdá sa, že univerzálnym impériom západnej civilizácie je práve Európska únia. Po období povojnovej konjunktúry ("Wirtshaftswunder") nevyhnutne prichádza kríza, podobná kríze v treťom storočí nášho letopočtu. 

Civilizácia sa dostáva do krízy, pretože "kreatívna menšina", ktorú dovtedy nasledoval ochotne zvyšok civilizácie stráca príťažlivosť a stáva sa iba "dominantnou menšinou". Zárodkom novej civilizácie sa stáva " vnútorný proletariát" tejto civilizácie, o ktorom hovorí Toynbee že  "they are IN the society, but not OF the society", a nestotožňuje sa s modelom, prevládajúcim v danej civilizácii. Takýmto vnútorným proletariátom boli napríklad kresťania v Rímskej ríši. "Vonkajším proletariátom" sú zas podľa Toynbeeho barbari, ktorí obývajú vonkajšie hranice tohto impéria.

Pri úpadku civilizácie nastáva obdobie "druhej religiozity", náboženstvo sa opäť dostáva do popredia po medziobdobí racionality (u nás napríklad osvietenstvo, štátny ateizmus, postmodernizmus).  Tu vzniká cirkev, ktorá sa stáva zárodkom vzniku ďalšej civilizácie. Toynbee si všimol, že pokiaľ sa civilizácia dostane pod politickú nadvládu inej civilizácie, túto univerzálnú cirkev získava z domácich zdrojov (napríklad hinduizmus či islam), ak však takýto externý vplyv, proti ktorému sa treba vymedziť neexistuje, tak často ide o náboženstvo z externého zdroja (napríklad kresťanstvo v Rímskej ríši či mahajánsky budhizmus v Číne).

Zdá sa, že práve moslimovia na predmestiach veľkoeurópskych miest najlepšie spĺňajú znaky vnútorného proletariátu. Douglas Murray vo svojej knihe Podivná smrt Evropy píše, že tento proces zo strany časti politických elít môže byť dokonca riadený: napríklad keď sa zistilo že podiel domácich Angličanov v Londýne klesol pod polovicu, sa k tejto informácii média stavali kladne. Vo Švédsku sa zdá, že do 50 rokov sa domáci Švédi stanú menšinou vo vlastnej krajine. V roku 2005 v departemente Seine-Saint-Denis (na severnom predmestí Paríža), 56,7% obyvateľov pod 18 rokov boli cudzieho (nefrancúzskeho) pôvodu.

Inzercia

Zároveň v Európskej únii je nízka pôrodnosť, a Európania, obzvlášť po deštruktívnych svetových vojnách sa vyhýbajú vojenskej službe do takej miery, že za obranu Európy v zásade zodpovedá USA. Podobné príznaky boli aj v Rímskej ríši.

Je celkom jasné, že veľká časť moslimských obyvateľov na predmestiach Európy odmieta hodnoty spoločnosti, ktorá okolo nich žije. Francúzsky prezident Macron chcel "zatočiť" s "islamským separatizmom". Uvidíme, do akej miery bude úspešný.

Ako bude vyzerať civilizácia, ktorú založí tento "vnútorný proletariát" v Európe? To sa teraz nedá povedať.  Od obdobia Diokleciánových perzekúcii kresťanov do Karola Veľkého, kedy západná civilizácia začínala naberať formu, ubehlo niekoľko storočí. V každom prípade, tento proces môžeme pozourvať už v priamom prenose...

Obrázky: zdroj - Wikimedia commons

Čo si k tomu prečítať:

LEWICKI, G., Return of Toynbee 

MURRAY, D. 2018 Podivná smrt Evropy

SPENGLER, O. 1923 Zánik západu : Obrysy morfologie světových dějin (Preklad Váňa M. : 2017) Praha : Academia 2017, 1027 s., ISBN: 978-80-200-2666-8

TOYNBEE, A., : A Study of History,Volume IV 

Odporúčame

Blog
Je Boh láska?

Je Boh láska?

Dnes sa dostávame k asi najznámejšiemu výroku z Jánových listov. Aj ten, kto o Božie slovo nemá záujem asi počul krátky výrok „Boh je láska“. Ide o výpoveď, ktorá nielen dobre znie aj v sekulárnom prostredí, ale ktorá sa pretavila do formy vieroučnej poučky. A navyše tu nejde o nejaké vytrhnutie z textu, keďže láska je najsilnejšou témou celého Prvého Jánovho listu. Pozrime sa však teraz, ako možno toto slovné spojenie pochopiť v čo najužšom kontexte, ktorý tvorí aj náš liturgický úryvok.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.