Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. október 2013

Z BLOGU: Naivní či drzí prezidentskí kandidáti

rodina_500.jpg V médiách sa nám postupne objavujú rozhovory s prezidentskými kandidátmi, spoznávame ich názory na rôzne otázky a je to len dobre. V záplave tém sa samozrejme vyskytne aj tá, ktorá je pre niekoho druhoradá, pre iného však podstatná. Je to otázka registro...

V médiách sa nám postupne objavujú rozhovory s prezidentskými kandidátmi, spoznávame ich názory na rôzne otázky a je to len dobre. V záplave tém sa samozrejme vyskytne aj tá, ktorá je pre niekoho druhoradá, pre iného však podstatná. Je to otázka registrovaných zväzkov pre homosexuálne páry. Zdá sa, že sa nájdu aj takí kandidáti, čo sú za takéto zväzky a ak by sa objavil zákon, podpísali by ho. Jedným dychom však dodávajú, že im ide o zachovanie manželstva medzi ženou a mužom, podporu tradičnej rodiny a učite by nepodpísali adopciu detí pre homo páry.

Tieto vyhlásenia evokujú situáciu z roku 1998 vo Francúzsku, kedy sa prejednával zákon o registrovaných zväzkoch. Pani Elizabeth Guigou, vtedajšia ministerka spravodlivosti socialistickej vlády, pri jeho obhajobe v parlamente okrem iného uviedla aj toto:

“Rodina, to nie sú jednoducho dvaja jednotlivci so zmluvou o organizovaní spoločného života. To je vyjadrenie a inštitucionalizácia rozdielu pohlaví. Je to konštrukcia vzťahov medzi generáciami, ktoré nás predchádzajú, a ktoré budú nasledovať po nás. Je to tiež perspektíva a príchod dieťaťa, ktorý nás zapisuje do histórie, a ktorá nezačala nami a nami ani neskončí.

My priznávame, bez akejkoľvek diskriminácie, rovnakú hodnotu záväzku medzi dvomi osobami, heterosexuálnymi alebo homosexuálnymi. Je nutné nájsť nový výraz, ktorý vyjadrí tento záväzok a prizná mu nové práva. Ale tiež je nutné dať najavo, že vo vzťahu k dieťaťu, homosexuálne a heterosexuálne páry sú v odlišných situáciách. Nediskriminácia neznamená nerozlišovanie."

Riziko, že by sa zákon dotkol rodiny, si Guigou vtedy vôbec nepripúšťala, keď ďalej pokračovala:

"Niektorí tvrdia, že registrované zväzky by boli nebezpečné pre rodinu a spoločnosť. My sme ale v zákone oddelili zväzok od rodiny, pretože ten kto prijíma zákony o rodine, ten nutne tiež upravuje zákony týkajúce sa dieťaťa.

A preto teda zákon o registrovaných zväzkoch sa netýka dieťaťa a rodiny. Tento zákon sa týka len zväzku a len jeho samotného.”

A ďalej v tom istom prejave si od pani ministerky vypočujeme aj toto:

Inzercia

„Nakoniec sú tu ešte takí, ktorí strašia, že zväzky budú prvým krokom k uznaniu práva na potomstvo pre homosexuálne páry.

Poviem to úplne jasne: uznávam právo každej osoby zvoliť si svoj sexuálny život podľa seba. Ale hovorím s najväčšsou rozhodnosťou, že toto právo nesmie byť zamenené za hypotetické právo na dieťa.

Prečo adopcia detí homosexuálnym párom by bola zlým riešením? Pretože právo, keď vytvorí umelé príbuzenské vzťahy, nemôže ani ignorovať, ani odstrániť rozdiel medzi pohlaviami. Tvrdím, tak ako mnohí psychoanalytici a psychiatri, že dieťa potrebuje mať pred sebou počas svojho vývoja model rozdielnych pohlaví."

Bol to takmer perfektný prejav. So všetkým čo tam má byť; rešpekt voči hetero aj homosexuálom, ochrana tradičnej rodiny a predovšetkým ochrana práv dieťaťa. Premyslené formulácie mali svoj efekt, zákon prešiel. Vlk bol sýty, aj rodina celá.

Pokračovanie príbehu však všetci poznáme z tohtoročných udalostí. Ubehlo len 15 rokov a rodina vo Francúzsku už nie je vyjadrením rozdielu pohlaví, ani adopcia detí už zrazu nie je zlým riešením. Elizabeth Guigou priznala, že argumentácia v roku 1998 nemohla byť iná, lebo spoločnosť by zákon nikdy nebola akceptovala: „... aby sme dosiahli schválenie zákona, museli sme oddeliť registrované zväzky a právo na potomstvo“.

Sú teda naši kandidáti tak naivní, že si neuvedomujú, čo by sa asi nasledovalo po prvom kroku. Dobrý prezident je však ten, ktorý dovidí ďalej ako je jedno funkčné obdobie. Alebo, tak ako pani Guigou a jej spolusúdruhovia, nám niektorí vedome predkladajú zatiaľ len „prvý chod“ vediac, že plné „menu“ príde neskôr. Ak dnes kritizujeme vládu, že nám „prejedá“ ekonomickú budúcnosť, ako si môžeme nechať „prejest“ tú morálnu?

Je tu však ešte jedna vec. Je tu ešte 80 tisíc ľudí, ktorí sa pre niekoľkými dňami jasne a jednoznačne vyjadrili, kde vidia priority ďalšieho vývoja spoločnosti. Keď aj po takto mohutne vyjadrenej vôli ľudu nám tu niektorí kandidáti stále tvrdohlavo predkladajú svoje vízie v rozpore s Manifestom z Košíc, tak to už nemá nič spoločné s naivitou. To je skôr neuveriteľná drzosť.

Odporúčame

Blog
Aj Francúzsko má svoju Terri Schiavo

Aj Francúzsko má svoju Terri Schiavo

Dráma, ktorú svet sledoval pred niekoľkými rokmi okolo Terri Schiavo, americkej občianky vo vegetatívnom stave odpojenej od prístrojov na príkaz súdu, sa odvíja vo Francúzsku s takmer rovnakým scénárom. Vincent Lambert ešte žije, ale už čelil dvojnásobnému pokusu o eutanáziu a teraz sa prípadom zaob...

Blog
Obracať, alebo neobracať – that is not the question

Obracať, alebo neobracať – that is not the question

V poslednom čase sa tu rozpútala dosť trpká debata, odštartovaná tým, že pápež povedal: „Dobrý večer“ o tom, či treba „pohanov obracať na (katolícku) vieru“. Podľa mňa slovo „obracať“, je v tomto kontexte dosť nešťastné, pretože jeho implikácie sú zväčša negatívne. Obracať sa dá hore nohami, na lopa...