Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. máj 2021

Dá sa pôrodnosť kúpiť?

V posledných dňoch sa na Slovensku rozbehla debata o možnom zvýšení DPH na jednu z najvyšších v Európe výmenou za zvýšenie príspevkov pre rodiny po vzore Poľska či Maďarska. Čo nám o tom hovorí prax?
Dá sa pôrodnosť kúpiť?

Európa čelí demografickej kríze. Ani naša malá krajina nie je výnimkou v tomto všeobecnom trende starnutia populácie a prepadu pôrodnosti. Práve naopak, Slovensko so zhruba 1.5 dieťaťom na ženu patrí medzi štáty s najnižším prirodzeným prírastkom v EÚ. Jedným z návrhov na zvýšenie tohto čísla bez ďalšieho zadlžovania je zvýšenie sadzby DPH na 25%. Je to vôbec možné? A ak áno, mali by sme tomuto nápadu dať šancu?

Na začiatok je nutné povedať, že problém starnutia populácie je veľmi seriózny. Klesajúci počet občanov v produktívnom veku ovplyvňuje takmer všetky oblasti verejného života, no predovšetkým ekonomiku ako takú - samotné dôchodky patria k jednej z najväčších častí verejných výdavkov. Pracovná logika je v tomto prípade veľmi jednoduchá - kapitálo-tvorná vrstva je stále menšia, no tých, čo sú na štát odkázaní, neustále pribúda. Slováci jednoducho starnú.

Čo sa samotných rodinných príplatkov týka, na Slovensku už momentálne existujú ako súčasť sociálneho systému, pričom mnohí volajú a volali po jeho zmene po vzore našich poľksých či maďarských susedov. Čo sa poľského programu 500+ týka, je pravda, že z krátkodobého hľadiska pôrodnosť zvýšil, no od roku 2018 pôrodnosť v krajine opäť klesá napriek tomu, že vláda na čele so stranou PiS na jej zvýšenie míňa takmer celé percento HDP. Naši južní susedia (od ktorých sa dosť možno nový minister financií pri svojich častých návštevách inšpiroval) zaviedli najvyššiu DPH v celej EÚ (27%), aby zafinancovali bezúročné rodinné pôžičky či bohaté dotačné schémy pre rodiny s väčším počtom detí. Aj napriek týmto snahám sa však Maďarsko (a jeho vládny Fidesz) naďalej borí s prirodzeným úbytkom obyvateľstva ako jedna z najhorších krajín Európy.

Lepšou alternatívou ako cielené rodinné prídavky sa ukázala byť cesta, ktorú si v rodinnej politike zvolilo Francúzsko - práve opačnou cestou, znižovaním daňového zaťaženia rodín. V praxi to funguje veľmi jednoducho, s väčším počtom detí klesá daňové zaťaženie rodiny ako takej, respektíve dochádza k zvyšovaniu nezdaniteľnej čiastky pre príjem domácnosti. V praxi platí menej ako 50% obyvateľov Francúzska akúkoľvek daň z príjmu, práve vďaka rodinnej politike, ktorá zvýhodňuje tých, ktorí si rozhodnú založiť si rodinu.

Problém s plošným zvyšovaním DPH je totiž najmä ten, že by malo obrovský dopad na celkovú kvalitu života na Slovensku. Či už by išlo o zvýšenie reálnych cien, zhoršenie konkurencieschopnosti na európskom trhu či menšie priemerné zisky pre podnikateľov, výsledný dopad zvýšenia tejto sadzby, ktorej sa nevyhne žiadna fyzická osoba, by pre spoločnosť mohol byť katastrofálny.

Netreba zabudnúť ani na koncept tzv. Lafferovej krivky, ktorá hovorí, že zvyšovanie daňovej sadzby nemusí nutne viesť k väčším príjmom štátu na zbere daní. Vyššie percento totiž často vedie k zníženiu aktivity v zdanených činnostiach, ako sú práca a investície, dostatočne na to, aby skutočne znížili celkové daňové príjmy. Jednoducho, ak je daň, ktorú by ste pri tvorení zisku platili vyššia, dobre si rozmyslíte, či sa podujmete na prácu, ktorá tento zisk tvorí. Táto hypotéza sa nepriamo potvrdila na opačnom prípade pri daňovej reforme bývalého ministra financií Ivana Mikloša, keď jeho rovná daň v konečnom dôsledku viedla k zvýšeniu príjmov štátu a väčšiemu množstvu investícií a tvorby kapitálu.

V konečnom dôsledku netreba zabúdať ani na to, že rodiny vznikajú tam, kde sa obyvateľom dobre žije. Nie nadarmo je častým argumentom pre nezakladanie rodín to, že "deti si nezaslúžia byť privedené do takého skazeného sveta". Základným predpokladom pre zvýšenie pôrodnosti je teda vyššia životná úroveň - a o jej (neexistujúcom) prepojení s nepomerne vysokými daňovými sadzbami by nám z Maďarska vedeli rozprávať.

Zvrátenie demografickej krivky je behom na dlhé trate, ktorému môžu podobné nápady viac poškodiť ako pomôcť.

Inzercia

Odporúčame

Blog
Vrbětice

Vrbětice

Ako sa vôbec výbuch muničného skladu na Morave z roku 2014 týka Slovenskej republiky?

Blog
Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

V predošlom blogovom príspevku som sa zaoberala prvými dvomi zákonmi kultúrnosti, ktoré ponúka Ladislav Hanus vo svojej zbierke esejí Rozprava o kultúrnosti (1943). Boli nimi SNAŽIVOSŤ a STANOVISKO. Dnes sa pokúsim pozrieť na dva ďalšie veľmi silné body, ktoré odpovedia aj na tieto otázky. Sú dnešní mladí obmedzení? A je túžba po moci vždy zlá?