Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. august 2012

Z BLOGU: Cirkev a právo, arcibiskup a Čarnogurského zlatý padák

Približne mesiac po nečakanom a podnes nevysvetlenom odvolaní arcibiskupa Bezáka priniesli médiá informáciu, že kancelária JUDr. Čarnogurského ml. dostala od Trnavskej arcidiecézy 1,6 milióna eur ako odškodné za Bezákom zrušenú zmluvu. To oživuje jednu z prvých hypotéz o príčinách Bezákovho odvolani...

Približne mesiac po nečakanom a podnes nevysvetlenom odvolaní arcibiskupa Bezáka priniesli médiá informáciu, že kancelária JUDr. Čarnogurského ml. dostala od Trnavskej arcidiecézy 1,6 milióna eur ako odškodné za Bezákom zrušenú zmluvu. To oživuje jednu z prvých hypotéz o príčinách Bezákovho odvolania, podľa ktorej sú v pozadí finančné otázky. Súvislosti tejto skutočnosti však zviditeľňujú aj jednu veľmi nezdravú stránku slovenskej cirkvi a spoločnosti.

48 nespravodlivých miliónov

Podľa správ z médií R. Bezák krátko po nástupe do funkcie arcibiskupa vypovedal nevýhodnú zmluvu na právne služby, uzatvorenú počas úradovania arcibiskupa Sokola, pričom za predčasné odstúpenie arcidiecéza zaplatila 1,6 milióna eur. Ján Čarnogurský starší to komentoval: "Viem o takomto odstupnom. Nebudem hovoriť, odkiaľ to mám." (TASR, 27.7.2012)

1,6 milióna eur = 48 miliónov korún. To je približne cena povestnej Mečiarovej vily, alebo 10-12 najdrahších limuzín BMW rady 7. Je to 170 násobok ročného príjmu z priemernej mzdy na Slovensku v r. 2011, pričom väčšina obyvateľov má príjem menší, než priemerných 786 eur mesačne. Lekár má 2,2 násobok priemernej mzdy, čiže cca 21000 eur na rok. Učitelia a tisíce rovnako vysokoškolsky vzdelaných ľudí zarábajú menej než lekári. Poslanec má základný plat 22788 eur ročne, prezident štvornásobok platu poslanca + paušálne náhrady cca 1300 eur mesačne, spolu približne 107 tisíc eur ročne. To znamená, že Trnavská arcidiecéza vyplatila Čarnogurského firme za nevykonanú prácu 15 násobok ročného príjmu prezidenta SR, alebo 170 násobok priemerného ročného platu.

Za 1,6 milióna eur sa dajú vybaviť počítačmi všetky cirkevné školy na Slovensku, a k tomu aj opraviť niekoľko deravých striech. Alebo zakúpiť kvalitné vybavenie niekoľkých nemocníc. Za to by som vyprojektoval a postavil 2 kostoly. Kompletne, vrátane honoráru ostatných projektantov, ktorých je pri takejto stavbe minimálne 5-6, každý z nich na tom pracuje niekoľko týždňov až mesiacov, a ich zodpovednosť za prípadné chyby je neporovnateľne väčšia než zodpovednosť akéhokoľvek právnika na Slovensku.

Právne názory

V diskusii na túto tému som sa stretol s názorom, že: 1. Ak sa strany na odmene slobodne dohodli, tak spravodlivé je to čo je dohodnuté. 2. Dodržiavanie dohôd je morálny imperatív každého človeka. Túto povinnosť možno porušiť iba z vážnych dôvodov. Argument že mne sa to zdá teraz veľa môže byt nebezpečný.

Táto téma si žiada diskusiu cirkevných právnikov a morálnych teológov, ktorá nebude dostatočná bez účasti vzdelaných laikov, ktorí živia rodinu z priemerného platu, alebo ako drobní podnikatelia. Súhlasím, že dodržiavanie dohôd by mal byt morálny princíp každého človeka. Základným prirodzeným a kresťanským morálnym princípom je však aj zásada pravdy a spravodlivosti. Keď sa skorumpovaný politik či úradník so skorumpovaným podnikateľom slobodne dohodnú na zákazke, predraženej o 50-100-400%, nie je to spravodlivá dohoda, ale do neba volajúci hriech okrádania chudobných, a poškodzovania obecného dobra nie len materiálne, ale aj morálne. Zmluva - dohoda, zjavne a úmyselne značne nevýhodná pre jedného z partnerov môže byt aj klamstvom, podvodom, a z morálneho hľadiska krádežou. Tam má princíp spravodlivosti prednosť pred princípom dodržiavania dohody.

Ak to isté arcibiskupstvo (alebo niektorí jeho farári) od niekoho žiada dni či týždne kvalifikovanej práce zadarmo, alebo za minimálnu mzdu, ak niekomu nevyplatí celú dohodnutú sumu za vykonanú prácu, a inému platí ako banka či skorumpovaný štát vysoko premrštené ceny nie len za dodanú prácu, ale dokonca aj ako odstupné za ničnerobenie, je to veľmi ďaleko od požiadaviek Evanjelia. Toto je možno bežná prax slovenskej právnikej a manažérskej smotánky, ale ten kto takto koná nemá morálne právo nazývať sa kresťanským politikom, právnikom či podnikateľom.

Na Slovensku takmer vždy víťazí právny názor, na základe ktorého prehráva štát i obyčajní slušní ľudia v sporoch s gaunermi. Biblia však spája právo s výkonom spravodlivosti. Cirkevné spoločenstvo, ktoré v tomto pristane na prax bežnú v slovenskej politike, dáva pohoršenie „maličkým“, a neplní Kristom danú úlohu byť soľou zeme a svetlom sveta.

Právo a spravodlivosť

Kardinál Ratzinger charakterizoval a odsúdil nacionálno-socialistickú a komunistickú diktatúru aj analýzou toho, ako prekrútila právny systém: „Zákonnosť a nezákonnosť sa začali navzájom prelýnať, ba často aj splývať... Právny poriadok, ktorý v každodennom živote sčasti naďalej platil, ako mal, sa stal súčasne mocou, ktorá ničila právo. Nastalo prevrátenie usporiadania, ktoré by malo byť v službe spravodlivosti, avšak upevnilo nadvládu bezprávia, ...čo spôsobilo ozajstnú dominanciu klamstva, ktoré zatemňovalo svedomie.“ (Európa, jej základy v súčasnosti a budúcnosti) Ako pápež pri minuloročnej návšteve Nemecka tieto režimy nazval štátom riadeným bandou zbojníkov.

Slovensko je dnes krajinou zbojníkov hlavne pre politiku hrubých čiar za totalitnou minulosťou, ktorú po novembri ´89, aj po skončení Mečiarovej vlády podporilo aj nemálo kresťanov, vrátane J. Čarnogurského. Naša demokratická pravica sa od nacionalistov a bývalých komunistov najmenej odlišuje práve v ignorovaní spravodlivosti v majetkovej a ekonomickej sfére. Má to ekonomické i sociálne dôsledky: „Nedostatok istoty sprevádzaný korupciou štátnych úradov, šírením nečestných prameňov obohacovania a ľahkého zisku spočívajúcich na ilegálnej a špekulatívnej činnosti, je jedna z hlavných bŕzd rozvoja a hospodárskeho poriadku.“ (Ján Pavol II., Centesimus annus)

To všetko sa dialo aj s podporou viacerých kňazov a biskupov pre nacionalistických a komunistických „zakaldateľov štátnosti“, pričom zásadného stanoviska Cirkvi k biednemu stavu nášho právneho systému sme sa podnes nedočkali. Arcibiskup Bezák bol pre mnohých aj v tomto nádejou zmeny k lepšiemu.

Inzercia

Právo a morálka

Táto zmluva o odstupnom je zaiste právne v poriadku. Ja ju tu hodnotím z hľadiska spravodlivosti, ktorá je podľa zdravého rozumu, prirodzenej morálky, aj učenia Katolíckej Cirkvi prvoradou úlohou politiky, základom pokoja i dobrých spoločenských vzťahov. Podľa Biblie je aj podstatnou vlastnosťou Boha a Jeho základnou požiadavkou na človeka.

Po prvej návšteve Jána Pavla II. na Slovensku niektorí podnikatelia žiadali náhradu za to že nakúpili klobásy či iný tovar, ktorý chceli pri tej príležitosti predať, ale nepredali ho. Logickou odpoveďou bolo, že to je riziko podnikania, a nemajú na to právny ani morálny nárok. Mnoho iných venuje aj značné náklady na prípravu budúceho zisku, napríklad nákupom počítačov a programov, a keď nedostanú zákazku, idú do straty. Len malá časť z toho, ako napr. obilie na siatie, je ako-tak nahraditeľná, keď sa vopred poistí. Právnická kancelária nemá žiadne porovnateľné náklady na prípravu budúceho zisku pri zmluve so štátom či Cirkvou, pokiaľ za oprávnené náklady neuznáme prípadné všimné, motivujúce príslušného činiteľa na uzatvorenie zmluvy. Čiže ani z tohto hľadiska neexistuje morálny nárok na takéto nehorázne odstupné.

Tu spomínané odstupné samozrejme nie je o nič horše než mnoho väčších i menších podobných zmlúv so štátom a štátnymi organizáciami. Výnimočné je len to, že tu ide o rodinu a meno právnika mnohými podnes chápané ako príklad a symbol kresťanského demokrata, konajúceho v prospech slobody a Cirkvi. A o Cirkev od ktorej sa čaká, že bude príkladom v spravodlivosti, korá sa týmto porušuje.

Cirkev a štát

Podobne ako štát, aj Cirkev predstavuje mnoho samostatných právnych subjektov. Farnosti, diecézy, rehole, cirkevné školy, nemocnice, organizácie. Tak ako sú rôzne kvalifikovaní a poctiví jednotliví starostovia a šéfovia štátnych úradov, rôzni sú aj tí, ktorí spravujú cirkevné majetky a financie. V porovnaní so štátnymi sú tu tri základné rozdiely: 1. Cirkevné inštitúcie majú neporovnateľne menšie príjmy, a omnoho väčšiu časť z nich venujú na neziskové verejnoprospešné činnosti, ako údržba kultúrnych pamiatok, vzdelávacie a sociálne služby. 2. Cirkevní správcovia majú podstatne menší plat, a väčšinu z nich tvoria osobne čestní ľudia. Aj z tých však viacerí pre nedostatočnú kvalifikáciu a manažérske schopnosti občas kombinovanú s neochotou primerane spolupracovať s kvalifikovanými laikmi, niekedy robia nevýhodné zmluvy, dohody, objednávky, alebo aj doslovne naletia podvodníkom. 3. Slobodný trh zvyšuje efektivitu konkurenciou. Demokratický právny štát znižuje riziko korupcie a plytvania zákonmi o verejnom obstarávaní a informáciách. V slovenskej cirkvi podobné regulačné prostriedky takmer neexistujú, alebo často nefungujú.

Keď Dzurindova vláda zrušila nevýhodnú zmluvu, uzavretú za Mečiarovej vlády, F. Flašík vysúdil „odškodné“ vyše 100 miliónov korún za dohodnuté, ale nerealizované zákazky. Od štátu, čiže z našich daní. Keď arcibiskup Bezák zrušil zmluvu s Čarnogurského kanceláriou, táto dohodou získala 48 miliónov korún, tiež za zrušenie nevýhodnej zmluvy a za nerealizované práce. Od Cirkvi. Právne sú v tom malé rozdiely, číselne je to necelá polovica, ale z hľadiska morálky a spravodlivosti je to omnoho horšie, lebo Cirkev je podstatne chudobnejšia než štát. Z tohto hľadiska sa to v ničom nelíši od iných zlatých padákov, ktoré štát vyplatil niektorým klientelisticky superzvýhodneným manažérom.

Pracovať pre Cirkev

Viaceré vzťahy v Cirkvi fungujú lepšie ako v civilnej spoločnosti. Treba však spomenúť dve nezanedbateľné skupiny, o ktorých sa cirkevno-politicky korektne nehovorí. Ľudí, ktorí pre Cirev odvádzajú niekedy veľké množsvo kvalitnej práce zadarmo, alebo za honorár omnoho menší, než by za rovnakú prácu dostali inde. Niekedy sa pri tom nedočkajú ani uznania, niekedy končia znechutení z vystupovania a spôsobov niektorých „duchovných pastierov“. To je ešte väčšie, keď vidia ako títo iným podnikateľom, pre ktorých je Cirkev zlatou baňou rovnako ako štát, bez mihnutia oka zaplatia aj vysoko nadsadené honoráre. Deje sa to v rôznej miere na celom Slovensku. Sem patrí aj tu spomínaná zmluva Trnavskej arcidiecézy. Závažnosť problému nie je len v tom, že takto unikajú ťažko, a často obetavosťou chudobných nadobudnuté prostriedky, že je to nespravodlivé voči tým, ktorí za prácu pre cirkev nedostanú primeranú (alebo žiadnu) odmenu. Rovnako zlé je, že vďaka takýmto prípadom je Cirkev niekedy skôr pohoršením než žiarivým príkladom, ako žiada Kristus.

Otázky na diskusiu a zamyslenie

Z faktov a čísiel v úvode vyplýva prvá, kardinálna otázka: Aké nevýhodné museli byť zmluvy, ktoré uzatvoril arcibiskup Sokol s JUDr. Čarnogurským, keď arcibiskup Bezák od nich odstúpil aj za takúto cenu? Prečo neprišla vizitácia, keď o ňu Bezák po nástupe do úradu žiadal? Bol Bezák odvolaný preto, že dohodol takéto odstupné, alebo preto, že začal hovoriť o takomto hospodárení a robiť s tým poriadok? Pochopí konečne slovenská Cirkev, aké dôsledky má mlčanie o niektorých dôležitých skutočnostiach a problémoch? Prečo toľkí nechcú podnes priznať, že aj tento zlý podnikateľsko-právny stav Slovenska a jeho sociálne a morálne dôsledky sú ovocím politiky hrubých čiar za minulosťou, ktorú podnes podporuje aj J. Čarnogurský? Prečo ju podporuje? Prečo odvolali práve jedného z mála duchovných pastierov, ktorí dokázali rovnako ako pápeži verejne povedať, že nacionálno-socialistický i komunistický totalitný režim je kresťansky neprijateľný, a nepodporovali jeho (bývalých) budovateľov a obdivovateľov?

Je možné považovať za kresťanského právnika či podnikateľa niekoho, kto zoberie od arcidiecézy ako odškodné za zrušenú nevýhodnú zmluvu o budúcej, ešte nerealizovanej práci, čiže za ničnerobenie, 6 -10 násobok sumy, ktorú 2/3 obyvateľov Slovenska zarobia za 25 rokov poctivej práce? Je to naozaj len môj subjektívny pocit, ktorý nepatrí do vecnej diskusie, že je to neprimerané? Nemali by sa kresťanskí podnikatelia, politici a právnici v tomto zásadne odlišovať od praxe bežnej v našom skorumpovanom (post)komunistickom kapitalizme?

Je správne že sa slovenská Cirkev (a Katolícke Noviny) vôbec nezaoberajú takýmito otázkami? Koľkí dokážu priznať, že preto nesie aj časť viny za to, že Slovesnko podnes de facto nie je demokratickým právnym štátom? Nie je toto jedna z hlavných príčin prečo toľkí aj po 22 slobodných rokoch volia bývalých komunistov? Napriek tomu že títo sú ešte horší a podstatne sa pričinili o túto realitu. Čo sa ešte musí stať, aby sme sa z toho poučili, a začali primeranú diskusiu o príčinách a náprave tohto stavu?

Odporúčame

Blog
Predseda KDH a nedemokratická štátnosť Slovenska

Predseda KDH a nedemokratická štátnosť Slovenska

Predseda KDH Ján Figeľ publikoval na blog.postoy článok „Bez slobody niet zvrchovanosti, ani demokratickej štátnosti“, k 20. výročiu prijatia Deklarácie o zvrchovanosti a Ústavy SR. S väčšinou toho čo Figeľ napísal súhlasím, s niečim nie. Problémom sú však dôležité skutočnosti, fakty a súvislosti, k...

Blog
Cyklisti prešli tisícky kilometrov za nenarodené deti

Cyklisti prešli tisícky kilometrov za nenarodené deti

Na Slovensko sa len nedávno vrátili domov účastníci 15. ročníka cyklistickej púte za život nenarodených detí. Cyklisti každej vekovej kategórie začali 20. júla 2012 putovať po východnom Slovensku k nemocniciam v Kežmarku, Poprade, Levoči, Bardejove, Humennom, Prešove, Košiciach, Trebišove a v Michal...

Denník Svet kresťanstva