Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. máj 2021

Môžem sa ako mama pozrieť Bohu do očí?

Môžem sa ako mama pozrieť Bohu do očí?

Ilustračná foto: pixabay.com

Vždy som chcela byť mamou. Dokázala som preto znášať posmešky od mnohých, ktorým sa môj sen zdal absurdný, už len pri počutí počtu detí (snívala som o štyroch) a o tom, aké nároky mám na svojho manžela, aby som tou dobrou mamou mohla byť.

Vytrvala som napriek pokusom dostať ma do klauzúry, ba aj napriek tomu, že sa dlho zdalo, že nebude s kým sen o materstve naplniť. Možno to bolo tým, že moje sny boli príliš náročné už len na počúvanie, nieto, aby nejaký skutočný MUŽ mal odvahu prijať výzvu stať sa doživotným sparingpartnerom môjho materstva.

Ale on prišiel, teda, bol mi poslaný. Od Matky ustavičnej pomoci, to viem na betón. (Kľakadlo v našom kostole by vedelo rozprávať). 

Snívala som o tom, ako budem skvelou parťáčkou svojich detí. O tom, čo s nimi budem všetko robiť. Čo ich naučím. Ako budeme jedna banda, stále iba vtip a zábava, nadhľad. Ako použijem všetko to, čo som sa naučila na stretkách a pri strážení detí v rodine a u kamarátov. A ako nikdy nebudem robiť toľko chýb, koľko moja mama. Lebo... (ale to už viete aj sami). 

A aké materstvo je v reáli?

Vyškolilo ma. Počnúc našim prvým donoseným mi dalo lekcie zo zápasu o hodnotu moju aj mojich detí, tak, ako rad-radom prichádzali. Pokračovanie bolo v mnohých náročných situáciách, keďže sa môj život mamy stal obetou pre naše deti – a kariéra aj zabezpečenie šli bokom. No cítila som, že toto je miesto, kde ma Boh chce. Niekedy stačí tak málo na pochopenie, o čom materstvo je! 

U nás to šlo v rade: nezrastajúca sa fontanela, predpoveď mentálneho postihu, sústavné kontroly. Dobrý preplesk pre prvorodičku. A skôr, ako som sa stihla nadýchnuť, druhé požehnanie. Malý byt. Mizivá pomoc blízkych v dosahu. Nespávajúce deti a poznámky mojej mamy: „Ako to, že nespia? Ja som svoje položila a spali!“ Prvé pocity frustrácie a boj o istotu, že nie som nanič mama. (Ďakujem, drahý, že ma dodnes o tom uisťuješ). 

S tretím (napriek prvotným šokom v nemocnici z prístupu lekárky) sa akosi situácia učesala. Aj keď nenávidel kočík. Ak som mala pocit, že som rýchla po štyroch rokoch basketbalu, nemala som ani zďaleka takú rýchlosť, ako moje štvrté. S piatym prišla ďalšia zdravotná výzva, ďalšia sa zároveň odhaľovala v dvoch starších deťoch. Keď som si šla po šiestu tehotenskú knižku, gynekológ ma označil nelichotivým prívlastkom. O siedme sme sa päť rokov modlili...

No aj tak som do štvrtého mala pocit, že to dávam ľavou zadnou, a Pán bol kdesi len ako supervízor, ktorý občas mohol prísť na návštevu kuknúť, ako mi to ide. Však sme doma hrali, spievali, tvorili, lepili, mali karnevaly, varili spolu, chodili von, na krúžky, učili sa... 

Na kolená som ako mama úprimne padla po desiatich rokoch materstva. Bolo načase.

Dnes som mamou dospelákov a dospievajúcich.  Moje materstvo žijem šedivá, sklonená, tichá. A stále na kolenách, srdce nastavené na príjem u Boha.

Nie je jednoduché vychovávať takúto svorku. A už vôbec nie do slobody rozhodovania sa, do zodpovednosti, do služby a zrelosti ľudí viery, ktorí potiahnu svet o kus ďalej k dobru, viac ako my pred nimi.

Veľa som sa naučila. Rokmi, pádmi, nárazmi, skúsenosťou. A aj tým, ako som počúvala zraňujúce slová na svoju adresu najprv od cudzích, teraz často od svojich detí. Aj tým, ako som sa bránila superlatívom, vedomá si svojich nedostatkov. A predsa tu chcel Boh siať a žať dobrú úrodu, aj cez takého nehodného hospodára.

Inzercia

Moje materstvo nie je o mne. O mojich schopnostiach, o tom „čo dám“. Aj keď mi boli dané na pomoc. 
Moje materstvo je predovšetkým o poslaní, ktoré mi daroval Boh, aby som do sŕdc našich detí vložila život v plnosti, aký je len s Ním. Aby som ich nedržala, aj keď by sa mi to žiadalo, lebo už lepšie viem, čo je dobré. Aby som príliš nevstupovala do života dospelým deťom, hoci mi chýbajú rozhovory s nimi a ich otvorenie sa. 

Moje materstvo je o dôvere v Boha, ktorý si nikdy moje deti nepustí z rúk, zvlášť vtedy, ak im napriek všetkým vzburám na našej rodinnej Bounty neprestanem žehnať. Moje materstvo je o tom, že súdiť ma nebudú moje deti, ani iní, ale Boh. On vidí, čo som dala, čo som vládala, v čom som ľudsky zlyhala a čo musel a musí on po mne naprávať. Moje materstvo sa stalo cestou zrenia a pokory, prijímania seba samej a iných. Moje materstvo je o nevzdaní sa ideálu kreatívnej lásky, ktorá si vždy nájde cestu priblížiť sa – rovnako, ako to robil a robí Boh.

Nie, nemám ideálnu rodinu. Nemám ideálne deti. Nie som ideálna mama a mám od toho pekne ďaleko. Hoci slúžim v tomto poslaní už 24 rokov, stále mám pocit, že zlyhávam, učím sa, vstávam... a občas som už príšerne unavená a žiada sa mi byť v tichu.  

Obzerám sa po každom dni a zdá sa mi, že nič obrovské po mne nevidno. Ani v kolobehu opatery a starostlivosti o rodinu, ani v životoch našich detí. Nie som matkou Mozarta. Nevyrastá u nás Picasso. Hoci každý z nich je jedinečný a vzácny, sprievodcami mojich dní sú všednosť, jednotvárnosť a prekážky.

No predsa by som svoje poslanie nemenila, ani za tú klauzúru. 

Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, ako veľmi sa môj život podobá tomu prázdnu v riadkoch Písma, keď sa má hovoriť o Márii, Ježišovej matke. Materstvo ma naučilo hovoriť „Fiat“ aj tým najneočakávanejším variantám života, vrátane odovzdania vymodleného dieťaťa späť Bohu. Naučilo ma premýšľať nad všetkým vo svojom srdci a odovzdávať to, čo sa týkalo našich detí, Bohu. Naučilo ma ticho stáť a trpieť, keď sa dialo s ktorýmkoľvek z našich detí niečo nedobré. Neopustiť. Aj keď nehovorili, odmietali, vzdorovali. Aj keď prišiel úder zvonku. Naučilo ma ticho sa stiahnuť a intervenovať na iných dôležitých miestach, ak som bola neúspešná na tých pozemských adresách, od sŕdc našich detí až po tých, ktorým boli zverení. Naučilo ma to naplno ticho dôverovať Božím plánom, ktoré zaručujú modlitbe matiek silu a úspech. Som si istá, že Boh svoje slovo naplní a dá im požehnanie.

A pri tom všetkom ma nemusí vidieť. Tak, ako nebolo vidieť Máriu, jeho Matku. Jediné, po čom ako mama túžim, je naplniť poslanie, ktoré mi dal: nasmerovať naše deti k nebu. Preto sa na neho sa dívam s dôverou. A viem, že sa napriek svojej krehkosti nezahanbím.

 

Mária Kohutiarová

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

 

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Dá sa pôrodnosť kúpiť?

Dá sa pôrodnosť kúpiť?

V posledných dňoch sa na Slovensku rozbehla debata o možnom zvýšení DPH na jednu z najvyšších v Európe výmenou za zvýšenie príspevkov pre rodiny po vzore Poľska či Maďarska. Čo nám o tom hovorí prax?

Blog
Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

V predošlom blogovom príspevku som sa zaoberala prvými dvomi zákonmi kultúrnosti, ktoré ponúka Ladislav Hanus vo svojej zbierke esejí Rozprava o kultúrnosti (1943). Boli nimi SNAŽIVOSŤ a STANOVISKO. Dnes sa pokúsim pozrieť na dva ďalšie veľmi silné body, ktoré odpovedia aj na tieto otázky. Sú dnešní mladí obmedzení? A je túžba po moci vždy zlá?