Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
07. apríl 2021

Listy Matejovi 11: O tom, prečo má byť Cirkev gay

Listy Matejovi 11: O tom, prečo má byť Cirkev gay

7. 4. 2021, XXX

O tom, prečo má byť Cirkev gay

Milý Matej,

za posledných pár dní som zvláštnou náhodou urobil naraz dve veci: začal som odznova čítať G.K. Chestertona a pozrel som si film Freak Show. Na jednej strane tu máš možno najznámejšieho zástancu tradície a kresťanského intelektuála z prelomu 19. a 20. storočia: človeka prenikavého vtipu; nadrozmerného apoštola sedliackeho rozumu, ktorého fyzickú váhu nemohlo prekonať nič menšie než váha jeho slov. A na druhej strane je tu queer chlapec so záľubou v lesku a nevšednom oblečení – no hlavne s vnútornou slobodou, odvahou a silou, ktoré mu nevedia vziať. Neumlčia ho nadávky, útoky, ponižovanie ani fyzické násilie. Stále hovorí svoju pravdu – a nie je tichá ani skrytá, ale odetá do purpuru, trblietok a očných tieňov.

Spolu či proti sebe?

Sú to pre nás dve idey, ktoré sa zdajú byť od seba diametrálne vzdialené: až tak, že takmer všetko ostatné leží medzi nimi. A predsa – že to tak vidíme, je podľa mňa príznak obdivuhodnej duchovnej ťarbavosti a nedostatočne robustného zmyslu pre humor. Pretože v inom, a omnoho podstatnejšom zmysle, nestoja chestertonovská tradícia a mladý bojovník v trblietkach proti sebe ako súperi. Naopak, sú spolu na tej istej strane, zatiaľ čo na druhej je takmer celý svet.

Veď kto je to Chesterton? Nie je predstaviteľom tej najvyššej školy katolíckej teológie. Nie je modelom tichého zbožného askétu. Nie je to ani odosobnený vedec, vážiaci dôkazy v sterilných laboratórnych miskách. Jeho charakteristickou črtou nie je nič z toho: je ňou hravosť a silná vitalita, ktorú sám opisuje, keď hovorí o detskej schopnosti so záujmom stokrát po sebe zopakovať “urob to znova” a stokrát sa spýtať “prečo?” Je to tá istá hravosť, zvedavosť a vitalita, ku ktorej nás vyzýva Ježiš, keď hovorí, aby sme boli ako malé deti. Je to žblnkotavý entuziazmus, keď sa Gilbertova knižná postava preteká s klobúkom, čo mu zobral vietor z hlavy, a cestou hrozí okoloidúcim, aby ho nechytali – inak to nebude férová hra. Chesterton je človek, akého je radosť počúvať, či má pravdu alebo sa mýli, pretože jedno i druhé robí dobre a s gustom.

Chlapec v trblietkach by mu azda prišiel zvláštny, ale nešokoval by ho – pretože pozná pestrofarebné odevy kresťanskej tradície, rovnako ako tógy, farebné plášte a reťaze staroveku. Za šokujúce – a šokujúco škaredé – považoval moderné čierne obleky, cylindre a fraky. Chlapec v krikľavých šatách by sa mu nezdal ohromujúco pokrokový, ale skôr pokročilo neohromujúci.

V jeho postojoch by vybadal to jednoduché – naraz komické i majestátne – jadro človečenstva, v ktorom sú symbol, pompa a heraldika rovnako nevyhnutné ako dúšok čerstvého vzduchu. Hravosť, tvorivosť, odvahu ochotnú kombinovať protichodné krajnosti, novosť a vitalitu – s charizmatickým nábojom, ktorý Lewis volal “joy” – lebo tie všetky patria v tom najlepšom zmysle do jadra kresťanskej tradície, ako ju G.K. videl. Nie je to tradícia antikvárov starých myšlienok a zvykov, ale žitá tradícia, ktorá sa obnovuje každý deň tisíc novými spôsobmi – bez toho, že by sa snažila o umelú, nútenú originalitu, ktorá sa vyčerpá skôr než prinesie prvé plody.

Farební a čiernosiví

Inzercia

Chlapec a G.K. nestoja proti sebe. Jeden má na sebe mejkap a farebné šaty, druhý stojí opretý o súdok rumu a pod pazuchou drží koleso syra ako Humphrey Pumph. Ale obaja stoja bok po boku a odhodlane čelia svetu, ktorý nie je červený ako krv, zlatý ako lúče slnka, zelený ako steblá trávy, ale čiernosivý ako obleky a fraky úctyhodných ľudí. Stoja proti svetu, v ktorom nie je ani štipka života, pretože to nie je svet smejúcich sa detí, mladých ľudí vášnivo diskutujúcich o najhlbších pravdách, ani prvý raz zamilovaných, ktorí ešte vedia, že láska trvá navždy. Je to svet tisíc kompromisov, plný prázdnych a vyčerpaných pragmatikov – tých najväčších duchovných žobrákov, akých si je možné predstaviť.

Chestertonovské kresťanstvo nestojí na strane biskupov, ktorí keď vystúpia, vyzerá to, akoby boli už päť minút predtým odišli. Nestojí ani na strane kresťanských politikov a aktivistov, keď opakujú dookola tie isté slová – vyčerpané, takmer bezmyšlienkovité; plod zotrvačnosti; reč takú unavenú, že nevládze už ani zomrieť. Na ich strane chestertonovské kresťanstvo nestojí. Ale môže stáť na strane biskupov a kňazov, ktorí hovoria svoju pravdu otvorene, sebavedome a ich postoj je uveriteľný aj vtedy, keď sa mýlia. Môže stáť na strane laikov, aktivistov a politikov, ak sú ich oči dokorán – ako ich majú na obrazoch Chestertonovi kresťanskí svätci. Lebo vtedy vidia svet okolo seba a dokážu pre druhých niečo urobiť – bez toho nevedia pomôcť ani sami sebe.

Byť viac gay?

Trblietavý chlapec je gay a slovo gay za čias Chestertona znamenalo veselosť a bujarosť. Aj chestertonovské kresťanstvo je veselé a bujaré, ale presne preto nestojí ani na strane liberálov a progresívcov keď sú čiernosiví – aj napriek tomu, že niektorých z nich voláme gay. Veľmi dôrazne však stojí na strane chlapca v trblietkach, pretože on je gay naozaj – plný života, vnútornej slobody a odvahy. Pretože keď cíti smútok, bodá ho až do stredu srdca a jeho veselosť nie je sivá a unavená, ale hrá všetkými farbami dúhy.

A napokon stoja Chesterton a trblietavý chlapec na tej istej strane preto, že deliaca čiara ide úplne inokade, než si ju siví ľudia navykli maľovať. Podľa Chestertona progresívci trvajú na tom, že budú robiť vždy nové chyby a konzervatívci zas na tom, že ich nebudú opravovať. Sám preto nepatril k jedným ani k druhým. Bol liberálny a bol tradičný. Pretože kresťania sa na liberálnych a tradičných nedelia: musia byť oboje, inak nemôžu byť kresťanmi. Čiara neleží medzi nimi, ale medzi tými, čo v čiernosivom svete skrehli a zamrzli a tými, ktorí všetko okolo seba zohrievajú žiarivým a trblietavým Kristovým svetlom: pretože tí sú živí, tvoriví a nesú v sebe nádej.

Taká má byť Cirkev: živá, slaná, pripravená s odvahou hľadať a hovoriť svoju pravdu – aj tam, kde je to komické ako človek pretekajúci sa s klobúkom uneseným vetrom, či bolestivé ako urážky a bitka. Má byť radostná a bujará – má byť viac gay: veď je nositeľkou tej najlepšej zvesti. A to isté platí o každej komunite v čiernosivom svete – hoci aj o gay komunite, ktorá je napriek svojmu názvu tiež často plná unavenej toxicity a potrebuje ako všetci život, trblietky, nádej a soľ.

Toľko na dnes odo mňa,
tvoj Martin

Obrázok: Freak Show

Odporúčame