Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. apríl 2021

Ježiš Veľkého piatku je aj Ježiš veľkňaz

Druhé čítanie Veľkého piatku vyberá úryvok z ústrednej témy Listu Hebrejom.
Ježiš Veľkého piatku je aj Ježiš veľkňaz

Biblický text vybraný pre druhé čítanie v liturgii Veľkého piatku (Hebr 4,14-16; 5,7-9) v istom zmysle nadväzuje na včerajší deň. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Muži ustanovení do kňazskej služby v Cirkvi nemajú svoje kňazstvo, ale majú účasť na kňazstve Ježiša Krista, ktorý je jediný, pravý kňaz.

Táto myšlienka je vyjadrená v Liste Hebrejom. Jeho ústrednou témou je predstavenie Ježiša ako veľkňaza. Autor svojich adresátov do nej vovádza veľmi umne. V priebehu prvých kapitol najprv len predstaví myšlienku Ježišovho veľkňazstva bez toho, aby ju bližšie rozvíjal: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania“ (2,17–3,1). V závere 4. kapitoly, teda tam, kde sa začína aj naše čítanie, sa k tejto myšlienke znova vráti, zhrnie, čo už povedal a načrtne, čo bude rozvíjať v širšom rozmere o niečo neskôr. Úryvok, ktorý máme dnes pred sebou sa skladá z dvoch častí, ktoré sú súčasťou jedného celku, avšak zopár veršov je z neho vynechaných. Druhá časť (5,7-9) dnešného čítania sa čítala aj na 5. pôstnu nedeľu – krátky komentár k nej si môžete prečítať tu. Prvá časť dnešného čítania teda otvára prvý dlhší celok v liste, ktorý predstavuje Ježiša ako veľkňaza a zároveň pripravuje na podrobné rozoberanie tejto témy v kapitolách 7–10.

Ježiš je veľkňaz výnimočného typu. Zdieľať

Ježiš je hneď v úvode predstavený ako vznešený veľkňaz. V gréckom texte sa doslovne hovorí o „veľkom veľkňazovi“, ale to by bolo v slovenskom preklade trochu neohrabané vyjadrenie, preto „vznešený“ sa hodí lepšie a dobre vystihuje to, čo sa chce povedať: Ježiš je veľkňaz výnimočného typu. Totiž, na vykreslenie Ježiša ako veľkňaza autor na jednej strane používa paralely so starozákonným áronovským či levitským kňazstvom, na strane druhej sa však zdôrazňujú rozhodujúce rozdiely medzi kňazstvom Ježišovým a tým starozákonným.

Oba aspekty sú naznačené už v prvej časti dnešného čítania. Ježiš je veľkňaz, ktorý prenikol nebesia. Slovesný tvar perfekta v gréčtine vyjadruje, že Ježiš prenikol do nebies a je tam stále prítomný. Autor listu neskôr vysvetlí, že nebesia sú pravou svätyňou, do ktorej Ježiš vstúpil ako pravý kňaz s obetou svojej vlastnej a nie zvieracej krvi; svätyňa Jeruzalemského chrámu, do ktorej vstupoval áronovský veľkňaz bola len odrazom nebeskej skutočnosti. Ježiš je veľkňazom v pravej svätyni, je Božím Synom. Toto je vyznanie, ktorého sa majú adresáti pevne držať. Najprv sa teda zdôrazňuje Ježišova Božská stránka.

Nasledujúci verš rozvíja tú ľudskú. Ježiš je veľkňaz, ktorý je jedným z nás, tak ako to bolo v prípade starozákonných kňazov. Túto myšlienku budú rozvíjať viac nasledujúce verše, ktorých časť je však v liturgii vynechaná. Ježiš plne zdieľal našu ľudskosť, aj skúšky a pokušenia, tak ako bežní veľkňazi. Avšak Ježiš ostal vždy verný Bohu a jeho plánu s človekom, bol bez hriechu – v tom sa líši od bežných veľkňazov – preto žije naveky a nemusí prinášať obetu za svoje hriechy, tak ako to musia robiť starozákonní kňazi. Ako kňaz priniesol obetu na kríži za hriechy ľudu raz navždy a s touto obetou je živý a neustále prítomný v pravej svätyni ako jeden z nás. To nemohol dosiahnuť žiadny starozákonný kňaz ani veľkňaz.

Ako kňaz priniesol obetu na kríži za hriechy ľudu raz navždy a s touto obetou je živý a neustále prítomný v pravej svätyni ako jeden z nás. Zdieľať

Autor preto adresátov povzbudzuje, aby pristupovali k trónu milosti. Milosť a milosrdenstvo sú nielen v tomto liste takmer synonymá, preto trón milosti je aj trónom milosrdenstva resp. zľutovania. To je odkaz na „zľutovnicu“, teda pokrývku archy zmluvy, ktorá bola kedysi vo Svätyni svätých Jeruzalemského chrámu, na ktorej bola Pánova sláva, bola teda akoby Pánovým trónom. Do Svätyne svätých, pred trón zľutovania či milosti, mohol vstúpiť len veľkňaz raz za rok, na Deň zmierenia, ako zástupca ľudu, aby vyprosoval milosrdenstvo za spáchané hriechy a milosť a pomoc do ďalších dní. Povzbudenie pristupovať k trónu milosti je teda úžasnou správou, že už nie len veľkňaz raz za rok môže prosiť pred Bohom o milosrdenstvo a milosť. Teraz, skrze Ježiša máme prístup všetci k skutočnému trónu milosti, teda k Bohu samému, už v tomto živote a po smrti v plnosti.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Blog
Keby sa ma Boh nebol ujal

Keby sa ma Boh nebol ujal

Neviem, čo by bolo so mnou. No pamätám si, ako sa pozerala na tých bláznov v kostole. Sama som si vravela, že Boha, ktorý zomrel na kríži a modlitbičky nepotrebujem. Som predsa rozumne zmýšľajúci tvor a nemám v pláne sa nechať obmedzovať nejakým neviditeľným a možno aj neexistujúcim Stvoriteľom....

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.