Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. máj 2021

Moja cesta k extrémizmu III.

V tretej časti článku sa konečne dostávam aj k užším dôvodom toho, prečo som sa priklonil k extrémizmu.
Moja cesta k extrémizmu III.

Kulturblogisti sú zbožní, vzdelaní, dobre trénovaní a pripravení brániť našu civilizáciu. Novodobí križiaci. "Posledný križiak" M. Krajniak môže len tíško závidieť.

Na strane zdravého rozumu

Niekedy koncom minulého roka som začal pravidelne sledovať relácie Kulturblogu. O tomto médiu som totiž počúval, že sú to extrémisti, fašisti, náckovia. Samé také nálepky, aké zvyknú používať, alebo nadužívať, hlavne progresívci, neomarxisti, antifa (radikálna ľavica). Chcel som sa na vlastné oči a uši presvedčiť, ako je to s tým ich extrémizmom. Na moje prekvapenie som však zistil, že takmer so všetkým, čo tam hovoria, súhlasím. Pýtal som sa, prečo to tak je a vyšlo mi, že buď preto, lebo som sám extrémista, alebo druhá možnosť je, že to nie sú žiadni extrémisti, hoci dostávajú také nálepky.

O Kulturblogu som vedel dávnejšie hlavne vďaka študentke Lívii Garčalovej, ktorá sa zviditeľnila svojím kritickým videom o reklame na Absolut vodku. Potom na ňu vo svojom videjku reagoval aj Michal Truban. Videl som viacero jej videí a opäť, s menšími výhradami, som sa vedel s ich hlavnými myšlienkami stotožniť. Bolo tam určité zjednodušenie, ale čo chcete od 18 ročnej gymnazistky. Kvôli svojím mediálnym aktivitám mala aj nejaké problémy v škole a predvolali si ju aj chlapci z NAKY. Nechápem, prečo polícia rieši takéto decko, ako keby Slovensko nemalo vážnejšie problémy. (Nezabúdajme, že protiextrémistické zákony a policajné jednotky vznikli za Fica, Kaliňáka a Lucie Žitňanskej, že sú to ich deti.)

Ak sú ľudia z Kulturblogu extrémisti, ako im to priamo do očí vchrstol Ján Benčík, potom Lívia je príkladom toho, že extrémista nemusí byť len človek s vyholenou hlavou a vytetovanou svastikou, ale môže to byť aj mladý, slušný, sympatický a sčítaný (na svoj vek) človek.

Vojačka Lívia sa už ako veľmi mladá zapojila do kultúrnej vojny na konzervatívnej strane alebo na strane zdravého rozumu, ak chcete. Tu ju vidíme na fotografii z diskusie, v rámci ktorej sa pomerala s bratislavským kráľom dekadencie Adamom Nemečkom, známym pod umeleckým menom Slaytiina. Ako inak, témou diskusie boli LGBTI práva. 

Ľudia, ktorí tvoria Kulturblog, majú rôzne problémy nielen so zákonom, ale aj so sociálnymi sieťami. Blokovali im relácie na youtube kvôli tomu, že hovorili o ivermektíne a J. Pastuszek bol obvinený za to, že okrem tričiek s podobizňami Štúra, Hlinku, predávali aj tričká s portrétom J. Tisu. Ja by som si tričko s Tisom neobliekol (Mám len tričko so Štúrom. To je zatiaľ dovolené), pretože ho vnímam ako kontroverznú postavu, ale zase chápať toto ako podporu extrémizmu, to svedčí o pomerne veľkom historickom bezvedomí našej polície. Tiso predsa nie je Hitler.

Ak by som mal povedať, čo sa mi na Kulturblogu nepáči, tak je to určitá miera verbálnej agresivity a nálepkovanie. Tu treba povedať, že oni sa riadia podľa zásady: Akú požičaj, takú vráť. Rozdávajú rany, ale aj rany prijímajú. Reálne sa venujú boxu. Oni si sú tejto svojej agresivity aj vedomí a občas na túto tému aj žartujú. Myslím, že tam aj zaznelo, že sú takí testosterónoví konzervatívci, čo sedí. Nepáčilo sa mi tiež, že viackrát hovorili príliš zovšeobecňujúco o Rómoch (Indoslovákoch). V takých prípadoch by bolo lepšie použiť slovo niektorí. Ale boli tam aj vyjadrenia, ktoré to korigovali.

Odporúčam vám vybrať si nejakú reláciu (na Facebooku (Portál Kulturblog) alebo youtube) či už s Huďom, českým blogerom Filipom Vávrom, Mazurekom alebo Uhríkom a pozrieť si ju, lebo sa hovorí, že je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť. Možno sa vám do toho nechce, lebo so špinavými náckami nechcete mať nič spoločné, ale možno budete prekvapení, tak ako som bol aj ja, že to až takí extrémisti, akých z nich robia ich ideoví oponenti, nie sú. Publikujú aj množstvo článkov o našich dejinách. Pravda ich pohľad na dejiny je iný ako pohľad Denníka N. V niekoľkých reláciách mali pozvaných aj zaujímavých historikov nekonformných Ivana Mrvu a Martina Lacka. Tak isto odporúčam si pozrieť zoznam kníh, ktoré majú v ponuke vo svojom online obchode, lebo to dáva obraz o ich ideovom svete. Mňa zaujala osobitne relácia o rasizme, kde Mazurek diskutoval s Tomášom Jancom.

O čom sa na Kulturblogu zvykne hovoriť? Väčšinou komentujú dianie v spoločnosti, pričom kriticky hodnotia také javy ako multikulturalizmus, ideológizácia umenia, prenasledovanie ľudí s inými názormi, politická korektnosť, prepisovanie dejín v duchu neomarxizmu, úlety genderovej ideológie a feminizmu... Mnohé takéto postoje by ste našli aj na Postoji, akurát s dvomi rozdielmi. Pre Postoj pracujú profesionálni redaktori, kým Kulturblog robia amatéri, asi okrem Michaly Gánovskej, a redaktori Postoja sa vyjadrujú o niečo umiernenejšie alebo, ak chcete, korektnejšie. Na druhej strane, Huďo a Vávra sú rozhľadení a prinášajú kvalifikovaný alternatívny pohľad. Pamätám si jednu diskusiu na Slobodnom vysielači medzi Huďom a A. Dulebom, po ktorej Duleba povedal, že to bolo obohacujúce a bolo by v takých diskusiách treba pokračovať. Huďo raz diskutoval aj na Pohode, kde reprezentoval alternatívne médiá. Vedel by som si predstaviť debatu medzi Dulebom a Huďom Pod lampou alebo vo verejnoprávnej televízii, ale Hríb ani Havran ho do diskusie nepozvú, lebo oni sú slušní proamerickí a prozápadní meinstrímoví novinári, kým Huďo je „konšpirátor“ a „extrémista“. Hríb ako „stúpenec“ slobodnej pluralitnej spoločnosti si volá do diskusií väčšinou len svojich kamarátov alebo ľudí s blízkymi názormi, no a RTVS je verejnoprávna len v úvodzovkách. Tam tiež väčšinou diskutujú medzi sebou len ľudia s jediným „správnym“ názorom. Našťastie existujú aj alternatívne médiá ako Kulturblog, Slobodný vysielač, Hlavné správy... a do istej miery patrí medzi alternatívu aj Postoj, Denník Štandard alebo Denník S.

Sami seba vnímajú kulturblogisti ako takých národne orientovaných konzervatívcov, ktorí dopĺňajú to, čo meinstrímové médiá nehovoria.

Označovanie týchto ľudí za extrémistov ma viedlo k zamysleniu nad významom pojmu extrémista.

Kto je to vlastne extrémista? O extrémistovi môžeme hovoriť v dvoch významoch. V prvom význame to môže byť človek, ktorému sa podarilo zbaviť trémy, teda ex-trémista, bývalý trémista, alebo, v druhom význame, to môže byť človek, ktorý je výrazne mimo stredu. To je, mohli by sme povedať, čisto formálna definícia extrémizmu, ktorá nehovorí nič o jeho obsahu, ani to, či extrémizmus je niečo zlé, alebo niečo dobré. Aj svätý človek je v istom zmysle extrémista, lebo v porovnaní s priemerom spoločnosti koná extrémne dobro. Byť extrémistom nie je samo osebe nič zlé, znamená to len, že človek je svojimi názormi alebo konaním výrazne mimo stredu. V čase, kedy sa v spoločnosti stane stredným prúdom nemorálnosť alebo iracionalita, sa môže ako extrémizmus javiť aj morálne a rozumné konanie.Väčšinou sa slovo extrémizmus používa na označenie niečoho negatívneho. Prečo to tak je?

Rozlišovanie medzi stredným prúdom ako niečím pozitívnym a extrémom ako niečím negatívnym má zrejme pôvod v Aristotelovom učení o cnosti, kde cnosť sa chápe ako stred medzi dvoma krajnosťami. Ako cnostný alebo rozumný človek môže byť v tomto smere označený taký človek, ktorý sa vyhýba krajnostiam a ide zlatou strednou cestou. Takéto aristotelovské chápanie platí, pokiaľ sa doba nevymkne z kĺbov.

V dobe, kedy je súčasťou stredného prúdu, ako napr. v Nemecku, bezvýhradná akceptácia masovej migrácie, tak ak ste za obmedzenie masovej migrácie, tak už ste fašista, extrémista. Myslím, že to bol práve Sulíkov postoj k masovej migrácii, kvôli ktorému ho Havran označil za trápnučkého fašistu. Politikov AFD v Nemecku označujú za fašistov nie kvôli tomu, že by vyzývali na násilie voči migrantom, ale len kvôli tomu, že chcú migráciu obmedziť. Takto veľmi sa posunuli hranice toho, čo je spoločensky prijateľné. Kedysi normálne názory tak dnes môžu byť označené ako extrémne.

Aristotelovská definícia cnosti a rozumnosti stále platí. To len naša doba stratila cit pre mieru. Táto strata citu pre mieru resp. rozumnosti je dôsledkom toho, že zdravý rozum stráca svoj vplyv na úkor deštruktívnych alebo dekonštruktívnych ideológií, ktoré môžeme približne označiť ako neomarxizmus a postmodernizmus. Tieto ideológie a ich rôzne výhonky, ako genderová ideológia, teraz na Západe začínajú dominovať. V dobe, ktorá opustila rozum, lebo aj rozum je podľa nej len voluntaristický sociálny konštrukt, ktorý slúži ako nástroj útlaku žien, homosexuálov, transrodových ľudí a afroameričanov, môže byť za extrémistu (fašistu) označený aj človek, ktorý sa pridržiava aristotelovského chápania cnosti a rozumnosti.

Ak by som mal zhrnúť svoje hodnotenie Kultrublogu, tak treba povedať, že je to alternatíva, ale okrem niekoľkých tvrdších politicky nekorektných vyjadrení som tam nenašiel nič, čo by si zaslúžilo nejaké negatívne nálepkovanie. Teda nie sú to extrémisti v tom negatívnom slova zmysle, pokiaľ extrémistom nie je človek, ktorý si dovolí mať iný než meinstrímový názor, čím som si dnes ale už nie celkom istý.

Inzercia

Kulturblog bol personálne prepojený s ĽSNS (Preto sa im hovorilo aj Kotlebajugend). O voľbe tejto strany som nikdy neuvažoval, hoci niektoré ich názory mi boli sympatické, ale boli tam aj veci, ktoré mi dosť vadili ako tá symbolika 1488, spevák z Juden Mord alebo iné pochybné indivíduá na kandidátke, konšpirácie o Židoch atď. Nepríjemne ma prekvapilo, keď Kotleba hovoril o očkovaní ako nástroji na čipovanie a dával ho do súvisu s Apokalypsou. To bolo na mňa už príliš. Pritom je škoda, že Kotleba šíril tieto reči, lebo on talent na politiku má. Zažil som ho v Bystrici a videl som, ako vie osloviť ľudí.

Nemyslím si, že Kotlebova strana ako taká je fašistická, ale nevylučujem, že sú tam jednotlivci, ktorí k takejto ideológii môžu inklinovať. Kotleba síce urobil hlúpu chybu s tými šekmi, ale dávať ho na jednu  úroveň s Hitlerom by bolo nesprávne. Hitler by na tých deťoch, ktorým Kotleba dával šeky, nechal vykonať eutanáziu. Kotleba je predsa len kresťan, hoci takého svojrázneho bojovného vyznenia.

Na Slovensku mi chýba národne konzervatívna strana. KDH sú na môj vkus až príliš veľkí „Európania“ a na SNS mi tiež vadili niektoré veci, čo som naznačil minule. Napriek tomu by som obom týmto stranám doprial návrat do parlamentu, lebo sú mi predsa len bližšie ako PS. Vzhľadom na to, že strany, ktoré som volil predtým, prestali byť pre mňa zaujímavé, celkom vhod mi prišiel vznik nového projektu Republika.

Republika 

Títo odídenci  z ĽSNS sa snažia budiť dojem, že sa z chýb svojej materskej strany poučili, nechcú odkazovať na kontroverznú minulosť a chcú zvýšiť svoju akceptabilitu a koaličný potenciál. Určite to však budú mať ťažké a nálepkovaniu sa nevyhnú. Hlavne zo strany PS a potom aj SME, Denníka N a iných médií.

Kotlebovi vyčítajú, že pochodoval v uniformách odkazujúcich na Hlinkovu gardu. Tento argument sa proti Republike použiť nedá, lebo keď sa to dialo, Uhrík nebol ešte členom ĽSNS a Mazurek chodil na základnú školu. Mimochodom, už ani Kotlebovci dnes nepochodujú v uniformách.

Republika má reálnu šancu dostať sa do parlamentu, lebo okrem voličov Kotlebu by mohli pritiahnuť aj sklamaných voličov SNS, Harabinovej Vlasti a v menšej miere aj iných strán. Ťažké to budú mať v tom, že ich budú nálepkovať. Najväčší odpor bude zo strany progresívcov, ktorí možno opäť vytiahnu svoje obľúbené transparenty s obrázkami detí z koncentračných táborov.

M. Uhrík sa vyjadril, že väčšina slovenských kolegov v EP ho aspoň pozdraví, neplatí to však o poslancoch za PS. Tí neovládajú ani takúto elementárnu slušnosť. Mazurek povedal, že keď raz pozdravil kolegyňu Janu Žitňanskú v parlamente, tá len zvesila hlavu a bez slova prešla okolo neho. To je prejav krajného opovrhnutia. Človek nemusí s druhým súhlasiť, ale aspoň odzdraviť by ho mal.

Spravodliví zákonníci a farizeji nechcú mať s hriešnikmi nič spoločné. Aby sa neznečistili, radšej sa na nich ani nepozrú. Len aby ich títo hriešnici nepredišli do nebeského kráľovstva.

"Republikáni" sa hlásia ku kresťanstvu, ale nie sú to svätuškári, ktorí stále obracajú oči k nebu a majú potrebu druhým ostentatívne dávať najavo, akí sú nábožní, alebo nejakí fundoši, ktorí sa cítia byť vlastníkmi pravdy. Myslím, že kresťanstvo chápu skôr ako taký kultúrno-hodnotový rámec, v ktorom sa chcú pohybovať, teda rozhodne nepodporia registrované partnerstvá, liberalizáciu potratového zákona alebo legalizáciu eutanázie. Nemyslím si ale, že boj za sprísnenie potratového zákona bude hlavným bodom ich volebného programu.

Miňo

Vyjadril by som sa teraz k jednej z kontroverzných postáva tohto hnutia, k M. Mazurekovi. Keď sa stal poslancom NR, bol som zhrozený, že kto všetko môže byť u nás poslancom. Na základe toho, ako pokrikoval na tú moslimskú rodinu, som ho považoval za primitívneho hulváta. Videl som aj jedno video, kde sa trápne vyhováral, že nie je historik, a preto sa nebude vyjadrovať k Holokaustu, ale lepšie nevyznela ani novinárka z aktualne.sk, ktorá ho spovedala, keď uviedla, že za smrť Židov mohol Jozef Tiso. Asi si pomýlila Tisa s Himmlerom. Hlúpe, schematické a skreslené vnímanie našej histórie.

Potom som výraznejšie Mazureka zaregistroval až ako hosťa v Kulturblogu a môj negatívny názor na neho sa postupne menil. Všimol som si, že mu to celkom myslí, že je dobrý, povedal by som, ciceronovský rečník a že sa postupne vyvíjajú aj jeho názory. Rozhodne má talent na politiku.

Ak ma niečo v Kulturblogu zarazilo, tak to bolo to, keď Mazurek povedal, že má veľa roboty so svojou bakalárskou prácou. Počuť politika v dobe, keď nie je problém nájsť si niekoho, kto vám tú prácu napíše za pár sto euro, alebo by to mohol dať napísať svojmu poslaneckému asistentovi, že si píše prácu sám, je dosť prekvapujúce. Keby použil systém ctrl-c a ctrl-v ako napr. Danko, tak by mu to výrazne uľahčilo prácu. Hoci Mazurek s týmto svojím prístupom pôsobí v našej politike priam exoticky, rovno poviem, že ako extrémista, tak mne je jeho prístup celkom sympatický, lebo ľahšia cesta nie vždy vedie k cieľu.

Zaujalo ma aj to, keď Mazurek povedal, že pri cvičení v posilke počúva Homérovu Iliadu a že čítal životopisy Štúra, Hurbana, Hodžu a Hlinku. Aj v tomto je extrémista, lebo koľko našich politikov pozná Iliadu a má prečítané životopisy týchto našich dejateľov. Ale načo by oni čítali. Stačí, že si spustia gaťky alebo behajú holí po ulici. Iný extrémista z Kulturblogu J. Pasztušek, Mazurekov asistent, zase hovoril, že číta Aristotelovu poetiku. To sú mi veci! Naozaj nebezpeční ľudia, títo kulturblogisti, lebo vzdelaný extrémista je nebezpečnejší ako nevzdelaný extrémista. Kulturblogisti sú extrémne vzdelaní.

S tým Homérom by som bol ale opatrný, lebo v jeho dielach sa nevyskytuje žiadny Afroameričan alebo Hispánec a ani rola žien tam nie je dostatočne ocenená. Homér tiež akceptoval otroctvo, preto by sa malo zvážiť, či by jeho knihy nemali byť verejne spálené a jeho meno vymazané z učebníc. Na druhej strane sa v Homérovi objavujú ľudia z LGBTI komunity, čo nám ukazuje, že nič nie je len čierne alebo biele.

(Záverečná časť bude nasledovať o jeden dva dni)

Vyštudoval som dejiny filozofie a históriu. Pôsobil som ako učiteľ na základnej, strednej aj vysokej škole, kde som vyučoval filozofické a etické disciplíny. Po skončení štúdia som začal byť publikačne aktívny. Napísal som viacero odborných publikácií, novinových článkov aj blogov. Som autorom kníh Omyly konšpiračných teórií alebo Základné otázky filozofie, kde som sa snažil dať odpoveď na 7 základných otázok: Kto som ja? Odkiaľ prichádzam? Kam smerujem? Čo je pravda? Čo je dobro? Čo je krása? Čo je bytie?, z pohľadu Philosophiae perennis, teda Večnej filozofie. V súčasnosti mám rozpísanú knihu o kultúrnej revolúcii, ktorá prebieha v rámci Západnej civilizácie zhruba od konca 60. rokov minulého storočia.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame