Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
20. január 2013

Z BLOGU: Manifestácia za rodinu v Paríži na vlastné oči

Manif pour tous - Denfert Rochereau.png Ešte donedávna bola väčšina Francúzov za to, aby zákon umožňoval homosexuálnym párom aj adopciu. Dnes už prieskumy hovoria opak a už to nie je diskusia o práve na manželstvo, ale o právach dieťaťa. Obľúbený argument LGBT aktivis...

Ešte donedávna bola väčšina Francúzov za to, aby zákon umožňoval homosexuálnym párom aj adopciu. Dnes už prieskumy hovoria opak a už to nie je diskusia o práve na manželstvo, ale o právach dieťaťa. Obľúbený argument LGBT aktivistov, že kto má iný názor je homofób, už neplatí.

Postoy.sk už informoval o mohutnej manifestácii, ktorá sa uskutočnila v Paríži 13.januára. Jej cieľom bolo otvoriť dialóg s prezidentom Francúzskej republiky o pripravovanom zákone o manželstvách pre osoby rovnakého pohlavia. Organizátori a ich podporovatelia sú totiž presvedčení, že súčasný návrh zákona je zlý, a preto požadujú celospoločenskú debatu alebo referendum o zákone a otázkach s ním spojených. Bol som sám veľmi zvedavý na túto akciu a pretože rozumiem argumentom organizátorov, rozhodol som sa, že sa tam pôjdem pozrieť. Toto sú moje pocity a dojmy s niekoľkodňovým odstupom doplnené o postrehy zachytené v médiách.

Bolo to masové vďaka mládeži

Samotný pochod bol organizovaný v troch prúdoch, každý vedený z iného bodu v centre mesta s cieľom prísť pod Eiffelovu vežou. Takto sa mal zvládnúť očakávaný nával demonštrantov, keďže už predtým bolo jasné, že to nebude hocijaká demonštrácia. Môj štartovací bod bolo námestie Denfert-Rochereau, kde v čase môjho príchodu už boli početné skupiny ľudí, ale ani zďaleka to ešte nebolo plné. Prvé, čo ma zaujalo boli skupiny mladých ľudí (18-25) vo farebných tričkách, ktorí pomáhali rozdávať vlajky, tabule, predávať tričká, mikiny a kľúčenky. Správy pred nedeľou hovorili o 10.000 mladých dobrovoľníkoch, ktorí sa zapojili do organizácie. S odstupom času je mi jasné, že bez nich by celá akcia organizačne skrachovala.

V okolitých kaviarničkách a reštauráciach bola klientela rôznych vekových kategórií, s výrazným zastúpením rodín s deťmi. Pýtal som sa sám seba, prečo prísť na takúto akciu s deťmi vo veku 3 až 5 rokov. Neskôr som pochopil; ak starí rodičia manifestujú, ak vaša au-pairka nemôže, lebo je v sprievode a vaši známi sa tam tiež chystajú – neostáva vám nič iné, len vziať deti so sebou.

Pred jednou hodinou sa ľudia začali zoskupovať v centre námestia, ale stále to ešte nebolo nič početné. Moderátorka (tiež asi 20 ročné dievča) burcovala sloganmi a modernou hudbou a mladí v tričkách začali vytvárať kordóny, aby regulovali prúd a smerovali ho správnym smerom. Skutočne dobre pripravené. Bolo však 15 min po oficiálnom začiatku a ešte stále to nebolo ono. Hovorím si, tu je najviac 40 tisíc a celé to bude fiasko. Netrvalo však dlho a nejako sa to spustilo. Davy sa začali rojiť z priľahlých ulíc a smer k Eiffelovke bol zrazu preplnený. Stál som asi dve hodiny v strede námestia a dav nijako naustával. Napadlo ma, že tí, čo už došli k Eiffelovke, sa vracajú a ja som asi svedkom nejakej zacyklenej manifestácie, kde si ľudia prejdú trasu niekoľkokrát.

A všade výrazné zastúpenie mladých; nie tí v tričkách, ktorí regulovali prítoky davu, ale manifestujúci stredo- a vysokoškoláci. Nehovorím, že tam neboli starší ľudia, ale prítomnosť mládeže „bila do očí“ a kontrastovala so zaužívaným názorom, že mladým táto téma nič nehovorí.

Každá manifestácia prinesie vždy dve rozdielne čísla; od organizátorov a od polície. V tomto prípade policajné zdroje uviedli 340 tisíc a organizátori vyše 800 tisíc. Neviem, ktoré je správne, ale raz som už bol na 700 tisícovej akcii a môžem povedať, ze dav v Paríži mal k tomu veľmi blízko.

Kto je tá veselá masa ľudí

Nakoniec však poznať presné číslo ani nie je až tak dôležité. Omnoho zaujímavejšia otázka je, ako je možné, že v takej liberálnej spoločnosti ako je francúzska sa podarí zmobilizovať niekoľko stotisíc ľudí proti niečomu, čo je pravidelne podsúvané hlavnými médiami, ako niečo normálne a moderné. Ako niečo, čo treba rýchlo dobehnúť, lebo iné krajiny to už majú. Navyše podstatná časť manifestantov volila súčasného prezidenta, ktorý to mal v programe jasne napísané. A teraz su v uliciach proti nemu a žiadajú, aby ten zákon zastavil.

Inzercia

Niektorí píšu o rastúcej duchovnej obnove, ktorá sa šíri medzi mladými. Hovoria o nezakomplexovaných mladých katolíkoch, ktorí bez obavy vyslovia svoj názor a debatujú s inými. Až do nedeľe som ja osobne nemal ten pocit, ale potom ako som videl tú účasť mladých, asi na tom niečo bude.

Lenže prierez manifestujúcej masy bol veľmi rôznorodý. Neboli tam len katolíci, alebo len kresťania, ale aj židia a moslimovia. Boli tam zastúpení hetero aj homosexuáli (pochopiteľne nie všetci). Boli tam pravičiari aj ľavičiari. Boli tam ľudia z miest a z vidieka (údajne 5 špeciálnych TGV vlakov). Prišli Francúzi z ostrovov (vraj až 10000); prišli takí, čo žijú a pracujú v Londýne (cez Tunel to majú blízko). Osobitnú skupinu tvorili starostovia, ktorí odmietajú sobášiť homosexuálov a vedia, že si nebudú môcť uplatniť výhradu svedomia. Pritom posledné prieskumy hovoria, že 57% stále súhlasí s manželstvami homosexuálov.

Ďalším faktom je, že celá akcia sa niesla vo veľmi veselej a priateľskej atmosfére. Na námestí a v uliciach, kde boli rozmiestnené audiovozy, si mladí z toho urobili diskotéku. Pod Eiffelovkou nechýbali veľkoplošné obrazovky a pripomínalo to koncert, kde sa v pred-programe striedali speváci, tanečníci, žongléri,... jednoducho pravé francúzske varieté. Je pravda, že pred manifestáciou bol distribuovaný akýsi manuál správania sa, aby prípadné provokácie zo straný oponentov neboli médiami zneužité. Myslím si však, že drvivá vačšina účastníkov by tieto rady ani nepotrebovala.

Niekto otvoril Pandorinu skrinku

Nebol to len nepolitický a laický charakter celej akcie, ktorý pritiahol davy. Jedna vec je zrejmá, intenzívna ozvena v médiách postupne otvára ľuďom oči a začínajú si uvedomovať, o čo sa tu hrá. Ešte donedávna bola väčšina Francúzov za to, aby zákon umožňoval homosexuálnym párom aj adopciu. Dnes už prieskumy hovoria opak a už to nie je diskusia o práve na manželstvo, ale o právach dieťaťa. Asistovaná reprodukcia, ktorá tiež figuruje medzi požiadavkami LGBT a bola v prvom návrhu zákona (dva dni pred demonštráciou ju prezident radšej stiahol), je v prieskumoch jednoznačne odmietaná. Obľúbený argument LGBT aktivistov, že kto má iný názor je homofób, už neplatí.

Niektorí hovoria, že neustupným tlakom na schválenie adopcie a asistovanej reprodukcie prezident otvára Pandorinu skrinku. Z nej sa následne vynorí požiadavka na uzákonenie náhradného materstva, kedy si pár (alebo aj jednotlivec) nájde inú ženu na donosenie dieťaťa. Posúdiť v takých situáciách, kto je vlastne rodič, začne byť nielen komplikované, ale potenciálne aj nebezpečné pre samotné dieťa. Navyše odtiaľ je už len krok k obchodovaniu s ľudským telom, čo sú všetko otázky, na ktoré sú Francuzi veľmi citliví.

Zaujímavosťou je, že niektorí z organizátorov tejto obrovskej manifestácie sa v rokoch 98-99 rovnako aktívne a verejne angažovali za schválenie registrovaných zväzkov pre homosexuálov. Medzi manifestujúcimi sa objavila aj Simone Veil, bývalá ministerka zdavotníctva, ktorá sa v 1975 zasadila o legalizáciu potratov. Týchto ľudí ťažko možno označiť za homofóbov alebo konzervatívcov, čím sa nabúralo klišé o tom, že proti navrhovanému zákonu sú len veriaci a cirkev. Na druhej strane sa tu ponúka otázka, či tá Pandorina skrinka nebola otvorená už vtedy.

Manifestácia bola úspešná, čo ďalej

Súčasťou programu pod Eiffelovkou bolo prečítanie otvoreného listu prezidentovi, v ktorom ho organizátori žiadali o stretnutie. Napriek tomu, že list bol napísaný veľmi zdvorilo a bez ultimatívných vyhlásení, žiadne stretnutie sa doteraz neuskutočnilo. V duchu prezidentovho nedávneho výroku “ulica nebude o tejto otázke rozhodovať”, začal minulý týždeň parlament prerokovávať znenie zákona. Pritom pred ôsmimi mesiacmi tá istá ulica zvolila do funkcie prezidenta, aj parlament.

Organizátori sa už vyjadrili, že nemienia prestať len tak, aj keď o ďalšej manifestácii sa zatiaľ ešte nehovorí. Proponenti zákona a vláda zase velmi radi používajú príklad Španielska, kde na protest proti podobnému zákonu vyšlo svojho času do ulíc až 1.5 milióna ľudí a vláda premiéra Zapatera tomuto tlaku neustúpila. Aby bol však tento príklad úplný, je treba pripomenúť, že Zapaterovi to potom ľudia spočítali vo voľbách.

V každom prípade francúzski socialisti majú dostatok hlasov na schválenie zákona nielen v parlamente, ale aj potom v senáte. Z toho pohľadu, sa celá snaha manifestujúcich môže zdať zbytočná. Ak tomu bude tak, potom si možno niektorí uvedomíme to, čo povedal jeden katolícky intelektuál; že je treba manifestovať, debatovať a písať, ale bez modlitby sa nedá zmeniť nič. A to bolo asi to, čo v Paríži chýbalo.

Odporúčame

Blog
Z BLOGU: Paríž opäť na nohách za rodinu

Z BLOGU: Paríž opäť na nohách za rodinu

Manif pour tous 2.jpg Zápas o rodinu a práva dieťaťa vo Francúzsku neustáva. V nedeľu si v Paríži opäť dali “randevú” odporcovia zákona o manželstvách pre osoby rovnakého pohlavia, ktorý pod sloganom “manželstvo pre všetkých” pretláča súčasná vláda. Tá si je tak istá ...

Blog
Ad brat Šavol a jeho Bezákove Božie mlyny

Ad brat Šavol a jeho Bezákove Božie mlyny

Nepíšem blogy. Toto je môj prvý a pravdepodobne aj posledný... Kto vie, či to vôbec blog je...? Ale je môj. Pred pár dňami som si prečítala príspevok Bezákove Božie mlyny. Nebol to prvý príspevok od tohto autora, mnohé sa mi páčili, ale tak, ako sám píše, v tichu človek prichádza na mnohé veci. Už ...

Blog
Cirkev nie je Vianočná formička...

Cirkev nie je Vianočná formička...

Dnes na svätej omši na sviatok Narodenia Pána mi znovu zaznela nedávno položená otázka: Načo mi je Cirkev? Srdcom viem, že ju potrebujem, cítim sa byť jej súčasťou a viem, že to, ako vyzerá, závisí aj odo mňa... Nikdy by som ju nechcela opustiť. Je to moje miesto, miesto, na ktoré ma postavil Boh. A...