Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. máj 2021

O viere a láske netreba len hovoriť

Dnešné druhé čítanie z Prvého Jánovho listu (3,18-24) vyzýva k jednote slov a činov.
O viere a láske netreba len hovoriť

Zamyslenie k evanjeliu dnešnej nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Dnešné čítanie z Prvého Jánovho listu má mnoho spoločného s čítaním spred dvoch týždňov (1 Jn 2,1b-5). Vtedy sme počuli slová: „Kto hovorí: ,Poznám ho,’ a nezachováva jeho prikázania je luhár a niet v ňom pravdy.“ (2,4) Videli sme, že takto sa zdôrazňuje, že ten, kto skutočne verí v Ježiša to nielen vyznáva, ale je to vidno aj na jeho skutkoch. Presne to sa explicitnejšie vyjadruje v dnešnom úryvku: „Nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (3,18) Táto jednota medzi vyznaním a konaním je svedectvom, že veriaci žije v pravde, teda, že správne pochopil a prijal evanjelium a zároveň je to dôvod pre veriaceho upokojiť si srdce, keď mu ono čosi vyčíta.

Grécke slovo, ktoré je na pozadí výrazu „upokojiť“ má primárny význam „presvedčiť“. Chápanie výrazu „srdce“ sa zas v Novom zákone zakladá viac na starozákonnom než na gréckom chápaní, na ktoré sme zväčša zvyknutí aj my dnes. Srdce v biblickom chápaní teda nie je miestom mentálnych a duševných pocitov, ako u Grékov, ale je sídlom chápania, vedomostí a vôle a niekedy tiež naberá význam blízky tomu, čo by sme my dnes označili ako svedomie. Takéto chápanie zapadá celkom dobre do dnešnej state, avšak „srdce“ znamená predsa len čosi viac než len svedomie; mohli by sme povedať, že označuje celého „vnútorného človeka“. Upokojiť si srdce teda znamená čosi ako presvedčiť svojho vnútorného človeka, či svoje svedomie.

Srdce v biblickom chápaní nie je miestom pocitov, ale je sídlom chápania, vedomostí a vôle. Zdieľať

O čom ho však treba presvedčiť? Je treba slová: „Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko,“ chápať v tvrdšom, či milosrdnejšom slova zmysle. Teda, znamená to, že ak nám niečo vyčíta už naše svedomie, o čo viac nám to bude „vyčítať“ Boh, ktorý pozná všetko v ešte väčšej pravde ako my samy, a preto sa treba všemožne snažiť žiť tak, aby nám svedomie nemalo čo vyčítať? Alebo to skôr treba chápať tak, že ak sa snažíme žiť aj v skutkoch podľa evanjelia, a predsa nám svedomie niečo vyčíta, Boh, keďže je väčší ako naše svedomie, vidí našu úprimnú túžbu rásť v evanjeliovom živote a je na našej ceste života evanjelia trpezlivý s našimi prešľapmi?

Z týchto samotných veršov nie je úplne jasné, na ktorú stranu sa treba prikloniť, avšak v kontexte celkovej atmosféry listu je pravdepodobnejší druhý význam. Práve aj v úryvku, ktorý sme čítali pred dvoma týždňami, sa hovorilo: „Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého.“ (2,1) Autor teda chce skôr uistiť svojich adresátov, že sú na správnej ceste, ak svoju vieru vyznávajú nielen jazykom, ale snažia sa aj o skutky, hoci nie vždy sa im to ešte darí na sto percent. Skutky podľa Ježišovho prikázania sú pre veriaceho dôležité nie preto, že si nimi zasluhuje spásu, ale preto, že sú prirodzeným vyústením vyznania viery v Ježiša. Nám sa to môže javiť ako banálne a jasné, zdá sa však, že už Jánovská komunita v ranných časoch svojej existencie si musela prejsť podobnou dilemou, akú oveľa neskôr priniesla Lutherova reformácia.

Skutky lásky sú skúškou správnosti vyznávanej viery v Krista. Zdieľať

Aj v čítaní spred dvoch týždňov sa objavila téma Ježišovho prikázania. Vtedy text priamo nespomenul, čo sa tým presne myslí a poukázali sme na Ježišovo vyjadrenie o novom prikázaní z Jánovho evanjelia. Presne v tomto duchu sa vyjadruje autor listu dnes už explicitne: „A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal.“ (3,23) Takáto definícia prekrýva a bližšie vysvetľuje slová z úvodu dnešného úryvku: viera v Ježiša Krista sa vyznáva jednak jazykom, avšak aj skutkami lásky k blížnemu. Práve tie sú skúškou správnosti vyznávanej viery v Krista. Veriaci si môžu byť istí, že správne veria v Ježiša, ak si navzájom preukazujú skutky lásky.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Brown, R. E., The Epistles of John. Translated, with Introduction, Notes, and Commentary (AncB 30; New York 1982).
Balz, H. R. – Schneider, G., Exegetical dictionary of the New Testament (Edinburgh 1990) II.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Covid pandémia - slovenská vláda versus pápež František

Covid pandémia - slovenská vláda versus pápež František

Viacerí kresťanskí aktivisti a duchovní spolu s konšpiračnými médiami kritizovali vládu za opatrenia proti šíreniu pandémie, ktoré boli v súlade s tým, čo hovoril aj pápež a vatikánske inštitúcie. Pápež vyzýva aby ekonomická pomoc v súvislosti s pandémiou pomáhala hlavne slabým a chudobným. Vatikán v rámci konsolidácie financií znížil platy kardinálov. Slovenská vláda v rámci covid-pomoci dala milióny firmám čo sídlia v daňových rajoch.