Z BLOGU: Ako opice?

Zúčastnil som sa Národného pochodu za život. Akcie, ktorá bola krásna počtom ľudí, rodín, malými deťmi a najmä pokojnou, mierumilovnou a radostnou atmosférou. Príjemné pocity z akcie však zo mňa vyprchali rýchlo po tom, čo som si prešiel články na internete a v novinách, a zistil aké názory dostali priestor a ktoré nie. Nedokážem si preto odpustiť konfrontačný tón a v reakcii na ne musím poukázať na:

- médiá, ktoré na jednej strane tvrdia, že problém potratov je veľký a neľahký problém, ale celkove sa oveľa oveľa viac venujú problému homosexuality a ľuďom, ktorí v sobotu pochodovali za nadpráva, naproti tomu, aby sa venovali základnému právu na život, na dôstojný život, ktorý spoločnosť nevie alebo nechce zabezpečiť pre všetkých.

- noviny, ktorých novinár sa hovorcu pochodu za život pýtal, prečo sa o pomoci váhavým tehotným ženám toľko nehovorí, čo vlastne tí ľudia robia, že sa o nich nevie (žeby pomáhajú?) a pritom sú to práve médiá, vrátane jeho zamestnávateľa, ktoré si vybrali, že o tejto pomoci informovať nebudú.

- spoločenskú klímu, ktorá má na svedomí fakt, že dnes opustené domáce zviera dostane viac mediálnej i spoločenskej podpory a dostáva sa mu väčšej pomoci ako počatým deťom a ich mamám. Keby sa za život počatého alebo narodeného a odvrhnutého človeka robilo (v celej spoločnosti, nie len v niekoľkých združeniach) aspoň to, čo sa robí v prospech zvierat...

- spoločnosť, v ktorej po pochode za život x ľudí na blogoch a v novinách mudruje nad tým, že život treba zničiť ak sa má narodiť do nevhodných podmienok. Povýšenie hodnoty majetku nad hodnotu života však odsudzujú aj oni sami, pokiaľ ide napr. o holokaust.

- spoločnosť, ktorá sa nedelí na ľudí, čo sú za život alebo za smrť, ale delí sa inak. Samozrejme všetci sú za život, ako to prízvukuje nejeden pro-choice človek. Rozdiel je, že pro-life sú za život bezpodmienečne, kým pro-choice sú za život iba po splnení určitých podmienok. Pritom, kým na strane pro-life (kritizovaného za to, že bojuje aj za život ľudí, ktorí sa potom narodia do nezávideniahodných podmienok) je mnoho ľudí a združení aktívne a bez podpory štátu pomáhajúcich zabezpečiť tieto podmienky ľuďom, ktorí to sami nedokážu; na strane pro-choice je mnoho ľudí a združení s podporou štátu aktívne podporujúcich možnosť ukončiť život, samozrejme bez toho, aby sa starali o zlepšenie podmienok. A tak sme spoločnosťou ľudí rozdelených na tárajov bez skutkov, ktorých sú plné noviny (na internetovej titulke SME nájdete vybraté 2 takéto blogy a v tlačenom 2 komentáre) a na tých, ktorí sa bezpodmienečne vyjadrili za život, podporujú pro-life hnutie a ktorých názory preberú médiá len sviatočne.

Internet aj noviny sa len tak hemžia pro-choice názormi, ale všetky majú spoločné jedno – vyhýbajú sa určeniu počiatku ľudského života. Pretože ak sa začína počatím (čo je dodnes najjasnejšie a najpreukázateľnejšie vyargumentovateľná odpoveď spomedzi všetkých možných - a preto pre mnohých z nás aj samozrejmá), robia hroznú vec, a priznať odpoveď na túto otázku by pre nich bolo veľmi nebezpečné. Preto sa radšej robia hluchými, nemými a slepými. Verím, že aspoň tak, ako sú dnes odsúdené zločiny nacizmu a komunizmu (schvaľované vtedajšou všeobecnou mienkou v spoločnosti), budú raz odsúdené aj tieto názory a aktivity, ktoré sú hlavnou brzdou zmeny zmýšľania v spoločnosti v prospech života. Dôstojného života, pro-choice páni a dámy, samozrejme!

Na záver jeden trefný názor z pochodu, ktorý (Bohu a novinárovi vďaka) priniesli práve kritizované noviny v článku: Obaja rodičia nesúhlasia s názorom, že v čase krízy a nedostatku je nezodpovedné plodiť deti. „My pochádzame z viacdetných rodín, naši rodičia zažili oveľa ťažšie časy, mali všetkého nepomerne menej. A sme tu, živí, zdraví a šťastní,“ vysvetľuje Jarmila.

zdroj obr.: google

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo