M. Kusý o R. Bezákovi – ovečky verzus súdruhovia

Politológ Miroslav Kusý uverejnil koncom januára 2014 v denníku Sme článok „Bezák nie je martýr, ale tuctový prípad“. Odvolaného arcibiskupa v ňom najprv charakterizoval ako múdreho a čestného katolíka, a potom označil za barana, ktorý nedokončil úlohu reformátora. Ten, kto chápe dôležité súvislosti a vie čítať medzi riadkami, sa z článku dozvie omnoho viac, a aj niečo iné než tí, ktorí bez rozmýšľania zhltnú to, čo im M. Kusý naservíroval.

Jediná ako tak nová myšlienka článku, znie: Označovať R. Bezáka za rmartýra je prehnané, lebo „prijal reguly spolku, do ktorého vstúpil“ … „zmĺkol, keď mu pohrozili, pokorne sa podrobil ortieľu a nechal sa vyzmizíkovať.“ Prečo teda Kusý uverejnil tento 649 slov dlhý článok? Aby čitateľom natlačil do hláv niečo iné, čo mnohí prijmú bez rozmýšľania a chápania súvislostí - názor na to, „ako katolícka cirkev zaobchádza so svojimi ovečkami.“

R. Bezák – čestný baran?

„Róbert Bezák je múdry, moderný a čestný katolík, ale je prehnané označovať ho za martýra. Skôr tuctový prípad v dejinách katolíckej cirkvi.“ napísal Kusý. Následne vysvetlil, že tým tuctovým prípadom nie je „múdry a čestný katolík“, ale to „ako katolícka cirkev zaobchádza so svojimi ovečkami, pokiaľ tá ovečka (ten baran) sa s tým zaobchádzaním dobrovoľne zmieri. Čo by bol v konečnom dôsledku aj Bezákov prípad.“

Viacerí "vnútrocirkevní" kritici arcibiskupa Bezáka a jeho priaznivcov tvrdili, že škody, ktoré priniesla kauza odvolania, zavinila údajná Bezákova neposlušnosť. M. Kusý teraz Bezákov odchod do talianskeho kláštora interpretuje ako pre Katolícku cirkev typický príklad pokornej poslušnosti v cirkvi zle zaobchádzajúcej so svojimi ovečkami, pričom podľa neho Bezák vlastne zlyhal svojou poslušnosťou. „Aký reformátor, ak prijal reguly, ktorým sa prv priečil? … Nijaký Jan Hus ani Martin Luther...nechcem krivdiť pánu Bezákovi, iba by som rád chápal jeho gesto. Odchodom do kláštora a zabuchnutím jeho brány za sebou predviedol klasický návrat zblúdeného syna do lona cirkvi. Nemusel to urobiť, bolo to jeho slobodné rozhodnutie, tak čo?“

Z toho je zrejmé čo očakávali ľudia ako Kusý od Bezáka a jeho kauzy - rozdelenie cirkvi. Nie reformu, ktorá odstráni skutočné chyby, zmodernizuje formy aby ľudia lepšie pochopili a prijali Krista, ale hlavne „reformu“ učenia cirkvi, ktorá ho vyprázdni, oslabí, a relativizuje jeho podstatu. A je tu i nepravda: Bezák sa nepriečil „regulám cirkvi“, ale regulám starých štruktúr a foriem, a asi aj regulám pochybných kšeftov týchto štruktúr.

František o pastieroch cirkvi

Kusý falošne interpretuje kresťanskú symboliku oviec a dobrého pastiera. Jej základy sú v Biblii, kde sa Boh pastierskemu národu prihovára aj tým, že sa symbolicky prirovnáva k pastierovi, ktorý sa stará o bezpečnosť oviec, a vedie ich na najlepšie pasienky. To prevzal Ježiš, keď seba označil za pastiera, ktorý obetuje aj svoj život pre dobro oviec.

Pápež František v kázni 27.1.2014 povedal, že Cirkev nemôže byť chápaná ako nejaká ľudská organizácia. Rozdiel je v pomazaní, ktoré dáva biskupom a kňazom silu a radosť Ducha svätého „viesť ľudí, pomáhať im a žiť v službe ľuďom.“ … „Inak sa nedá rozumieť Cirkvi, nielen že sa jej nedá porozumieť, nemožno ani vysvetliť, ako by Cirkev napredovala čisto ľudskými silami.“ Biskupi „sú pomazaní a Duch Pána je s nimi. Avšak všetci biskupi, my všetci, sme hriešnici!“ Napriek tomu František zrejme považuje za „tuctový prípad cirkvi“ niečo iné ako hlása Kusý: „My poznáme z histórie len malú časť, ale koľko svätých biskupov, koľko kňazov, svätých kňazov obetovalo svoje životy v službe diecézy, farnosti, koľko ľudí tu dostalo silu viery, silu lásky, nádej od týchto anonymných pastierov, ktorých my nepoznáme. Je ich veľa!“ František nie je prvý pápež, čo priznal chyby cirkvi, a zároveň upozornil, že médiá tvoria falošný obraz: „‚Otče, ale ja som čítal v novinách, že istý biskup urobil takú vec, alebo čo urobil jeden kňaz!‘ ‚Áno, aj ja som to čítal, ale povedz mi, sú v novinách správy o tom, čo robia toľkí kňazi v mnohých farnostiach miest a na vidieku, o toľkej dobročinnosti, ktorú robia, o tej všetkej práci na pomoc ich ľuďom, aby napredovali? To nie! Toto nestojí za správu! Vždy platilo: väčší lomoz narobí padajúci strom, ako les, ktorý rastie.“

Ovečky a súdruhovia

Kauzu odvolania R. Bezáka viacerí využili na to, aby ľudí presviedčali, že je to pre náboženstvo a zvlášť Katolícku cirkev typický príklad zneužívania autority a stádovitej poslušnosti. Pravda je však taká, že aj keď v Katolíckej cirkvi sa vyskytli a vyskytujú takéto prípady, v niektorých nekresťanských náboženstvách a nekatolíckych sektách je to silnejšie a častejšie. Totalitné diktatúry 20. storočia zas ukázali, že ateizmus je na tom ešte horšie. Protikresťanský nacizmus a ateistický komunizmus vyžadovali a násilne presadzovali poslušnosť tvrdšie, než najväčšie výstrelky kresťanských extrémistov. Koľkí podnes veria v nacionálny socializmus a ateistický komunizmus napriek miliónom obetí, množstvu zničených kultúrnych pamiatok a jednoznačnej prehre so slobodnou demokraciou v oblasti ekonomiky, vedecko-technického pokroku i zabezpečenia životnej úrovne? Koľkí bývalí nacisti, komunisti, či príslušníci SS, KGB a Štb sa po páde režimu vyhovárali, že nenesú žiadnu vinu, lebo iba plnili rozkazy a konali v rámci vtedy platných zákonov?

Pokorní kresťania šli po tisícoch na smrť v pohanskej reality-šou antického Ríma, a dnes história dokazuje, že po páde Rímskej ríše práve cirkev zachránila to najhodnotnejšie z jeho kultúry a práva. Po niekoľkých storočiach kultúrne zjednotila a pozdvihla Európu, budovala katedrály a zakladala univerzity, kde bola neporovnateľne väčšia sloboda než na komunistických školách riadených hlásateľmi „vedeckého ateizmu“. Už biblický prorok sa v božom mene vyhráža "pastierom, ktorí pasú seba a nie zverené stádo". Boli a sú takí aj v cirkvi. Ako pripomenul aj pápež František, omnoho viac je tých, čo svoj majetok, sily, čas a niekedy i život obetujú za "ovečky". U komunisticko-ateistických pastierov je to naopak. Pre sľubované istoty šťastných zajtrajškov hromadne obetujú životy iných a sami si zabezpečia luxusnú prítomnosť. Aj tie najkontroverznejšie renesančné cirkevné kniežatá boli lepšie než komunistickí papaláši, lebo vybudovali aspoň veľké kultúrne a umelecké hodnoty. Komunisti ich potom ničili.

Cirkevná a komunistická normalizácia

R. Bezák sa podľa svojho vedomia a svedomia snažil kráčať za Kristom – najvyšším „Dobrým pastierom“, a zároveň dobre spravovať diecézu - „pásť zverené stádo“. Reakcie mnohých veriacich i neveriacich na jeho prekvapivé odvolanie dokazujú, že to robil dobre. Podnes nevieme o žiadnych jeho chybách, ktoré by boli primeraným dôvodom na odvolanie, a autori sťažností, ktoré odvolanie iniciovali sa podnes skrývajú ako komunisti, ktorí v r. 1968 písali Brežnevovi pozývací list na okupáciu Československa.

Spôsob akým Moskva v r. 1968 zlikvidovala pokus o demokratizáciu komunizmu bol neporovnateľne brutálnejší, než to, ako Vatikán odvolal Bezáka, ktorý „potom, čo urobil vietor v trnavskej diecéze zmĺkol, keď mu pohrozili, pokorne sa podrobil ortieľu a nechal sa vyzmizíkovať.“ (M. K.) Ako a koľkých nevinných a aj vlastných súdruhov vyzmizíkoval Stalin a Gottwald? Komunisti v rámci „normalizácie“ celým rodinám vyzmizíkovali možnosť študovať, cestovať, zamestnať sa vo svojej profesii. Koľkí komunisti vtedy verejne protestovali a slobodne hľadali odpovede tak ako mnoho katolíkov po odvolaní R. Bezáka? Počas 20 normalizačných rokov maximálne pár desiatok „reformných“ komunistov podpísalo Chartu 77 či ináč vystúpilo proti režimu. Koľkí a ako stádovito podpisovali „antichartu“? Oproti tomu 100-200 tisíc katolíckych „ovečiek“ v r. 1985 na Velehrade pred kamerami vypískalo komunistického ministra, vyše 600 tisíc podpísalo petíciu A. Navrátila za náboženskú slobodu. Niektorí „pastieri cirkvi“ vtedy za svoje „ovečky“ trpeli vo väzení, iných šikanovala Štb, a niektorí spolupracovali s režimom. Nie ateistickí hrdinovia, ale kresťania odolávali obuškom a vodným delám pri sviečkovej manifestácii za slobodu a dodržiavanie občianskych práv, ktorá predchádzala 17. novembru 1989.

Komu nejde o spravodlivosť

V kauze odvolania R. Bezáka „o spravodlivosť predsa už vôbec nejde", tvrdí Kusý. O spravodlivosť naozaj nešlo tým, ktorí iniciovali odvolanie R. Bezáka, a za hlavné kritérium ju zrejme nepovažovali ani niektorí z tých, ktorí to zavŕšili a potom nekompetentne odkomunikovali. Tým, ktorí nepravdivo tvrdia, že odvolanie R. Bezáka je „tuctový prípad" cirkvi však nejde o spravodlivosť, ale o boj proti cirkvi. Kauza bola taká šokujúca aj tým, aká bola nezvyklá a výnimočná. Ateistický komunista nechápe kritérium večnosti a obety pre Krista, ktoré iste motivuje aj R. Bezáka. Ale dobrý politológ by mal vedieť, že v dejinách síce boli viaceré nespravodlivé rozhodnutia cirkevnej vrchnosti, aj voči osobnostiam, ktoré dnes cirkev dáva za príklad svätosti, ale tieto boli výnimkou a nie pravidlom. Postupne boli zmenené, priznané i oficiálne a verejne oľutované. Na rozdiel od chýb a zločinov komunistického režimu, ktorých nespravodlivosť aj na Slovensku podnes pretrváva a škodí aj preto, že nikto z našich najvyšších štátnych činiteľov ju nechce uznať a napraviť.

„Nie som katolík, a tak by mi mohlo byť v podstate jedno, ako katolícka cirkev zaobchádza so svojimi ovečkami pokiaľ tým neporušuje miestne zákony..." píše Kusý. Prečo potom namiesto Bezáka nerieši občiansku spravodlivosť a porušovanie zákonov? To by musel písať o slovenských súdoch, prokurátoroch a ich korupčnom prepojení s politikmi a podnikateľmi, ktoré má základy v Reálnom socializme. To škodí všetkým slušným občanom mnohonásobne viac než najväčšie chyby cirkevných predstaviteľov. Minuloročná voľba generálneho prokurátora, jeho menovanie prezidentom a následný bozk šéfa súdnej rady premiérovi bol tuctový prípad komunistických papalášov pri ďalšom úspechu na ceste zneužitia moci, ktorú začala Mečiarova partia s podporou SDĽ. Prečo renomovaný politológ radšej neupozorňuje, že R. Fico svojou kandidatúrou ako typický komunistický vodca završuje predchádzajúce úsilie o koncentráciu moci a jej výhod?

Hrubá čiara nepomohla

Tento článok M. Kusého, a viaceré podobné iných autorov dokazujú to, čo som napísal už v júli 2013 - hrubá čiara za kauzou odvolania arcibiskupa Bezáka nezabráni, aby táto Cirkvi a Slovensku škodila naďalej, prinajmenšom do jej pravdivého a spravodlivého vyjasnenia.

Vinu na tom však nemá R. Bezák, ani tí, ktorí úprimne hľadali pravdu a spravodlivosť. Najväčším vinníkom nie sú ani ľudia ako Kusý. Pre nich platí skôr biblické "odpusťte im, lebo nevedia čo činia", aj keď za úmyselné zavádzanie a nespravodlivosť nesie morálnu zodpovednosť každý. Nie je ani vo Vatikáne. ako tvrdí Kusý, aj keď tam asi zle vyhodnotili situáciu v jednej z vyše 500 katolíckych diecéz. Hlavnú vinu majú tí, ktorí odvolanie arcibiskupa iniciovali zo Slovenska. To možno zodpovedne povedať po tom, keď aj kardinál D. Duka potvrdil, že Bezák nebol odvolaný pre osobné morálne zlyhanie, a zjavne nie ani pre zlé učenie či iné rozkoľníctvo, čo potvrdzuje aj nespokojnosť M. Kusého. Ani pri riadení diecézy nespravil žiadne chyby, ktoré by boli výrazne väčšie než nedokonalosti iných neodvolaných biskupov. Logicky z toho vyplýva, že iniciátorom odvolania R. Bezáka sú pravdepodobne staré komunisticko-eštebácke a/alebo cirkevno-nacionalistické štruktúry, alebo Bezák prekážal nejakým kšeftom. Skutočným tuctovým prípadom slovenskej reality, ktorý je ovocím politiky hrubých čiar za totalitnou minulosťou, je práve prelínanie a kombinovanie týchto starých štruktúr s nečestným podnikaním. Cirkev by však nemala kopírovať politickú prax hrubých čiar za minulosťou, ale byť príkladom v úsilí o oslobodzujúcu pravdu a spravodlivosť, ktorá má ku kresťanskej láske omnoho bližšie ako hrubé čiary.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo