Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. máj 2021

Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

V predošlom blogovom príspevku som sa zaoberala prvými dvomi zákonmi kultúrnosti, ktoré ponúka Ladislav Hanus vo svojej zbierke esejí Rozprava o kultúrnosti (1943). Boli nimi SNAŽIVOSŤ a STANOVISKO. Dnes sa pokúsim pozrieť na dva ďalšie veľmi silné body, ktoré odpovedia aj na tieto otázky. Sú dnešní mladí obmedzení? A je túžba po moci vždy zlá?
Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (2/3)

3. Šírka

Stanovisko sme si v minulom príspevku popísali ako vlastný názor, postoj či životné presvedčenie. Lenže aby sme sa stali skutočne kultúrnymi, naše stanovisko si vyžaduje jednu podstatnú vlastnosť – šírku. Čo to znamená? Obmedzený človek verí len tomu, čo vidí na vlastné oči – je ako neveriaci Tomáš. Rozumný človek si, na druhej strane, čo najviac rozširuje obzory, akceptuje aj iné pohľady alebo aspoň uznáva, že také existujú. Robí jednoducho všetko preto, aby sa vymanil z obmedzenosti. A čo dnešná mladá generácia? Niekedy sa zdá, že tá robí všetko preto, aby zostala uzavretá a obmedzená.  

Dnešní mladí si často vytvárajú svoj vlastný svet, v ktorom sa cítia dobre a vedia v ňom bezpečne plávať. Obklopujú sa ľuďmi s čisto rovnakým pohľadom a záujmami a nikto iný ich nezaujíma. Združujú sa v partiách alebo na rovnako názorovo orientovaných platformách, kde sú uzavretí vo svojom myslení a „pravde“. Internet a sociálne siete sa stali postrachom šírky. Je paradoxné, že práve vo virtuálnom svete, kde sa zdieľa toľko rôznych pohľadov, môžu deti skončiť v úzko vyprofilovaných skupinách či komunitách šíriacich hoaxy, klamstvá a pomýlené svetonázory. Lenže ak chcú byť prijaté rovesníkmi, často sú nútené prijať stanovené „pravidlá“. Urobia všetko preto, aby zapadli – sú schopné vytesniť realitu a svoje myslenie obmedziť na minimum.

Ako pomôcť týmto deťom, ktoré tak zúfalo hľadajú prijatie a istotu? Potrebujú kamarátov, ale často si nevedia vybrať správne. No nie je riešením práve šírka? Čo ak by im rodičia či učitelia povedali, že neexistuje len jedna partia, jedno hnutie, jedno názorové spektrum? Čo ak by im ukázali viacero miest, kde sa môžu realizovať či zabaviť? Existuje množstvo alternatív (ZUŠ, skauting, mládežnícke spoločenstvá, letné tábory, športové kluby a v súčasnosti aj prospešné online aktivity), kde sa mladí môžu stretnúť s iným prístupom, hodnotami či postojmi, aké sú väčšinové na ich škole, v dedinskej partii či facebookovej skupine.

Šírka je predispozícia k pravdivosti a obsiahnutiu objektívneho poriadku sveta. Praktické rady, ako ju dosiahnuť? Veľa čítať a spoznávať. Vytvoriť si obraz o dejinách, o myšlienkových, vedeckých a umeleckých smeroch, zaujímať sa o politiku, čerpať z pôvodných a dôveryhodných zdrojov. Ale v prvom rade uznať existenciu objektívnej pravdy. Lebo sa mi zdá, že už to by bol v dnešnej dobe veľký pokrok. 

4. Príroda

Z kontextu eseje sa dá vyvodiť, že Hanus prírodou myslí najmä ľudskú prirodzenosť. Nejedná sa len o niečo biologické či pudové – aj duchovná stránka človeka má svoje prirodzené fungovanie a zákony. Kultúrnosť sa podľa neho dá budovať iba na zdravom prirodzenom základe, ktorý mladým tak často chýba. Sú zmätení progresívnou ideológiou, ktorá im prezentuje nižšie potreby a pudy ako jediné dobro. Zabezpečenie, pohodlie, rozkoš, sláva, vplyv a im podobné „istoty“ sa stali vratkými základmi dnešnej spoločnosti. A kultúra či výchova k nej sú niekde zabudnuté v rohu – opľuté a nepotrebné.  

Mladých valcujú nestále túžby a nikdy nemajú dosť. Myslia si, že ako zvieratká potrebujú len viac jesť, spať, užívať si a striedať partnerov, a potom bude všetko v poriadku... Ale „prekvapivo“ prichádza len väčšia prázdnota... Treba im zakázať relax, záľuby či zábavu? Vôbec nie. Hanus tvrdí, že našu nižšiu prirodzenosť môžeme prejavovať aj správne, ak máme dobré úmysly. Kultúrnosť sa rozvíja práve kompromisom medzi duchovnou a telesnou stránkou. Nie je riešením sa tváriť, že mladí nemajú fyziologické potreby, ale je namieste im ukázať, že majú v sebe omnoho viac než len to. Nie sú iba zvery ovládané pudmi. Nemusia jesť všetko sladké, na čo majú chuť, ísť na každú párty, kam ich pozvú... Svoj čas, energiu a elán môžu nasmerovať tak, aby boli nielen spokojní, ale aj skutočne naplnení.

Inzercia

Presne o tom hovorí Hanus, keď nezavrhuje túžbu po moci, ctižiadostivosť či ambicióznosť. Našou úlohou nie je tieto vlastnosti potlačiť alebo odstrániť – práve naopak, máme túto hnaciu silu využiť v prospech seba a spoločnosti. Je toľko aktívnych mladých ľudí, ktorí využívajú svoje talenty, pričom sa učia ovládať svoje emócie a vášne. Toto je kultúrnosť, ktorú v novej generácii tak veľmi potrebujeme!

Bohužiaľ tomuto cieľu bráni viacero faktorov – jedným z nich je lenivosť, ktorú Hanus vníma ako koreň nekultúrnosti. Ďalej žiarlivosť, ktorá živí rast temnej a nízkej stránky človeka. Rovnako surovosť v myslení, rečiach aj správaní. Možno sa začína „len“  nadávkami a oplzlými rečami, ale často končí nenávistnými prejavmi, vandalizmom či násilím. A liek? Lenivosť premáhať a surovosť zjemňovať. Lebo inak sa za pár rokov naozaj ocitneme v zverinci.

 

Poznámky:

HANUS, Ladislav. 1991. 2. vyd. Rozprava o kultúrnosti. Spišské Podhradie: Spišský kňazský seminár, 1991. 149 s. ISBN 80-7142-000-X.

Som študentka piateho ročníka divadelnej dramaturgie na VŠMU - baví ma písanie, čítanie, fotenie, grafika a akákoľvek iná kreatívna činnosť. Tento rok sa zúčastňujem formačno-akademického programu v Spoločenstve Ladislava Hanusa.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (1/3)

Ako (ne)zabiť kultúrnosť v rodine (1/3)

Väčšina tínedžerov a mladých ľudí po celom svete sa dnes na seba nápadne podobá. Poznajú naspamäť texty najnovších hitov, majú napozerané všetky seriály na Netflixe, nosia výlučne módne oblečenie a doplnky. Namiesto divadla si vyberú kino, namiesto učenia radšej brigádu. Nehovoriac o pseudohodnotách a životnom štýle, ktoré im predkladajú (nielen) influenceri a iné vplyvné osobnosti. Pre rodičov je čoraz ťažšie ustriehnuť, kto alebo čo formuje vkus ich dieťaťa. Dá sa v dnešnej rodine žiť kultúrne, keď máme na prvom mieste konzum a zábavu?