Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
19. júl 2013

Z BLOGU: Pre hlupáka každý hlúpy

forrest-gump.jpeg Táto legendárna veta z filmu Forrest Gump mi utkvela v pamäti, hoci som ešte ani raz tento film nevidel celý. Stala sa pre mňa príslovím a spomenul som si na ňu v kontexte posledných udalostí, prečítaných článkov a diskusie v širšom rodinnom kruhu s ...

Táto legendárna veta z filmu Forrest Gump mi utkvela v pamäti, hoci som ešte ani raz tento film nevidel celý. Stala sa pre mňa príslovím a spomenul som si na ňu v kontexte posledných udalostí, prečítaných článkov a diskusie v širšom rodinnom kruhu s kňazskou návštevou.

K nasledujúcej myšlienkovej úvahe ma vyprovokoval komentár v Katolíckych novinách, ktorý ma utvrdil v tom, čo som pozoroval už skôr. Katolícka cirkev na Slovensku je rozdelená a až na nejaké výnimky sa dá povedať, že jedna strana ignoruje druhú a naopak. Možno si niekto myslí, že toto rozdelenie prinieslo odvolanie o. biskupa Bezáka a následne (so štipkou sarkazmu) „proticirkevné“ aktivity rôznych podvracačov, liberálov (veriacich aj neveriacich) a slobodomurárov. Ja si to nemyslím. Odlišný pohľad na Cirkev bol medzi veriacimi už oveľa skôr, resp. ako sa u nás povie „furt“. No až do minuloročných udalostí oba „tábory“ pomerne pokojne spolunažívali a takmer všetko, čo sa teraz preberá verejne (teda odlišný pohľad na praktický život kresťana a Cirkvi) sa vtedy preberalo hlavne interne medzi „vlastnými“. Myslím, že by sa to dalo takto stručne zhrnúť.

Dva tábory

Po spustení vlny protestov, dia... ehm, monológov a aktivít – marketingovo a mediálne vysoko predajných (čo však nijako nevypovedá o ich správnosti či nesprávnosti, a to by si viacerí konšpirátori mali uvedomiť) – sa ukázalo pozitívum, ktoré „obnovenie kolegiality“ prinieslo. Zbúral sa pomyselný múr medzi dvoma tábormi v Katolíckej cirkvi na Slovensku. No čo čert chcel, najmenej jeden z nich si to akoby nevšimol.

Preto hovorím skôr o monológoch než dialógoch.

Preto KN po odvolaní o. biskupa Bezáka písali o včelách a spolu s kresťanským rádiom a TV túto tému aj naďalej úspešne odignorovali a tuším to bolo na jar, kedy aj tak dostali svoju obligátnu finančnú podporu z (prakticky povinnej – pokiaľ ide o jej ohlásenie farárom) celonárodnej zbierky v kostoloch. (Mnohí začnú počúvať až keď im vezmete peniaze.)

Taktiež preto v internetových aj živých diskusiách stále vidieť iba dve strany, ktoré sa viac hašteria ako diskutujú.

A napokon, preto I. Šulík vo svojom komentári píše: „...aj ja sa bojím tých, čo sa musia vždy ku všetkému vyjadriť a myslia si, že ak nevyslovia svoj názor, svet zostane ochudobnený.“ Samozrejme s touto vetou sa nedá inak ako súhlasiť, ale zaznieva príliš trpko a ironicky ak ju šéfredaktor kresťanského periodika, ktoré sa venuje všetkému, len nie tomu, čo trápi celé kresťanské spektrum vrátane nábožných babičiek (v tom najpozitívnejšom slova zmysle; a zďaleka nemyslím len tú jednu kauzu), používa v reakcii na „kresťanský portál“, ktorý „priniesol spŕšku kritiky“. Má na mysli jeden článok na blogu autorky Rút Lačnej, pod ktorý sa redakcia Postoy-a nepodpísala. No nejde o to. Ide o tú selekciu – že z toho množstva článkov a reakcií, si nie len on a nie prvý raz vybral jeden, ktorý možno ľahko odsúdiť a ignoroval názory osobností ako T. Halík, V. Kodet, A. Srholec či mnohých ďalších viac či menej známych, ktorí na poli Cirkvi vykonávajú mnoho záslužnej práce a teda ktorých reakcie pramenia zo žitej kresťanskej praxe. Ale má čiarku, k téme sa vyjadril. To predsa všetci z tábora č. 2 chceli.

Vidieť realitu

Toto nie je osobný útok na šéfredaktora KN. Jeho reakcia mi len poslúžila v ilustrácii „slovenských katolíckych táborových monológov“. Myslím, že to bol T. Halík, ktorý to vystihol naozaj bravúrne: ťažko sa čudovať nielen väčšine slovenských o. biskupov, ale aj mnohým kňazom, keď sa títo neraz (alebo výlučne?) stretávajú so „živou, fungujúcou a prekvitajúcou“ Cirkvou v plných kostoloch, na slávnostiach, kde sú náležite poctení grandióznymi osloveniami, vyberanými príhovormi, zinscenovanou idylkou, hostinami, darmi a poklonami... Ničím čo by sme mali nástupcom apoštolov závidieť. Skutočne. Nestratiť obraz o svete, v ktorom vás obklopuje toľko pretvárky a idylizmu nie je vôbec jednoduché. Popri úcte, ktorú si zaslúžia sú práve pretvárka a idylizovanie skutočnosti priam diabolským nástrojom, ktorému čelia.

Inzercia

O tom svojho času v rádiu hovoril aj jeden kňaz, ktorého si veľmi vážim (a ktorý sa mimochodom roky u o. biskupa Baláža pýtal z vysokej funkcie do pastorácie, čo sa mu nedávno splnilo, pozn. pre karieristov). Spomenul prípad, kedy bol svedkom toho, ako jeden z kňazov hovoril svojmu biskupovi veci, ktoré síce dobre zneli, ale neboli pravdou. Ten kňaz sa po jeho napomenutí ohradil tým, že biskup tieto veci počúva rád. Nevidel alebo nechcel vidieť, ako tým škodí biskupovi aj Cirkvi. Alebo iný, ktorý skresľoval čísla vo farských štatistikách posielané na arcibiskupský úrad, „aby to lepšie vyzeralo“. Myslí si niekto, že ide len o 2 ľudí na Slovensku? Alebo že ide len o problém kňazského stavu? Sami si odpovedzme na otázku, čo by sme biskupovi pri návšteve v zdvorilostnom rozhovore povedali skôr: či to, že u nás máme možno 1 alebo žiadne zdravé spoločenstvo angažovaných veriacich, alebo to, že ich u nás pôsobí povedzme 20 a zamlčali by sme, že z veľkej časti už iba na papieri. Dobre, iste sa našlo mnoho presvedčených, ktorí by možno nabrali odvahu pokaziť atmosféru a povedali trochu neohrabanú pravdu. Ale ako ťažko by šla vonku? A možno by sme radšej mlčali. Áno, mlčali, veď kto nič nerobí, nič nepokazí. To je to „správne“, slovenské.

A koľkí kňazi skrátka nežijú v realite pretože ju úspešne obchádzajú či už v pohodlí fary alebo nóbl návštev a slávností v spoločnosti neangažovaných tiežkatolíkov a nenachádzajú si čas na aktívnych veriacich, ktorí sa s realitou dennodenne konfrontujú? (Česť všetkej ich ostatnej práci.) Toto je reálna skúsenosť mnohých farností, ktorá ich priam deštruuje. Bez tejto skúsenosti by zaiste nebolo treba vylepšovať nič – ani na papieri, ani v rečiach, ani nijak inak.

No dnes je veľmi populárne kritizovať o. biskupov a kňazov. Pritom akosi zabúdame jednak na to, že oni nespadli z neba, ale vyšli z rodín a že sú to ľudia náklonní na hriech rovnako ako aj my; a jednak zabúdame hodnotiť sami seba. Čo z toho, čo im viac či menej právom vyčítame sami žijeme v našich rodinách, koľko hriechov tolerujeme sami sebe a ako neraz aktívne prispievame k rozdeleniu slovenskej cirkvi? Nemyslím si, že je zlé, ak si dnes viacero laikov možno po vzore sv. Kataríny Sienskej trúfne „poslať“ napomenutie medzi cirkevnú hierarchiu, samozrejme ak sa dodržia isté zásady. Zlé je, ak sa poučenie zo života sv. Kataríny pri tomto aj končí.

Zákopové vojny

Pre hlupáka každý hlúpy. A tak si to trochu zveličene ilustrujme: Máme tu dva tábory. V obidvoch sú cirkevní predstavitelia, kňazi, rehoľníci aj laici. V obidvoch sú ľudia znalí aj neznalí veci, takí, ktorí sa vyznajú v pomeroch, aj takí, ktorí žijú v prikleslenej realite. Sú tam ľudia hodní úcty a nasledovania za to, čo robia a čo už dokázali, ale aj takí, ktorí toho zatiaľ viac nahovorili ako spravili. No nakoľko vedia, všetci sa snažia žiť úprimne a Cirkvi chcú len dobre. Lenže v týchto táboroch sa aktívne angažujú hlúpi Janovia, ktorí k svojmu správaniu dokážu strhnúť aj ostatných, viac či menej vážených. A tak hlúpy Jano z tábora č. 1 kašle na to, čo hovoria v tábore č. 2 o dialógu v Cirkvi, o novej evanjelizácii, o spôsoboch komunikácie a zaobchádzania s človekom atď. a omieľa si dookola odpočuté a naučené frázy, vytrhnuté z kontextu. Ale aj iný hlúpy Jano tentoraz z tábora č. 2 má kdesi v „hlbokej priepasti“ slová z tábora č. 1 o poslušnosti, úcte, pokore a iných užitočných čnostiach pretože má plnú hlavu novej evanjelizácie a 21. storočia. Pre tieto fiktívne postavičky a ich skutočných nasledovníkov sú tí druhí hlupáci, možno to len tak expresívne nevyjadria. Vidia len to, čo chcú vidieť a počúvajú len to, čo chcú počuť. Ani ich nenapadne pozrieť sa na svet aj optikou toho druhého a hovoria už vtedy, kedy by ešte mali počúvať. A tak im pomedzi prsty uniká priam poklad miernosti, ktorá je zárukou, že by v oboch táboroch našli a mohli si vybrať to najlepšie.

Možno sa niekomu táto ilustrácia zdá prehnaná a príliš neúctivá. No myslím si, že ak sa na celú situáciu úprimne pozrieme z dostatočného nadhľadu, možno optikou neveriaceho (blahoslavený, ktorý sa na nás nepohorší) dôjdeme k podobnému záveru.

Preto sa pýtam: Naozaj chceme viesť takéto zákopové vojny? (Začínam mať podozrenie, že niektorí „kauzu Bezák“ živia nie pre dobro o. biskupa a Cirkvi samotnej - a teda spoločenstva veriacich - ale preto, aby túto vojnu mohli viesť ďalej.)

Verím, že Pán Boh, ktorý zo všetkého zlého dokáže vyťažiť niečo dobré, priviedol našu miestnu Cirkev k tomu, že jasne vidíme jej ranu v podobe rozdelenia. Je našou úlohou pomôcť túto ranu vyliečiť. Nesprávajme sa ako hlupáci, máme na viac. Ale hlavne, začnime od seba. O prvých kresťanoch vraj pohania hovorili: „Pozrite na nich, ako sa milujú.“ A myslím si, že práve cez toto možno skutočne začať realizovať (staro)novú evanjelizáciu a naplnenie všetkého po čom oba tábory volajú...

P.S.: možno mi chýba „intelektuálna pokora“ a opäť raz kecám o niečom do čoho sa nerozumiem. Ale nie je mi jedno v akej situácii sa dnes slovenská cirkev nachádza, preto som tento článok napísal. V takých prípadoch verím v to, že namiesto rokov vzdelania a praxe postačí snaha a Božia milosť.

Odporúčame

Blog
Iná sobota

Iná sobota

syria_1.jpg Sobota sa u nás už tradične spája so svadbami a svadobnými hostinami. Táto sobota, 7. septembra, by mala byť iná. Či naozaj bude však závisí od svadobných hostí, presnejšie - odo mňa aj od Teba... "...prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa...

Blog
Na slovíčko, priatelia ... Ad: Cirkev a Slovensko

Na slovíčko, priatelia ... Ad: Cirkev a Slovensko

Situácia v Cirkvi na Slovensku sa týka prevažnej väčšiny obyvateľov Slovenska. Ohľadom odvolania o. biskupa Bezáka sa toho dosť už navravelo, aj napísalo. Nechýba horkosť pocitu krivdy na oboch stranách názorových táborov. Nikomu z normálnych kresťanov to nespôsobuje radosť. Skôr zármutok. Jedna aj ...

Blog
Z BLOGU: Rok Zlomu

Z BLOGU: Rok Zlomu

Divoce-article-photo.jpg Dobre si zapamätajme tento rok. Definitívne sa ním začína zmena sveta, ktorá má na to, aby skončila spoločenským a sociálnym chaosom alebo tyraniou; a možno najskôr jedným, aby ho vystriedalo to druhé. Zatiaľ čo doteraz boli homosexuálne manž...