Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. júl 2013

Fenomén vodcu a nepoučiteľné masy

Masy milujú vodcu, ktorý ich vedie k „svetlým zajtrajškom“. Výraz „svetlý zajtrajšok“ patrí do slovníka diktátorských režimov. Počas totalitného režimu aj u nás mal domovské právo. Vodca ľudu, ktorý má veľké schopnosti viesť ľudové masy k blahobytu a prospechu. Ak masy budú dôverovať vodcovi a počúv...

Masy milujú vodcu, ktorý ich vedie k „svetlým zajtrajškom“. Výraz „svetlý zajtrajšok“ patrí do slovníka diktátorských režimov. Počas totalitného režimu aj u nás mal domovské právo. Vodca ľudu, ktorý má veľké schopnosti viesť ľudové masy k blahobytu a prospechu. Ak masy budú dôverovať vodcovi a počúvať jeho výzvy, úspech bude zaručený. Ak by sa predsa len ten túžobne očakávaný úspech nedostavil, potom treba nájsť príčinu, prečo je tomu tak. Celkom iste za tým stojí nejaký nepriateľ, ktorý to prekazil. Nepriateľa treba odhaliť, pomenovať a napokon exemplárne potrestať. A je veľmi zaujímavé, že masy sa uspokoja a vodcu nasledujú s dôverou ďalej. Veď on predsa vie, ako ísť na vec, ako vyriešiť problémy a zabezpečiť úspech. A ak aj napriek tomu všetkému sa úspech nedostaví, potom treba hľadať a odhaliť zákerného nepriateľa, alebo možno skupinu sprisahaných nepriateľov, ktorí za týmto neúspechom stoja a ich bez milosti zničiť.

Možno, že sa toto tvrdenie niekomu bude zdať prehnané, ale predsa len, keď sa pozrieme na nedávne dejiny všetkých totalitných systémov, doslovne sa tento scenár kopíruje u všetkých rovnako. Premietnime si príbehy všetkých diktátorov v dvadsiatom storočí a vidíme, že tento scenár fungoval rovnako u všetkých. Predsa však treba povedať, že nie je to výmysel iba posledného storočia, pretože podobné tendencie sa opakujú prakticky v celej ľudskej histórii. Pozrime sa na prípad Krista a Barabáša. Ľud mal možnosť si zvoliť cestu medzi dvoma alternatívami; Krista, ktorý ohlasoval kráľovstvo milosti, pokoja a spravodlivosti, ktoré nie je z tohto sveta a Barabášom, ktorý ponúkal blahobyt v tomto svete za cenu násilného boja na oslobodenie spod rímskej nadvlády. Masy si zvolili Barabáša, ktorý ponúkal rukolapné prostriedky na dosiahnutie vytúženého cieľa, vlastnej samostatnosti a prospechu. Dopadlo to však opačne. Barabáš nepriniesol národu ani slobodu, ani prospech. Jeho pokračovatelia viedli masy stále k väčšej revolte, ktorá napokon vyústila do povstania Bar Kochbu a následne aj k zničeniu Jeruzalema a odvlečenia obyvateľstva z Krajiny.

Bolo by možné uviesť veľa príkladov z histórie, ktorá potvrdzuje tieto skutočnosti. Myslím si však, že to nie je potrebné, pretože to nie je zámer tejto krátkej úvahy. Skôr je to reflexia na udalosti aj u nás o nekonečných diskusiách o tom, prečo sa to stalo, kto je na vine toho, alebo onoho, čo sa masám nepáči, alebo s čím nesúhlasia. V starom Ríme, masy (neboli to ešte revolučné, ale skôr hedonistické masy, možno tak trochu podobné tým naším) po požiari mesta žiadali panem et circenses, čiže chlieb a hry a cisár Nerón im to ochotne dal. Predmetom hier sa stali kresťania, ktorých kruto mučili a masy sa na tom zabávali. Masy boli teda spokojné a prekonali bolesť zo zničenia mesta požiarom, vodca im ponúkol to, čo chceli. Zdá sa, akoby boli tieto masy vedené jednou mysľou, bez vlastného úsudku a svedomia. A predsa jestvuje tu akási záhadná sila stavajúca sa proti trendu ísť pohodlnou cestou ako nemysliace stádo, ktoré sa nechá opantať víziou nereálneho blahobytu a prospechu. Všetci diktátori napokon padli a dejiny sa s ťažkou námahou znovu očisťovali.

Nemusí byť každý vodca diktátorom a nemusí ani páchať veľké násilie. Vodca môže byť aj zvodcom, ktorý ukazuje ľahkú cestu k pozemskému blahobytu, alebo aj cestu do neba, t.j. cestu k večnej blaženosti. Ak chce byť vo svete vodca skutočne úspešný, potom ponúka cesty, ktoré sú prosté od nárokov Ježišových požiadaviek úzkej a strmej cesty vedúcej do Kráľovstva. Masám sa práve takáto cesta páči. Obdivujú ho, milujú ho a preto ho potrebujú. Život bez neho si nevedia vôbec predstaviť. Ak ho stratia sú zúfalí a bezradní. Nevedia čo ďalej. Sú pripravení urobiť pre neho všetko, dokonca sa zrieknuť aj všetkých spoločenských a náboženských väzieb, pretože stratili víziu ľahkej a úspešnej cesty k blahobytu a šťastiu. Čo tu pomôže? Iba pokánie a to v evanjeliovom zmysle, že je nevyhnutné zmeniť zmýšľanie. Že nebudem zmýšľať podľa logiky tohto sveta, ale podľa logiky evanjelia. Že si priznáme svoje slabosti a hriech nebudeme relativizovať biologickými postulátmi, ale ho pomenujeme pravým menom a znova sa naučíme tomu, čo nám prikazuje Ježiš vo svojom evanjeliu, ktorý od nás požaduje niečo veľmi náročné: „Kto chce ísť za mnou, nech sa zaprie a nasleduje ma“. Takúto výzvu zrejme masy neprijímajú, ale príjmu ju jednotlivci, ktorí budú mať odvahu kráčať proti prúdu a predovšetkým riadiť sa svojim vlastným svedomím.

Doc. Štefan Mordel

Inzercia

Odporúčame

Blog
Kde vedie boj za slobodu bez pravdy

Kde vedie boj za slobodu bez pravdy

Pravda a sloboda sú dve úžasné hodnoty, ktoré boli počas celých kultúrnych dejín vždy predmetom záujmov, ale aj sporov. Sloboda je základným atribútom ľudskej osobnosti. Je súčasťou dôstojnosti človeka a patrí k jeho neodlučiteľným právam. Aký je však vzťah slobody k pravde? Nie je to niekedy tak, ž...

Blog
ZAMYSLENIE Ľ. MAJTÁNA: Prečo si nepomohol?

ZAMYSLENIE Ľ. MAJTÁNA: Prečo si nepomohol?

Keď je človek človeku vlkom. Keď ten, ktorý by mal pomôcť, nepomôže. Naopak, keď nás príjemne prekvapí reakcia niekoho, od koho by sme to neočakávali. Keď sa znalec zákona pýta: „A kto je môj blížny?“ (Lk 10, 29). V evanjeliu 15. nedele sa veci nedejú náhodou. Istý človek sa vydáva na púštnu cestu z...

Blog
...aby bolo jasné ...

...aby bolo jasné ...

Populárna hudba často odzrkadľuje situáciu v spoločnosti. Veľa nás pozná pesničku Elánu:" Tak oblečme si dresy, keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope! " Možno aj v tomto prípade vystihuje situáciu: Každý trochu sčítaný kresťan pozná slová Pána Ježiša: " Každý strom možno poz...