Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. máj 2021

Ján 12, 29Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril,

že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“ 30Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.

31Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. 32A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ 33To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie. 34Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?“ 35Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide. 36Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.“

Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

37Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho; 38aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?“

39Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal: 40„Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť.“

41Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom. 42A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy, 43lebo ľudskú slávu mali radšej ako Božiu slávu.

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú prekrúcať aj to, čo osobne zažili. Budú hľadať inú interpretáciu faktov. Budú presviedčať celé svoje okolie, že hoci mnohí okolo nich chápu fakty nejako, aj tak jediný správny výklad faktov je ten ich. Určite mnohí z nás zažili stretnutie s takým typom ľudí. Človek sa cíti vtedy taký bezmocný pred aroganciou toho, kto popiera aj spoločne prežité skutočnosti. Viď populista Mečiar, ktorý videl, že ekonomika Slovenska pod jeho vedením kolabuje, ale stále ľuďom sľuboval švajčiarsky životný štandard.

Tu je to opísané na jednoduchej situácii. Po Ježišovej krátkej modlitbe k Bohu Otec odpovedal a ľudia to začali vykladať rôzne: „Zahrmelo.“,  „Nie, anjel s ním hovoril.“, ...

Ján nám ukazuje na citátoch zo Starého Zákona, ako je Starý a Nový Zákon previazaný, ako sa zmysel Starého Zákona odkrýva nanovo a nečakane v udalostiach Nového Zákona. A ako je Nový Zákon dokončením Božieho zjavenia v písanej forme. Starý Zákon pripravoval na osobný príchod Boha celé ľudstvo cez jeden národ, či presnejšie cez zvyšky z pôvodných dvanástich kmeňov jedného národa.

Zmysel príchodu Boha som sa pokúsil vysvetliť tým, že som veľmi stručne pomenoval najčastejšie a najvážnejšie omyly ľudí vo vzájomných vzťahoch (úvahy k Jn 11, 47-56). Používam slovo „omyly“ v rámci politickej korektnosti, aby som ukázal, ako slovník politickej korektnosti manipuluje význam slov a mení ich až tak, že sa z nich stáva niečo úplne iné. Z veľmi zlého normálne a naopak. V skutočnosti chcem použiť nie slovo „omyl“ ale slovo „hriech“, „zločin“.

Lebo to, čo si ľudia vzájomne častokrát dokazujú a ukazujú, nie je snaha budovať vzťahy. Je to ambícia donútiť druhého, aby sa podriadil mojej vôli za akúkoľvek cenu. Aj za cenu zlomenia druhého, jeho poníženia, pokorenia, prípadne až zlikvidovania. A to je hriech a zločin. Je toho toľko za celú históriu ľudstva, toľko sa toho nakopilo a stále kopí, že náprava medziľudských vzťahov ľudskými silami a možnosťami nie je reálna. Niektorí ľudia celú kolektívnu inteligenciu a vôľu ľudstva vedia používať len na presadenie moci silnejšieho.

Skrátka zákon džungle. Tí, ktorí majú zábrany riadiť sa týmto zákonom džungle, bývajú často náchylní na depresie, smútok, pesimizmus a stratu chuti do života. A to tým viac, čím sú starší a menej úspešní v živote a vzťahoch. Jediný, kto dokáže prelomiť túto zostupujúcu špirálu zla na jednej strane - a pesimizmu na druhej -, je Boh.

Inzercia

Ale On nepoužíva na boj s hriechom fyzickú silu. Dokonca niekedy akoby odišiel a skryl sa. Lebo Jeho sila nie je v úderoch päsťou ale v hladení, v privinutí. Lenže pohladenie akoby sme nechceli cítiť. Čo je celkom logické. Veď sme v náručí Bytosti, ktorá je duchovná, nehmotná. Ale Ona je.

Tento svet v skutočnosti intenzívne komunikuje s Bohom. Mnohí ľudia kladú Bohu svoje otázky tak, ako ich kládol zástup Kristovi v úryvku vyššie. Tie otázky majú svoju logiku. „Mesiáš má zostať naveky a Ty, hoci sa hráš na Mesiáša, hovoríš o vyzdvihnutí, teda o smrti. Vidíš, sám si protirečíš.“

V skutočnosti každý človek v živote hovorí s Bohom. Kladie mu otázky „prečo?“ „prečo ja?“ „prečo takto?“. Každý v hraničných situáciách hľadá odpoveď a zmysel a pýta sa Boha, aj keď v Neho neverí. Problém nastáva, keď človek pri rozhovore s Bohom ukončí svoj monológ tým, že povie: „Bože, Tebe sa aj tak nedá veriť! Ty si protirečíš!“

Ako som už uviedol, vždy bolo v ľudstve dosť vzdelancov, v každej dobe špekulovali, bádali, spochybňovali. Ale nie každý vzdelanec hľadal pravdu dôsledne. Vidíme to aj dnes na súbojoch vedcov. Napríklad o zmenách klímy. Totiž hľadanie pravdy o svete vyžaduje aj pestovanie morálky, mravnosti. Aj vedec je podriadený morálke. Poznáme aj prípad, kedy 33 členov Francúzskej akadémie vied odmietlo prijať a vypočuť na pôde Akadémie Einsteina. Vraj je to fyzikálny šarlatán.

Niektorí vzdelanci tvrdia, že poznanie a vzdelanie dáva silu človeku odpútať sa od konvencií a teda aj od morálky. To je podľa mňa koreň a príčina toho, že ľudia rôzne interpretujú aj fakty a nie vždy chcú nájsť a prijať pravdu, nech je akákoľvek. Oni chcú iba také usporiadanie faktov, ktoré potvrdí ich od morálky odstrihnuté postoje k životu a vzťahom.

Títo vzdelanci položili Kristovi otázku o Jeho mesiášskych ambíciách a chceli ho usvedčiť z klamstva. Na jednej strane mali z Biblie informáciu, že Mesiáš má byť Bohom, má žiť večne. Ale keď mali do činenia s Bytosťou, ktorá konala skutky, aké nedokázali konať ani najväčší židovskí proroci a ktorá si hovorila Syn človeka a Boží Syn, odmietali tento fakt, hoci mnohí z nich osobne videli aspoň niektoré z Jeho skutkov. Snažili sa fakty vysvetliť tak, ako sa im to hodilo. Lebo mali problém s morálkou.

A to je vlastne problém každého jedného človeka, nielen problém farizejov či saducejov v časoch Krista.

Presnejšie - problém uznania Krista nie je ani tak problém nemorálnosti človeka. Problémy s morálkou v konkrétnych životných situáciách má každý človek. Niekto viac, niekto menej. Ale má ich každý. To úplne najtemnejšie v človeku, čo mu bráni otvoriť sa Bohu a prijať Ho, je neschopnosť pokory pred Bohom. Neschopnosť prijať predstavu, že napriek všetkému, čo som v živote dokázal, pred Bohom som len niekto strašne malý a nepatrný (a aj pred hociktorým iným človekom). Neschopnosť nechať si od Boha posvietiť na životnú cestu Jeho svetlom. Ak aj dokážem aspoň trošku uznať svoju malosť a nechám Boha, aby mi posvietil na cestu, pred ostatnými ľuďmi sa tvárim, akože ja Boha nepotrebujem, aby sa mi náhodou nesmiali a nevylúčili ma zo svojho spoločenstva.

Bože, si taký tajomný, vyjadruješ sa tak nezrozumiteľne. Ale nie som to náhodou ja, kto nechce rozumieť? Nie som to ja, kto sa bojí prijať fakty?

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.