Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
04. jún 2013

Z BLOGU: 5 dôvodov, prečo Francúzi prehrali

943787_637706872926130_1124187252_n.jpg Hokejové majstrovstvá sú za nami a s nimi zmizli aj populárne články analyzujúce výhry alebo prehry. Zápas proti zákonu o homosexuálnych manželstvách, ktorý odohrali Francúzi, bol trošku inej kategórie a svojím rozmerom a hlavne ...

Hokejové majstrovstvá sú za nami a s nimi zmizli aj populárne články analyzujúce výhry alebo prehry. Zápas proti zákonu o homosexuálnych manželstvách, ktorý odohrali Francúzi, bol trošku inej kategórie a svojím rozmerom a hlavne intenzitou pútal pozornosť miminálne celej Európy. Tým, že zákon je schválený, možno povedať, že zápas skončil a je čas na analýzu prehry. Zatiaľ čo mnohí sociológovia a politológovia sa snažia pochopiť fenomén posledných mesiacov, dovolím si tu uviesť päť vlastných dôvodov, prečo to skončilo tak, ako to skončilo.

Pozor na volebný program

Ruku na srdce; koľkí z nás pred voľbami čítajú volebný program strany alebo prezidentského kandidáta? Z bežných ľudí skoro nikto, dovolím si tvrdiť. No a ak ma program 60 bodov, koľkí z tých, čo ho predsa len začnú čítať sa dostanú aspoň do polovice? Takých vytrvalcov je skutočne málo. Ľudia klikajú na internete, počúvaju rádio, sledujú TV debaty, ale veľa nečítajú. Problém je, že v debatách odzneje len to, čo komentátori chcú, alebo na čo sa spýtajú. A tak sa stane, že istej časti programového dokumentu sa v predvolebnej kampani vôbec nedostane náležitá pozornosť.

Tým nechcem povedať, že bod č.31 z programu prezidenta Hollanda bol úplne ignorovaný. V samotnej kampani to však bola záležitosť tretieho rádu. Prirodzene a možno oprávnene medzi prioritné témy kampane patrila zamestnanosť, kríza, školstvo, imigrácia, tak trochu bezpečnost, … jednoducho úplne normálna kampaň.

Opomenutie uvedeného volebného záväzku v kampani (či už náhodne alebo zámerne) a teda nulová diskusia o jeho dopade na spoločnosť, sa však vypomstili. Svoje zvolenie totiž prezident Hollande a vláda pochopili ako požehnanie voličov na jeho naplnenie do bodky. Akákoľvek požiadavka na referendum bola odbitá odpoveďou, že ľud svoju vôľu vyjadril v samotných prezidentských voľbách a nové ľudové hlasovanie je teda zbytočné. Pritom mnohí voliči z jeho vlastného politického tábora boli absolútne proti uvedenému programovému bodu. Dokonca aj manifestovali. Samotná Frijide Barjot, hovorkyňa a ikona celého hnutia odporu, bola po víťazstve prezidenta Hollanda súčasťou pouličných osláv. To ešte zrejme netušila, že o 6 mesiacov neskôr ju svedomie vyženie opäť do ulíc, tentokrát proti prezidentovi. Márne. Výsledok volieb (aj keď veľmi tesný 51/49) dal prezidentovi žolíka, ktorým sa referendu vyhol.

Poučenie: čítajme volebné programy. Dá sa z nich veľa dozvedieť.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa.

Starý dobrý vtip o Leninovom výroku je tu na mieste. V momente, keď na verejnosť začali prenikať detaily o zákone, spoločnosť bola ešte v hlbokej anestézii a vo fáze s hlavným prúdom, že ide o rovnosť a právo, ktoré nemá byť uprené nikomu. Bolo nutné vynaložiť veľa úsilia, aby aspoň časť verejnosti začala chápať súvislosti a rozoznávať terminologické a frazeologické finty zástupcov LGBT. Ukázalo sa, že priepastný rozdiel v argumentačnej pripravenosti dvoch táborov nie je možné preklenúť švihnutím prútika. Je treba uznať, že proponenti zákona sa na túto fázu pripravili veľmi dobre. Veď nakoniec sa pripravovali už roky. To sa vôbec nedá povedať o proti-strane, ktorí poväčšinou a predovšetkým v prvých mesiacoch nedokázali jasne a jednoducho formulovať argumenty. Podobne ako väčšina z nás.

Nie že by tie proti-argumenty neexistovali, veď odborníkov, ktorí sa k téme fundovane vyjadrili a stále vyjadrujú je hojne. Sme však pohodlní, niekedy leniví. Tvárime sa, že čítame, ale vlastne len klikáme. Ešte aj dnes je pre niektorých problém sa k danej téme vyjadriť slušne a podať argumenty. Tak ako to ukázala jedna z nedávnych TV debát s predstaviteľmi oboch taborov vo Francúzsku. V diskusii o zákone dostal podpredseda pravicovej strany od reprezentanta LGBT organizácie otázku, že či je teda “proti hodnotám homosexuálov”. V snahe o politickú korektnosť sa chudák oponent zamotal, až celé jeho vystúpenie začalo byť na smiech.

Poučenie: vzdelávanie sa je nevyhnutné. Začať sa dá napríklad tu.

Časomiera sa nedá zastaviť.

Nie vždy sa hrá na čistý čas ako v hokeji. Čas bol faktor, s ktorým rátali obe strany. Prezident spoliehal, ze časom sa hnutie unaví. Naopak hnutie spoliehalo, ze postupne bude ich sila narastať a kvantita sa stane argumentom, ktorý porazí ideológiu. Nakoniec sa ukazalo, že čas hral pre prezidenta, ktorý mal navyše v rukách nástroje na jeho ovládanie.

Prvýkrát to bolo, keď oponenti vyzbierali 700 tisíc podpisov a predložili zákon na preskúmanie Výboru pre Ekonomické, Sociálne a Ekologické záležitosti. Cieľ bol jasný, spomaliť rozbehnutý proces a čas využiť na osvetu v oneskorenej spoločnosti. Požiadavka však bola odmietnutá s tým, že takýto podnet môže podať len predseda vlády. Pokrútené vyloženie pravidiel malo za následok nespokojnosť a dokonca demisiu niektorých členov uvedeného výboru.

Inzercia

Druhý prípad kontraktácie času nastal v momente, keď zákon prechádzal zo senátu na druhé čítanie do parlamentu. Bežná odovzdávacia lehota troch týždňov bola skrátená na tri dni s jasným cieľom “zlomiť krk” manifestácii plánovanej podľa pôvodného kalendára. Niekoľko mesačná mobilizácia natoľko prekvapila predkladateľov zákona, že sa rozhodli odpískať zápas predčasne. Vzorová aplikácia výroku Bertolta Brechta, “keď ľud volí proti vláde, je treba rozpustiť ľud”.

Poučenie: Preteky nikdy nevyhrá ten, kto je už na štarte posledný (staré jachtárske pravidlo).

Ani vagón sa nedá zastaviť (keď ide z kopca)

Bolo by naivné si myslieť, že zákon, ako ho predstavila vláda a realizoval parlament sa tu objavil len tak, z čistého neba. Ako iné krajiny, aj Francúzsko bolo za posledné roky vystavené sústavnému tlaku homo aktivistov na viacerých frontoch.

Prvý ústupok vo forme registrovaného manželstva v roku 1999 bol skutočne odrazovým mostíkom pre nasledovné viac alebo menej taktické akcie, či už mediálneho alebo politického charakteru. Ak dnes sa mnohí Francúzi pohoršujú nad školskými príručkami o rodovej teórii, netreba zabudnúť že prvý krok urobila už predchádzajúca vláda, keď v roku 2010 zakomponovala uvedenú teóriu do školských osnov. No a tá vlastne len pokračovala v realizácii programu z 2001, ktorý si vytýčil samo osebe ušľachtilý cieľ aktívne vzdelávať proti homofóbii už v žiackom veku.

Možno ešte spomenúť teatrálnu akciu starostu v Toulouse, ktorý v roku 2004 zosobášil dvoch homosexuálov, hoci to vtedy zákon nedovoľoval. Právny proces zrušenia uvedeného aktu sa ťahal tri roky a poslúžil ako efektívna platforma na permanentnú mediálnu masáž.

Medzi povolením registrovaných zväzkov a manželstvom ubehlo 14 rokov. Komentátori spoločenského diania sa zhodujú v tom, že proces sa urýchľuje a doba na prijatie zákona o asistovanej reprodukcii a náhradného materstva príde na rad o 6-7 rokov. Neskrývajú to ani samotní radikálni LGBT aktivisti, ktorí už v prvý deň po prijatí tohoto zákona na ulicach skandovali svoje nové stupňujúce sa požiadavky.

Poučenie: Kompromisná stredná cesta neexistuje, jedná sa tu o dva rozdielne názory na spoločnosť.

Spoločenská apatia

A nakoniec ten najvážnejší dôvod, ktorý možno mnohí spochybnia ukazujúc na mohutné čísla demonštrantov. Je pravda, že tento zákon vyvolal najväčšie ľudové manifestácie od roku 1984. Napriek tomu už nejaký čas visela vo vzduchu otázka, ako veľmi táto spoločenská zaangažovanosť podchytila majoritnú časť spoločnosti. Koľkí v tom dave naozaj veria v skutočnú rodinu a sú ochotní aj naďalej sa angažovať, a koľkí tam prišli len kvôli všeobecnej frustrácii z prezidentovho štýlu a socialistickej vlády. Jedna vec sú prieskumy, ktoré naozaj ukázali, že 57% si zákon nepraje, a druhá vec je skutočné presvedčenie o rodinných hodnotách. Koľkí z tých 57% sú schopní kompromisu v danej otázke s tým, že veď možno sa až tak veľa nestalo a hlavne nech je už zase kľud. Sociológovia totiž nerozpoznali v dave tých, ktorí sú už roky bez práce, rodiny, ktoré sa tlačia v jednoizbovom byte, dôchodcov závislých na potravinovej banke,.. t.j. všetkých tých, ktorí sa topia v úplne iných problémoch.

Okrem toho, je vôbec možné v krajine, kde štátnym náboženstvom je laicizmus, kultúrnym etalónom Moulin Rouge a počet praktizujucich katolikov asi 4%, presvedčit majoritu o hodnotách židovsko-kresťanskej tradície? V predvečer poslednej manifestácie sa vyjadril kardinál André Vingt-Trois takto: “Nedá sa povedať, že by Francúzi v tejto debate neboli vypočutí, oni neboli nasledovaní”. Neboli nasledovaní, lebo väčšine je to jedno. Nie žeby tá tichá väčšina bola nevyhnutne za homo-sobáše; jednoducho sa tým nezaoberajú. Chcú mať pokoj. My všetci chceme mať pokoj. Sme apatickí.

Po prijati zákona sa otázkou číslo jeden stala budúcnosť celého hnutia odporu. Podľa mňa tá stojí na tom, ako sa nám podarí vysporiadať so spoločenskou a našou vlastnou apatiou.

Poučenie: Pozitívne sa zapojiť do práce na kvalite života rodiny, do reflexie nad manželstvom a do citlivého vzdelávania mladých (André Vingt-Trois, 25. máj 2013).

Foto: Mon_Tours, Flickr.com

Odporúčame

Blog
Z BLOGU: Louis de Funès: komik, kresťan, katolík

Z BLOGU: Louis de Funès: komik, kresťan, katolík

Funes1.jpg Pravdepodobne najobľúbenejší francúzsky komik, Louis de Funès si tento svoj titul získaval postupne a asi až po smrti ho takto označili definitívne. Nechcem popisovať jeho filmovú kariéru, urobili to už mnohí a ešte to mnohí urobia. O jeho vierovyznaní sa vš...

Blog
Prvá katolícka e-kniha prináša osobnú spoveď pápeža Františka

Prvá katolícka e-kniha prináša osobnú spoveď pápeža Františka

Elektronické vydanie unikátnej knihy o súkromí pápeža Františka ponúka Vydavateľstvo Don Bosco: http://www.donbosco.sk/tovar/papez-frantisek-rozhovory-s-jorgem-bergogliom. Kniha s názvom: „Pápež František – rozhovory s Jorgem Bergogliom“, ktorá je od dnešného dňa v predaji, ponúka možnosť bližšie sp...