Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. apríl 2021

Keď sa rodina rozhodne prijať k sebe cudzie dieťa

Hovorí sa, že život má zmysel, ak ho nežijeme len pre seba. Cesty, ktoré vedú k tomuto cieľu, môžu byť rôzne. Predstavujeme vám dve mamy – Petru a Slávku, ktoré sa rozhodli prijať do svojich rodín cudzie dieťa a podeliť sa s láskou. Ak potrebujete vniesť viac svetla do toho, čo je adopcia, čo pestúnska starostlivosť a ako sa odlišujú od profirodičovstva, čítate správny text.
Keď sa rodina rozhodne prijať k sebe cudzie dieťa

Petra už mala doma dve vlastné deti, keď k nim do rodiny pribudlo adoptované dievčatko.  Prečo sa rozhodli s manželom poskytnúť domov cudziemu dieťatku? „Vždy sme to považovali za správnu vec. Kým sme nemali vlastné deti, tak nám k tomu chýbala odvaha z rešpektu zo zodpovednosti, ktorú založenie rodiny prináša. Skôr sme podporovali deti v domovoch, vojnou postihnutých krajinách či formou adopcie na diaľku. Neskôr sme došli k tomu, že ak chceme naozaj niekomu pomôcť a byť si istí, že sa k nim pomoc dostane, tak to treba robiť osobne – a adopcia bola pre nás tá najlepšia možnosť.“

Slávkina túžba po viacdetnej rodine sa naplnila v úlohe profesionálnej mamy: „Vždy sme s manželom túžili mať viac detí. Po diagnostikovaní vážnej pľúcnej choroby našej dcérky sa však túžba či možnosť mať viac detí razom rozplynula. Všetku svoju silu, čas a energiu som okrem dvom zdravým deťom, bola ochotná venovať jedine Janke. Dlho som s ňou bola doma. Po rokoch sme sa ocitli v situácii, keď sme si potrebovali vziať hypotéku a z toho pre mňa vyplývala nutnosť nájsť si prácu. Kvôli Jankinej chorobe to ale musela byť práca z domu. Profesionálne rodičovstvo takú možnosť poskytovalo. Zohnala som si potrebné informácie a začala chodiť na kurz.“  

Ilustračná foto: pixaby.com

PRÍCHOD DIEŤAŤA DO RODINY

Obe priznávajú, že isté obavy pred príchodom cudzích detí do vlastnej rodiny mali. Jednou z najčastejších okolností, ktorí ľudia zvonka riešia, je v našich zemepisných šírkach otázka rasy, respektíve národnosti. Obe mamy  potvrdzujú, že toto, našťastie, nikdy nezohľadňovali. Pohlavie, rasa, vek, čo na to rodina a okolie, boli pre nás druhoradé v tom zmysle, že keď človek čaká na svoje vlastné dieťa, tiež si nevie dopredu presne vybrať, a bude šťastný s tým, čo mu osud doručí,“ hovorí Petra. Slávka sa obávala najmä toho, ako príchod dieťaťa naruší chod ich už aj tak dosť komplikovanej rodiny so zdravotne znevýhodnenou dcérkou, najmä keď sa ich Janke zhorší stav a bude potrebná hospitalizácia. Profesionálny rodič je síce zamestnanec detského domova, ale poskytuje starostlivosť dieťaťu 24 hodín denne. Bez podpory manžela a starších detí by to nešlo. Spolu sa teda rozhodli, že to aspoň skúsia. Odvtedy už prešli štyri roky. V Slávkinej rodine sa tak vystriedalo pár detí, kým si ich vzali do náhradnej rodinnej starostlivosti iní ľudia.

Príchod cudzieho dieťatka do rodiny je vždy zmenou pre zabehnutý režim. Petra ho prirovnáva k narodeniu vlastného dieťaťa, ktoré vždy prinesie zvýšené nároky na rodinu, ale zároveň obrovskú radosť. Slávka, ktorá mala v čase príchodu prvého dievčatka do rodiny vlastné deti vo veku 17, 15 a 10 rokov, priznáva, že rodinu to, samozrejme, tiež zmenilo: „Veľakrát sme svoj program museli prispôsobiť bábätkám a keď chceli staršie deti načas obedovať, museli sa chvíľku venovať drobcom. Niekedy musia prerušiť svoju hru či prácu, ale vlastne, o tom je život. Je to určite dobrá lekcia, ktorá im neuškodí. Samozrejme, je na mne, aby som to neprehnala a rešpektovala, keď potrebujú súkromie.“ 

ČO MUSIA RIEŠIŤ

Aké všetky prekážky musia obe mamy riešiť a prekonávať? Slávka: „V myšlienkach bojujem len s jednou vecou. Vždy, keď sa dívam do očí dieťaťa, ktoré mi dôveruje, a pritom viem, že príde deň, keď ho niekomu odovzdám do náručia, a ono tomu pár dní nebude rozumieť. A toto sa stáva už aj polročným deťom. Dúfam, že mi to raz odpustia a že to budú mať správne vysvetlené.“Petru a jej manžela potrápili vonkajšie prekážky v podobe byrokracie: „Od rozhodnutia pre adopciu až k tomu, kedy sme malú reálne naložili do auta, prešlo skoro 6 rokov. Kvôli byrokratickej chybe v systéme sme sa zbytočne ocitli v situácii, keď sme boli dočasne vyradení zo systému čakateľov a trvalo ďalšieho dva a pol roka, kým nás opäť zaradili do zoznamu. A to všetko len pre to, že sa nám narodilo druhé vlastné dieťa.“

ADOPCIA JE SILNE POZITÍVNA SKÚSENOSŤ

Aj s odstupom času vnímajú obe mamy svoje rozhodnutie poskytnúť domov cudzím deťom ako správne. Slávka toto obdobie vníma ako krásnu a hodnotnú etapu svojho života: Aj keď o tom opustené deti nevedia hovoriť, niekde v podvedomí cítia, že sa stala chyba a veci nie sú tak, ako majú byť. A je na nás dospelých, aby sme, ak sa to len trochu dá, urobili všetko pre to, aby tieto deti mali rodinu, kde budú šťastné.“ Petra dodáva: Adoptovať si dieťa je tak silne pozitívny zážitok, že sa sami čudujeme, prečo sme to neurobili skôr. Keby ľudia len tušili, aký to je skvelý pocit, určite by sa do toho viacerí pustili.“ 

Petra s manželom sa rozhodli pre náhradnú rodinnú starostlivosť, konkrétne osvojenie – adopciu, Slávka pre profesionálne rodičovstvo. Aké sú hlavné rozdiely?

NÁHRADNÁ RODINNÁ STAROSTLIVOSŤ

Informácie vám poskytne Úrad práce, sociálnych vecí a rodinyv mieste vášho bydliska. Konkrétnejšie odbor sociálnych vecí a rodinyoddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Spomeniem dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti:

OSVOJENIE DIEŤATA – ADOPCIA

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.Dieťa získava priezvisko nových rodičov, biologickým rodičom zanikajú všetky práva a povinnosti k dieťaťu.

Osvojitelia prechádzajú odbornou prípravou.

PESTÚNSKA STAROSTLIVOSŤ

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Rozhodnutím súdu, ak biologickí rodičia zabezpečia dieťaťu starostlivosť, môže sa ono vrátiť do biologickej rodiny. 

Štát zabezpečuje finančné príspevky pre pestúnov a deti. Biologickí rodičia majú právo stretávať sa so svojimi deťmi, ak je to v záujme detí a nemajú s nimi tento styk zakázaný súdom.

Inzercia

Pestúni prechádzajú odbornou prípravou.

O obe formy tejto náhradnej rodinnej starostlivosti môže požiadať jednotlivec alebo manželia, a to aj vtedy, ak už majú vlastné deti.

Okrem náhradnej rodinnej starostlivosti existuje možnosť profesionálnej starostlivosti, ktorú si vybrala Slávka. 

PROFESIONÁLNE RODIČOVSTVO

Je to špeciálna forma starostlivosti o deti s nariadenou ústavnou výchovou, ktorú vykonáva profesionálny rodič vo svojom vlastnom rodinnom prostredí. Profesionálny rodič je zamestnancom detského domova. Profesionálne rodičovstvo nie je rodinnoprávnym, ale pracovnoprávnym vzťahom so zariadením.

Záujemcovia o vykonávanie profesionálneho rodičovstva môžu kontaktovať príslušný detský domov, kde im bude poskytnuté komplexné poradenstvo.

Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva najmä v 24-hodinovej starostlivosti o dieťa. Ide o spojenie roly rodiča a roly profesionála – vychovávateľa.

Ďalšie informácie nájdete na:

https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina-1/rodina/nahradna-starostlivost.html?page_id=262364&urad=239644

https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs//urady/NR/Odbor_socialnych_veci_a_rodiny/kuratela/nahradna_rodinna_starostlivost.pdf

 

Zuzana Straková

 

Blog Zastolom.sk vychádza v spolupráci s denníkom Postoj, pripravuje ho občianske združenie Slovenská asociácia kresťanských rodín (SAKRO). Našu činnosť môžete podporiť nákupom v našom eshope alebo finančným darom.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Začal sa požehnaný Ramadán. Prečo nejeme a nepijeme?

Začal sa požehnaný Ramadán. Prečo nejeme a nepijeme?

Ramadán je deviatym mesiacom islámskeho kalendára, počas ktorého sa muslimovia po celom svete postia - zdržiavajú sa jedla, pitia a intímneho styku počas stanovenej doby. Ramadán je požehnaným mesiacom modlitby, mesiacom sociálnej pomoci, zdieľania, časom zlepšovania svojho charakteru.