Český filozof bude hosťom Klubu priateľov Ferka Skyčáka

Na sobotu 2. júna 2012 predseda Klubu priateľov Ferka Skyčáka zvolal Valne zhromaždenie, ktoré sa uskutoční na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Súčasťou tohto podujatia bude aj prednáška a diskusia s českým politológom a filozofom Danielom Kroupou, ktorého v nasledujúcich riadkoch chcem krátko predstaviť tak, aby ste pochopili, že sa na jeho prednášku a diskusiu môžeme skutočne tešiť. Téma prednášky je Liberalizmus a náboženská sloboda.

Filozof Daniel Kroupa

Daniel Kroupa je zaujímavou postavou. Narodil sa 6. januára 1949 v Plzni. Jeho otec František vlastnil v Prahe továreň na čokoládu, ktorú mu vyvlastnili nacisti a keď si založil inú, znárodnili mu ju zase komunisti. Pionierom údajne nebol pre svoj buržoázny pôvod a preto, že mu pioniersku šatku odmietli v škole dať. Po základnej škole vyštudoval strednú priemyselnú školu spojovacej techniky, čo vyplývalo z jeho záujmov prameniacich z krúžku rádioamatérov. V období po roku 1968 a v časoch následnej komunistickej konsolidácie sa dostal, popri rôznych zamestnaniach ako kurič, manuálny pracovník či pomocný robotník, študoval tajne filozofiu u profesora Jana Patočku (1907-1977), ktorý bol pozbavený miesta vysokoškolského profesora na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v roku 1972 a vyučoval iba tajne po súkromných bytoch. Do tohto obdobia pripadá aj skutočnosť, že Daniel Kroupa sa stal katolíkom a je ním dodnes. V roku 1971 sa spoznal so svojou manželkou Marie, s ktorou majú piatich synov a jednu dcéru. Od svojej konverzie patril k členom katolíckemu spektru českých politických disidentov. Do tohto obdobia patria ešte dva pokusy o štúdium. Elektrotechnickú fakultu nedokončil sám a zo štúdia filozofickej fakulty ho vyhodili, lebo ho neuspel na skúške z marxizmu-leninizmu. Keďže podpísal Chartu 77 odvtedy ho preventívne zatvárali do väzenia a vypočúvali príslušníci Štb. Po roku 1989 sa začal angažovať aj v politike. Najprv pracoval vo vedení Občianskeho fóra a neskôr zakladal Občianskodemokratickou alianci (ODA). Bol členom Federálneho zhromaždenia ČSFR, neskôr členom Poslaneckej snemovne ČR a členom Senátu ČR. Keď z politiky odišiel, začal sa angažovať na akademickej pôde. Prednášal filozofiu v Plzni, Prahe a po obhájení svojej dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci v roku 2008 sa stal vedúcim Katedry politológie a filozofie Univerzity Jana evangelisty Purkyně v Ústi nad Labem.

Náukový profil Daniela Kroupy

Azda nebude trúfalé odo mňa, ak sa pokúsim o náčrt myšlienkového profilu Daniela Kroupy. Viem o ňom azda príliš málo. Na druhej strane považujem za vhodné priblížiť členom a priaznivcom Klubu priateľov Ferka Skyčáka aspoň časť jeho myšlienok a postojov. Ak by som mal poukázať na základy, na ktorých stojí jeho myšlienkové bohatstvo, poukázal by som na jeho údel občianskeho disidenta (je presvedčený, že politická moc má byť kontrolovaná občianskou angažovanosťou), jeho katolíckeho presvedčenia súvisiaceho so sklonom ku konzervatizmu (tu pramení azda jeho presvedčenie o náklonnosti človeka ku zlu: „človek bude prechádzať týmto slzavým údolím až do skončenia vekov“ – Kroupa, 1996) a najmä gréckej (platonskej) filozofie (tu azda je badať vplyv českého filozofa Jana Patočku a spoločenstva pražských intelektuálov v 80. rokoch nazývaných ako Kampademia ako podobizeň obnovenej Platonskej (diskusnej) akadémie na pražskom Kampe, kam rád chodieval aj Daniel Kroupa).

Zdá sa, že v oblasti teológie a vedy, je kritikom tejto rozpoltenosti a chápe to ako stratu pre obidva tábory. Podľa neho sa medzi vierou a vedou alebo nevedie nijaký alebo iba veľmi slabý dialóg a že spor sa skôr preniesol do vnútra obidvoch táborov: v teológii dochádza k sporom medzi tradicionalistami a modernistami; vo vede zase spor medzi kreacionalistami a evolucionalistami. Kroupa si kladie otázku: „Ak konflikt medzi teológiou a vedou bol zápasom o ich vzťah k spoločnému predmetu (totiž k chápaniu sveta), neznamená pokoj medzi nimi to, že ich spoločný priestor sa stratil a na jeho miesto nastúpili svety dva: svet teológie a svet vedy?“ Riešenie vidí v chápaní vedy, teológie a filozofie z hľadiska hľadania a nájdenia ich zmyslu, čím sa drží striktne filozofickej pozície.

Aj v politologickej a politickej oblasti ostáva na zásadách kresťanských hodnôt. Možno to vybadať napr. z diskusie o kresťanských hodnotách v preambule Ústavy EÚ, ktorej potrebu prihlásiť sa k židovsko-kresťanskej tradícii tvrdí, že „deliaca čiara medzi dobrým a zlým vedie priamo srdcom každého človeka (kresťanské učenie o dedičnom hriechu)“, nie cez rasu, farby pleti, národmi a triedami. Preto zmienka o židovsko-kresťanskej tradícii v Ústave EÚ nie je namierená proti iným náboženstvám a národom, ani útokom na sekulárny štát. Napriek tomu, že v Liste prezidentovi Bushovi (2004) vyjadril obavy z Nemecka ako najvýznamnejšej európskej mocnosti (pri sťahovaní amerických vojsk z Nemecka), ostáva na pozíciách príklonu k demokracii západoeurópskeho typu (je členom predsedníctva európskych federalistov). Na geopolitický priestor strednej a východnej Európy (územie medzi Nemeckom a Ruskom) sa pozerá s určitými obavami vzhľadom do budúcnosti a zatiaľ nijaké riešenie neponúka: „Ak sa pozrieme celkove na „nové demokracie“ strednej a východnej Európy, vidíme pred sebou množstvo štátov s krehkým a nestabilným politickým systémom, zaostalou ekonomikou a (...) sociálnou rozbuškou. Je zrejme, že tento stav nemôže trvať do nekonečna. Tieto štáty sa budú musieť snažiť pridružiť sa k Západu alebo skôr alebo neskôr sa nájde nový „mocnár“ tejto časti sveta, ktorý sa stane novou hrozbou pre svet. Pre Západ by bola pochopiteľne výhodnejšia prvý variant, ale otázkou ostáva, či to na Západe pochopia včas“.

Záver

Na záver mi dovoľte spomenúť aspoň niekoľko pekných a výstižných výrokov Daniela Kroupu.

„Opravdivé podnikanie nemôže byť vysávaním peňazí z verejných rozpočtov za pomoci skorumpovaných politikov, ale musí byť tvorivou činnosťou spočívajúcou na rozpoznávaní nových spôsobov a využívania možností, ktoré doposiaľ ostali nepovšimnuté: je to, okrem politickej činnosti a umeleckej tvorivosti ďalší zo spôsobov naplňovania ľudskej slobody. Lebo len úbožiak sa domnieva, že v živote ide len o zarábanie peňazí a iba zaslepený nevidí, čo všetko bez nich nejde“.

„Materiálny blahobyt nie je dielom štátu, ale produktom kreatívnej atmosféry v spoločnosti“.

„Jozef II. bol nepochybne nábožným panovníkom, ktorý vo svojich osvietenských predstavách sa usiloval o racionalizáciu života vo svojej ríši. A tak sa nechal presvedčiť jedným zo svojich ministrov, že pochovávanie v drevených rakvách je neslýchaným plytvaním drahocenným materiálom – drevom. A pán minister navrhol, aby sa pochovávalo „v pytlích“. Vtedy došlo vo vtedajšej kresťanskej spoločnosti k vzácnemu prejavu občianskej neposlušnosti, kedy sa proste asi nijaký pohreb nekonal podľa tohto ministerského nariadenia; iba s výnimkou pohrebu samého pána ministra, ktorý to nariadil“.

„To, o čo sa (v školstve) vedie spor, nie je vlastne vzdelanie, ale vyučovanie. Príprava na budúcu prácu, na profesiu, zamestnanie je iba jednou súčasťou vzdelávania. Iba príprava na zamestnanie bez vzdelania, ktoré človeka skutočne aj mení, znamená vlastne úpadok nielen pre vysokú školu, ale aj pre celú spoločnosť (...) Také odbory ako filozofia a iné humanitné odbory, učia myslieť, učia kreativite...“

Ján Duda

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo