Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
17. marec 2021

AstraZeneca: Očkovať či neočkovať?

Čo stojí za pozastavením očkovania vakcínou AstraZeneca a aké to môže mať pre Európu následky?
AstraZeneca: Očkovať či neočkovať?

Európa stojí pred veľkým rozhodnutím. Po tom, ako mnohé štáty dočasne pozastavili očkovanie vakcínou AstraZeneca sa čoraz častejšie namiesto postupného uvoľňovania začínajú spomínať ďalšie zákazy vychádzania, pričom čísla pokračujú v rýchlom raste vo väčšine krajín európskej dvadsaťsedmičky. Celkovo to vyzerá, že Európa je na začiatku tretej vlny pandémie, z ktorej ju malo dostať postupné otváranie spojené s očkovaním. Rúca sa táto stratégia a ak áno, ako s tým súvisí očkovanie touto kontroverznou vakcínou?

Debaty o vyradení spomínanej vakcíny švédsko-britského konzorcia AstraZeneca, ktorá bola slovami mnohých lídrov donedávna ešte zaručenou cestou von z pandémie vďaka jej relatívne ľahšiemu skladovaniu a nižšej cene začali postupne, keď dánske autority ako prvé očkovanie pozastavili kvôli smrti ženy po očkovaní s „neobvyklými príznakmi“ súvisiacimi so zrazeninami krvi a trombózou, načo sa postupne pridali krajiny ako Írsko a Holandsko a neskôr dokonca aj Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Nemecko. Napriek pozitívnym stanoviskám EMA a WHO sa teda úrady zodpovedné za veľkú časť (vyše 60%) európskej populácie rozhodli pre opatrnosť. Čo všetko je teda v hre?

V prvom rade ide o imunizáciu populácie. Európa tak či tak s očkovaním za zvyškom vyspelého sveta výrazne zaostáva a vakcíny postávajúce v skladoch tomu nijako nepomôžu. ECDC, teda Európske centrum pre kontrolu chorôb vydalo zhruba pred mesiacom stanovisko o 80 percentách dávok tejto vakcíny v štátoch EÚ stále čakajúcich na použitie. Bez ohľadu na nepriaznivú reputáciu danej vakcíny v mnohých štátoch Únie (do ktorej svojou troškou na jednej z tlačových konferencií prispel aj Igor Matovič) je jedna vec stále nad slnko jasná - očkovanie stále zachraňuje životy. Priamo. Jeho akékoľvek odkladanie má preto priamy dopad na imunizáciu populácie a hlavne, môže viesť k zbytočným stratám životov ľudí, ktorí by už po prvej dávke vakcíny boli proti COVIDu aspoň čiastočne chránení.

O súvislosti vakcíny s oficiálnym názvom AZD1222 s krvnými zrazeninami a inými vedľajšími účinkami sa momentálne vedú početné výskumy, ku ktorým sa zo samozrejmých dôvodov vyjadrovať nebudem. Pozrime sa však na Slovensko. Ku dňu 28. 2. bolo na našom území podaných 44 054 dávok vakcíny AstraZeneca, pričom podľa údajov ŠÚKL/NCZI bolo z nich nahlásených 578 vedľajších účinkov, medzi ktoré patrili najmä "horúčka, triaška, bolesť hlavy či únava". Aj vďaka problematickej reportáži RTVS na Slovensku vieme o jednom prípade úmrtia po podaní tejto vakcíny - Mimoriadne dôležité je však slovo po, ktoré nenaznačuje nijaký kauzálny vzťah, jednoducho časovú následnosť.

Ak sa na tieto údaje pozrieme z pohľadu základnej matematiky, výsledky sú až prekvapivo priamočiare: Nežiadúce účinky nahlásilo niečo cez 1,31% recipientov vakcíny a jedno (nepotvrdené) úmrtie predstavuje 0.00226994143% z celkového podaného počtu vakcín. Ako obstanú tieto čísla v porovnaní s pravdepodobnosťou ťažkého priebehu až úmrtia v prípade nákazy vírusom SARS-COV-2? Pri samotnej nákaze je pravdepodobnosť úmrtia pacienta o niečo vyššia ako 1,5% - toto číslo stúpa s vekom a rovnako aj v závislosti od momentálneho vyťaženia zdravotníckeho systému, najmä pľúcnych ventilácií. Tu čísla hovoria jasne za seba. Samotná pravdepodobnosť, že po nákaze COVIDom pacient zomrie je vyššia, ako momentálny podiel vedľajších účinkov po očkovaní, ktoré odoznejú do niekoľkých hodín až dní. V tejto súvilosti netreba zabúdať aj na tzv. "long COVID", teda fakt, že niektorým nakazeným príznaky ostávajú dlho aj po prekonaní choroby.

Čo sa obáv z krvných zrazenín po očkovaní vakcínou AstraZeneca týka, ide o ešte menšie čísla ako pri vedľajších účinkoch. K 8.3. bolo pri 5 miliónoch podaných dávkach tejto vakcíny nahlásených celkovo niečo vyše 30 prípadov tromboembolických udalostí po očkovaní (Opäť, dôležité je po, ktoré neznamená kvôli). David Spiegelhater, významný britský štatistik vo svojom komentári píše veľmi jednoduchým jazykom o tom, aké časté sú podobné udalosti v poopulácii. Trombóz ako takých (ako dôsledkov krvných zrazenín) môžete štatisticky očakávať pri zhruba jednej osobe z tisícich ročne. Pri 5 miliónoch podaných dávok v Európe by sme čisto štatisticky teda mohli očakávať (aj vzhľadom na vyšší vek zaočkovaných) niečo cez 5000 podobných udalostí ročne, teda zhruba 100 týždenne. AstruZenecu schválila EMA koncom januára - do dnes bolo zaregistrovaných podobných udalostí 30. Preto, ako píše Spiegelhalter, nie je absolútne žiadnym prekvapením, že autority prijali 30 podobných ohlásených udalostí.

Čísla teda zatiaľ hovoria jasne - v prospech Astry bez ohľadu na kontroverziu, ktorá ju tak často obkolesuje. Žiaľ, emócie sa spoločnosťou šíria oveľa rýchlejšie ako dáta. Každý si ľahšie zapamätá srdcervúcu reportáž RTVS o vakcíne ako "istej príčine smrti" učiteľky z Vranova nad Topľou, či vyhlásenia lídrov ako Emmanuela Macrona, ktorý sa kvôli tejto očkovacej látke nedávno dostal do konfliktu s vlastným premiérom. Štáty ako Nemecko pritom už pred pozastavením očkovania hlásili veľmi nízky záujem o túto vakcínu, poznačenou pochybnosťami siahajúcimi až do jej klinických štúdií.

Účelom tohto článku nie je, samozrejme, vyriecť rozsudok o kvalite, resp. nekvalite danej vakcíny, či dokonca spochybňovať medicínske autority európskych štátov. Pri pohľade na jednotlivé čísla však (aspoň zatiaľ) benefity aj tejto britskej vakcíny s pošramotenou povesťou prevažujú jej možné nevýhody. Oplatí sa sledovať, kam povedú nezávislé vyšetrovania nežiadúcich účinkov a úmrtí, no zatiaľ je jasné jedno: Akékoľvek odďaľovanie očkovania odďaľuje návrat k normálu, obnovenie ekonomiky a potenciálne nás stojí životy Európanov, ktorí by na COVID zomrieť nemuseli.

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.