Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. marec 2021

Neprotirečí si už tá rovnosť?

Nedávno mi prišiel mail od známej švédskej nábytkárskej spoločnosti. Keďže to bolo v deň MDŽ, tak e-mail mal výchovno-edukatívny podtón na tému rovnosti mužov a žien. A nie len ich.
Neprotirečí si už tá rovnosť?

Pri bližšom preštudovaní ma zarazilo, ako v jednom riadku upozorňujú na stereotypy v domácnosti a o odsek nižšie je obrázok, ktorý mi tie stereotypy pripomína (viď obrázok nižšie). Ženy v oblečení predavačiek a muži v oblečení skladníkov.

text

Milá švédska spoločnosť, na jednej strane navádzate ľudí aby si v domácnosti nedelili prácu podľa zaužívaných stereotypov, ale aby občas aj žena vyumývala auto a muž občas žehlil. Na druhej strane prezentujete svoje pracovné prostredie ako ženy predavačky a mužov skladníkov. Prečo nie naopak? Prečo nie 50 na 50?

Podľa môjho názoru by si ženy a muži mali vyberať podľa toho k čomu viac inklinujú. A nie podľa predstáv druhých či tabuliek pseudo-sociológa, kam sa stavia aj táto švédska spoločnosť. A to nie len v domácnosti, ale aj v práci.

Je prirodzené, že žena skôr inklinuje pracovať s ľuďmi, čiže za pokladňou ako v sklade medzi policami veľkých krabíc. Pre mňa rovnosť je keď si môžu zamestnanci vybrať. A ak je pre švédsku spoločnosť dôležité presadzovať pravidlo 50:50, zaujímalo by ma či sa snažia toto pravidlo presadzovať aj vo výrobných fabrikách. Zákony vyspelých krajín v pracovnom prostredí povoľujú maximálnu hmotnosť a množstvo, ktoré môže muž alebo žena nosiť v práci. Z toho mi vychádzajú aj vhodnejšie pozície pre mužov a ženy, ktoré si tak vyberajú prirodzene.

Mňa osobne uráža, ak mi ukazuje nábytkárska spoločnosť, aké role by som mal zastávať v našej domácnosti. V dobre fungujúcom manželstve sa v prvom rade dohodnú manželia, čo si vezme ktorý za úlohu. Nakoniec i tak skončia niektoré domáce práce bez „prevádzkara“, no niekto to musí urobiť. Je to opäť vec dohody.

Inzercia

Neviem si predstaviť, že by som nútil moju manželku vymieňať kolesá či poistky na aute. A mňa to baví, ja to s radosťou spravím. Pre mňa je rovnosť dohoda, kde je win-win výsledok.

Nedalo mi, chcel som vedieť viac, tak som klikol na odkaz „Zistite viac o rovnom zaobchádzaní v IK*A“. Tam sa už zrazu rieši iná téma, LGBT+. No nechápem, akú úlohu zohráva sexuálna orientácia na pracovisku. To sa vo švédskej spoločnosti na pohovore pýtajú na tak osobnú otázku, ako je orientácia? Nie je to už amorálne, či mimo zákona? Ani pre mňa ako zákazníka je irelevantné, akú majú zamestnanci tejto spoločnosti orientáciu. Moju spokojnosť vie ovplyvniť len ochota a príjemné vystupovanie zo strany zamestnancov.

A keď už sa chce táto spoločnosť tváriť ako humanistická, prečo nikde nevidím články o integrácii telesne postihnutých? Nikdy som nevidel predavača s Downovým syndrómom, alebo s mozgovou obrnou. Títo ľudia si zaslúžia skôr podporu, pretože majú problém zamestnať sa. Zatiaľ čo človeku s akoukoľvek sexuálnou orientáciou mu jeho orientácia nijak neznižuje šancu na pohovore. V opačnom prípade je problém, že vôbec nejakú sexuálnu orientáciu riešia zamestnávatelia.

Prosím, nerobte bubákov z vecí, ktoré sú prirodzené. Radšej podporte komunikáciu, lepšie medziľudské vzťahy. Nech zavážia schopnosti nad predsudkami a dohoda je nad príkazmi.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva